Kedy sa svorka uzavrie?

Keď sa Donald Trump znovu ujme svojho trónu na Západe a preskúma nový svet, ktorý pomáhal formovať počas svojej zjavnej neprítomnosti.

Trump môže zaujať postoj dobyvateľa, keď sa vráti na trón, ale keď sa pozrie na situáciu vo svete a keď sa na ňu svet pozrie cez neho, nemyslím si, že pôjde do vojny. Myslím si, že bude potrebovať mier, a keďže ruský konflikt – a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ďalšie konflikty, ktoré prídu na východnom divadle – má globálnu povahu a nie je lokalizovaný na Spojené štáty a ich záujmy, tento mier bude svetový.

Aký väčší mier by sa dal dosiahnuť ako mier medzi všetkými suverénnymi národmi odhalením a následným zvrhnutím Kontrolórov?

Ak kroky Ruska posúvajú naratív stále bližšie k svetovej vojne, mohlo by jasné, silné a hlasné zmierenie medzi dvoma vládcami na svetovej scéne priniesť jej opak?

Ako sa hovorí v majstrovskom sci-fi diele Christophera Nolana Počiatok, „čím väčšia trauma, tým väčšia katarzia“.

Ak je skutočne potrebná „strašidelná udalosť“, ktorá by prebudila drvivú väčšinu normalizačnej populácie k skutočnej hrozbe, ktorú na svetovej scéne vyvolal chaos a vzájomná, slabá, ufňukaná závislosť, čo môže byť lepším spôsobom, ako hrozba, ale nie realizácia poslednej vojny?

Konkrétne, sú už pripravené podmienky na to, aby sa Trump vrátil, rovnako ako sú pripravené na to, aby Putin získal všetky víťazstvá, ktoré si želá, proti interventom a pretendentom na svojom poli, pretože EÚ urobila viac než len to, že sa pred jeho otvorenými a dominantnými provokáciami odvrátila. Doslova sa skrútili.

Na Západe, rovnako ako to urobil pri prepade aktualizovanej – ale vtedy ešte nezverejnenej – dohody z Dauhy a páde Kábulu, rezident Joe Biden a celá trieda skorumpovaných politikov, ktorí predstavujú veľké časti amerického Kongresu, utrpeli a naďalej budú trpieť porážku za porážkou vo verejnom rozprávaní, a keďže hlavným bojovým prostriedkom podvratného nepriateľa je masová psychológia, zvrat bude zničujúci a úplne nezvratný.

Zatiaľ čo Trump a jeho tím devolúcie vyčkávajú na okrajoch súpravy a približujú sa ku každému presnému a zničujúcemu kroku ruského cára, ktorý má odhaliť absolútnu neschopnosť „zjednoteného“ Západu, strategický deep state – dalo by sa dokonca povedať, že nacistické oporné body padajú čoraz rýchlejším tempom, a to si myslím, že sme ešte nevideli ani polovicu z nich.

Nasleduje zdanlivo nekonečný rad rýchlych konfiškácií aktív globalistov, od večnej vojny na Blízkom východe (áno, vojnu považujem za triedu aktív centrálnych bankárov a im podobných) cez jamu z čiernych peňazí, ktorou je Ukrajina, až po rastúcu horu zapečatených obvinení v úschove istých preplnených špeciálnych poradcov, z ktorých každé predstavuje raketu Tomahawk, zameranú a namierenú na aktíva kabaly.

Som presvedčený, že Trump to všetko nechá doznieť, kým sa nesplní vojenská a psychologická misia.

Keď bude naratívna pôda dostatočne úrodná a Deep State bude dostatočne odhalený, verím, že sa decentralizácia prejaví buď v oficiálnom odhlasovaní prezidentských volieb v USA v roku 2020, alebo v obvineniach z vlastizrady voči slúžiacim členom. – a možno aj veľmi vysokopostavených členov vlády Spojených štátov, vyhlásením dočasnej vojenskej vlády, alebo všetkých naraz.

Výsledkom toho všetkého bude, že Trump bude buď opätovne dosadený do funkcie, alebo opätovne zvolený nami, ľudom, a ako prvý akt vo funkcii nášho nového vrchného veliteľa bude „požadovať“ mier s Vladimírom Putinom, Ruskom a možno aj Čínou, ak sa v nasledujúcich mesiacoch umelého zmätku pridajú k veľkej hre.

Trump nie je človek, ktorý bude žiadať mier. Nebude prosiť. Trump nebude žiadať o mier. Bude ho mať a Vladimir Putin sa oň podelí.

Keď si títo dvaja lídri – dvaja cisári – konečne opäť podajú ruky na svetovej scéne, budú známi ako mierotvorcovia. Ich nepriatelia budú demaskovaní a oslabení, dokonca odstránení, a ich zvrchované mandáty, implicitné aj kodifikované, budú železné.

