Viac ako 200 študentkám na Univerzite Britskej Kolumbie v kanadskom Vancouveri raz povedali, že chlapci zvyčajne dosahujú v matematike o 5 percentuálnych bodov vyššie výsledky ako dievčatá. V skutočnosti to nebola pravda. Bola to súčasť štúdie, ktorá skúmala, ako naše presvedčenia ovplyvňujú náš život.

Polovici dievčat povedali, že rozdiel vo výsledkoch v matematike spôsobuje gén na chromozóme Y (ktorý majú len chlapci), ktorý zvyšuje prísun energie do časti mozgu zapojenej do vykonávania mentálnych úloh. Tieto dievčatá sa domnievali, že sú geneticky znevýhodnené.

Druhej polovici dievčat bolo povedané, že rozdiel v matematických výsledkoch je jednoducho dôsledkom stereotypov a že dievčatá sú v matematike rovnako dobré ako chlapci. Bolo im povedané, že rodičia a učitelia, ktorí sami veria, že chlapci sú matematickejší, od útleho veku skresľujú svoje očakávania a pristupujú k chlapcom a dievčatám odlišne.

Keď o nejaký čas neskôr všetci písali test z matematiky, dievčatá, ktoré verili, že rozdiel je spôsobený len stereotypmi, výrazne prekonali dievčatá, ktoré verili, že sú geneticky znevýhodnené. Výkon každého dievčaťa závisel od toho, čomu verilo.

V inom výskume, tentoraz na univerzite vo Wisconsine, sa v štúdii na 30 000 ľuďoch zistilo, že presvedčenie, že stres je pre vás škodlivý, je pravdepodobne horšie ako samotný stres.

V skutočnosti sa presvedčenie, že stres je pre vás zlý, umiestnilo na 15. mieste v rebríčku hlavných príčin úmrtí v Spojených štátoch, len dve miesta za hypertenziou a hypertenznou chorobou obličiek (13. miesto) a jedno miesto za Parkinsonovou chorobou (14. miesto).

Sledovaním zdravotného stavu v priebehu desaťročí sa ukázalo, že byť vo veľkom strese a veriť, že je to pre vás zlé, zvyšuje riziko predčasného úmrtia o 43 % v porovnaní s tým, keď máte rovnaké množstvo stresu, ale veríte, že je to pre vás dobré.

Vyššia úmrtnosť bola aj u niektorých ľudí, ktorí zažívali malé množstvo stresu, ale verili, že stres je pre nich zlý, ako u niektorých vysoko vystresovaných ľudí, ktorí verili, že stres je pre nich dobrý.

Toto je ošemetné, pretože bez toho, aby sme chceli skresľovať svoje očakávania, by bolo dobré, keby sme si kontrolovali úroveň stresu. Štúdia tiež ukázala, že samotný chronický stres je spojený s viacerými zlými zdravotnými následkami. Ak však veríme vyššie uvedenému výskumu, možno naše presvedčenie o strese môže jeho účinky trochu zmierniť.

Ide o akýsi placebo efekt. Vezmime si napríklad lieky proti bolesti. Podľa niektorých výskumov môže placebo zabalené v škatuľke známej a uznávanej značky fungovať rovnako dobre ako skutočný liek proti bolesti, ktorý je v obyčajnom obale s jednoduchým nápisom „Analgetikum“. Naše presvedčenie môže spôsobiť, že placebo funguje lepšie a lieky proti bolesti sú menej účinné. Liek proti bolesti, samozrejme, funguje, ale záleží aj na našom presvedčení o ňom.

Okrem výsledkov v matematike a stresu je život veľmi ovplyvnený našimi presvedčeniami. Človek, ktorý sa považuje za neúspešného, vníma prekážky ako neprekonateľné problémy, zatiaľ čo ten, kto verí, že je úspešný, sa stavia k problémom čelom s presvedčením, že každý problém sa dá vyriešiť. Ak by sa títo dvaja stretli s rovnakým problémom v rovnakom čase, to, kto uspeje alebo nie, často nesúvisí s talentom alebo inteligenciou, ale s tým, čo si každý z nich o sebe myslí.

Myslím, že mnohí by s tým súhlasili, keď sa zamyslia nad vlastným životom. Koľkokrát ste videli, ako sa presadzuje niekto, kto má menší talent alebo schopnosti ako vy, ale kto si viac verí?

Je to šťastná aj nešťastná skutočnosť. Šťastná pre tých, ktorí majú sebadôveru a vieru, ale nešťastná pre tých, ktorí majú talent a roky tvrdo pracovali na zdokonaľovaní svojho remesla a schopností, len aby videli, ako príležitosti dostávajú niektorí, ktorí jednoducho viac veria.

Samozrejme, absolútne neplatí, že každý, kto sa presadí, sa jednoducho vie presadiť. Veľké množstvo ľudí, ktorí sa dostali na najvyššie priečky v podnikaní, vede a umení, to robí preto, lebo sú veľmi dobrí v tom, čo robia. V niektorých oblastiach by sa to bez skutočných schopností nedalo dosiahnuť. Sú však prípady, keď viera v seba samého zohráva väčšiu úlohu ako schopnosti, a väčšina ľudí, keď sa ich na to opýtame, sa môže podeliť o jeden alebo dva príbehy.

A nerobme zo sebadôvery zloducha. Všetci potrebujeme vieru v seba. Často nám vyhráva príležitosti, na ktorých potom staviame a ktoré sa často spätne stávajú tým, čomu sme o sebe verili na začiatku.

Toto som pozoroval vo svojom vlastnom živote. Málokedy som získal všetky vedomosti, o ktorých som bol presvedčený, že ich potrebujem, skôr než som niečo urobil. Život od nás často žiada, aby sme boli odvážni. Väčšinou sa učíme za pochodu. Keď v živote vykročíme a vyjdeme von, dostaneme sa do situácií, v ktorých sa potom naučíme to, čo sme sa chceli naučiť v prvom rade. Je to trochu paradox.

Naučil som sa písať v procese písania svojej prvej knihy, nie pred tým, ako som sa pustil do jej písania. Keby som si naštudoval všetko, čo som si myslel, že potrebujem vedieť, možno by som ju nikdy nezačal písať. V živote je potrebné nájsť rovnováhu.

Dobrá dávka sebadôvery môže byť veľmi dobrá vec, ktorá nám pomôže dostať sa tam, kam chceme. Príliš veľká dávka nás môže dostať do problémov alebo spôsobiť problémy iným, ktorí sa spoliehajú na naše odborné znalosti, ktorých jednoducho nemáme dosť. Príliš málo nám však môže zabrániť v tom, čo chceme robiť. Niekde uprostred sa nachádza zlatý stred.

Vo všeobecnosti však v živote platí, že ak veríte, že niečo dokážete, zvyčajne sa vám bude dariť lepšie, ako keď veríte, že to nedokážete. Je pravdepodobnejšie, že sa o to v prvom rade pokúsite, že si všimnete riešenia a že urobíte niečo navyše, ak to bude potrebné.

V tejto súvislosti by som vás rád zanechal so slovami Krištofka Robina z Medvedíka Pú od A. A. Milneho: „Si odvážnejší, než si myslíš, silnejší, než si myslíš, a múdrejší, než si myslíš.“

Zdroj

Zdieľať článok