Prostredníctvom nich sa začnú formovať počiatky suverénnej mierovej siete, pričom Putin dostane príležitosť zjednotiť bývalé sovietske štáty od Pobaltia po Balkán, zatiaľ čo Trump sa ujme vedenia na západe.

Prečo teda zvoliť túto cestu? Prečo robiť z mieru prostriedok na vedenie vojny proti neviditeľnému nepriateľovi?

Pretože na to, aby Trump a Putin – a možno aj ďalší, ktorí ešte len vyjadria svoju lojalitu – mali takú medzinárodnú priazeň, akú budú potrebovať na stabilizáciu sveta, ktorý čelí následkom najväčšieho odhalenia politickej a hospodárskej korupcie v dejinách, by nemali byť vnímaní ako dobyvatelia, ale skôr ako zjednotitelia. Nemôžu byť ničiteľmi, ale budovateľmi.

Trump celý svoj život strávil budovaním. A kampaň, v ktorej zjednotil veľké bloky nespokojných a opustených voličov, bola postavená na budovateľských sľuboch.

Podobne to pripomína Putinovu fascináciu Petrom Veľkým, posledným skutočným ruským cárom a mužom s veľkými ambíciami pre svoj národ.

A aby ste mohli stavať, musíte najprv búrať.

Hlboký štát a celý jeho aparát je kolektívne hnijúci základ, ktorý treba zhodiť z pera a vytrhnúť z kotiev, a divadlá vojen skutočných a falošných, svetlých a tmavých anoncií, ktoré sa analyzujú už väčšinu piatich rokov – a niektoré aj väčšinu života – dosiahli štádium neudržateľného verejného zrýchlenia, a to najmä vďaka plánom, ktoré spustili vlastenci Spojených štátov a Ruska.

Ak si môžem požičať frázu, ktorú možno mnohí z vás poznajú a ktorá sa stáva jasnejšou s každou mediálnou búrkou a kabalistickou porážkou, ktorá sa odohráva na svetovej scéne, sme svedkami systematického ničenia starej gardy.

A z jej popola bude svet zrelý na obnovu. Aby však nový svet vydržal, musí byť postavený na základoch bezohľadného mieru.

Aby sa mier mohol uzavrieť, musia sa najprv dvaja vodcovia objaviť na pokraji vojny. Aby boli vnímaní ako zjednotitelia, musí sa vyhliadka na to zdať zdrvujúca.

Zdá sa, že súčasná svetová situácia týkajúca sa Vladimíra Putina a Ruska na prvý pohľad smeruje k srdečnému, mierovému a v konečnom dôsledku uspokojivému riešeniu pre znepokojených občanov údajne suverénnych štátov sveta?

Chystá sa situácia medzi Čínou a Taiwanom „vyostriť“, aspoň vo verejnom rozprávaní?

Možno ste si všimli, že mám záľubu v príbehoch. A ak ste sledovali zväčša vykonštruovaný chaos, ktorý sa valí do mainstreamových médií a na Twitteri a ktorého cieľom je vyvolať príbehové emocionálne reakcie, viete, že pôda je na to zrelá. Svet je v kolektívnom emocionálnom stave, hľadá postavy a strany, usmernenia a témy, ktorých by sa mohol držať.

Trump a Putin zvrátia vývoj nielen preto, že sú lepšími veliteľmi, lepšími stratégmi a lepšími mysliteľmi ako ich kolektívny nepriateľ, ale aj preto, že sú lepšími rozprávačmi príbehov.

Pri pohľade späť sa domnievam, že Trumpov postoj k Rusku a Putinovi počas jeho pôsobenia na čele USA do veľkej miery pripomína pohľad Patejdla na Trumpov postoj k rozprávaniu o vakcínach.

V tomto príklade vakcíny = dobro v naratíve MSM, teda: pre neprebudených. Podobne pre tú istú skupinu ľudí Putin/Rusko = zlo.

Trumpov postoj a správanie voči Rusku často zahŕňa pohyb paralelne s normatívnou paradigmou a zároveň ju v rôznych obdobiach podkopáva. Tak ako vždy predchádza jeho chvála operácie Warp Speed (o ktorej dnes vieme, že pravdepodobne znamená niečo úplne iné ako rozsiahle schvaľovanie urýchlených liekov Big Pharma), vždy predchádza akákoľvek kritika / rétorika zlého policajta na adresu Ruska zdôrazňujúca pravdu na úrovni materskej školy, že je lepšie byť priateľom s potenciálne nepriateľskými národmi ako nepriateľom.

Pri mojom pozorovaní Trumpa sa zdá, že výroky a postoje, ktoré opakuje, sledujú tri paralelné dráhy s cieľom komunikovať s tromi rôznymi publikami.

Po prvé, jeho opakované postoje majú tendenciu byť formulované zámerne, nevýrazne, na hranici jednoduchosti. Keď Trump komunikuje svoj postoj, že mať dobré vzťahy s Vladimírom Putinom a Kim Čong-unom je „dobrá vec“, vtĺka tento bod do svojej neochvejnej a zväčša tvrdej základne pripravenej ísť.

Ten druh voličov, ktorí ho volili, pretože ho milovali a nenávideli jeho nepriateľov. Zároveň sa s neúprimným realizmom a sarkazmom prihovára neutrálnym, nestranným pozorovateľom politických strán vo svojom publiku. Takým ľuďom, ktorí rozpitvávajú jeho slová, jeho zámery a všetky strategické presvedčenia, ktoré sa snaží predostrieť v takýchto kúskoch.

A v neposlednom rade komunikuje s obávaným médiom. S tým typom ľudí, ktorí dostávajú správy bez irónie od hovoriacich hláv televízie. Sú to typy ľudí, ktorí sú buď predurčení, alebo naprogramovaní na to, aby Trumpom opovrhovali, a keď opakuje príliš zjednodušené a zdanlivo naivné tézy ako „operácia Warp Speed“, „neviditeľný nepriateľ“, „postavte tento múr“ a „je dobré, že si s Putinom rozumieme“, ich veľmi vážna naivita v očiach strednej ríše liberalizmu slúži na zakorenenie v ich psychike.

Takto Trump zasieva semienka, ktoré nakoniec vyklíčia do otázok, a nakoniec všetko, čo Trump od tejto stredovej ríše chce, je obrovská ríša liberálov, nezávislých a konzervatívcov, ktorí sa stavajú proti Trumpovi, ktorý spochybňuje naratívy, ktoré pestujú.

Tí istí ľudia, ktorí sa smiali alebo priamo opovrhovali naratívom „Postavte ten múr“, sú tí istí ľudia, ktorí sledujú obrázky státisícov nekontrolovaných a potenciálne infekčných ilegálov prekračujúcich naše hranice hneď, ako sa ich spasiteľ Joe Biden ujal funkcie.

Tí istí ľudia, ktorí vidia Putinovo vrhnutie vojsk na Ukrajinu v údajnej predzvesti tretej svetovej vojny, si spomínajú na Trumpove srdečné, ak nie nevhodné vzťahy s Putinom a dávajú ich do kontrastu s chladnými, vyrovnanými a vo všeobecnosti nekontrolovateľnými vzťahmi, ktoré udržiava Bidenova administratíva s ruským označeným šialený.

Títo ľudia si v temných a svetlých zákutiach svojej pomaly sa prebúdzajúcej mysle hovoria: „možno je naozaj lepšie byť priateľom so svojimi potenciálnymi protivníkmi než s nepriateľmi“. Koniec koncov, predstava, že v scenároch druhej svetovej vojny zvykne najviac trpieť široký stred spoločnosti, sa mnohým nestratila.

Trochu to odráža memetický – a veľmi pravdivý – jav, že tí, ktorí sa najviac bránia užívaniu neotestovaných a zväčša zbytočných vakcín, sú rozmiestnení na nižšom a vyššom konci IQ spektra, zatiaľ čo tí, ktorí sa nachádzajú v nižšom až vyššom strede, spokojne absorbujú všetky tímové reči. naratívna projekcia schválená väčšinou diktuje, či odráža objektívnu realitu, alebo nie.

Trump skrátka niekedy pôsobí „hlúpo“ celkom zámerne. Jeho spôsob reči je memetický takmer z definície.

A čo chce Trump, aby sme vedeli o jeho osobnom postoji k Vladimirovi Putinovi a následne k vzniku Ruskej republiky? Že tomu rozumie. Že bez ohľadu na to, či Putina schvaľuje, alebo je proti jeho poslednej pripravovanej medzinárodnej kríze/Rusku, rozumie hádanke a hádanka rozumie jemu.

Byť verejne videný ako odporca Putina a Ruska nie je zlé. Zďaleka nie je. V skutočnosti je to vec, ktorá vyklíči v budúcnosti, keď podobne ako naratív o kolapse vakcín médiá nikdy nebudú môcť plne pripísať Trumpovi ruskú lojalitu, keď tak verejne zmaril samotný energetický plynovod nastupujúcej Bidenovej administratívy podpísaný NATO pri nástupe do funkcie.

Ak Čína vstúpi do tejto podvratnej, obrátenej vojny za mier po boku Spojených štátov a Ruska, Trumpova obchodná vojna s ČKS nadobudne ďalšiu zložitosť a strategický význam, pokiaľ ide o definovanie príbehov.

Takto nakoniec nezáleží na tom, či Trump a jeho decentralizačný tím bojových a exilových vládnych veliteľov spolupracuje priamo s Putinom, alebo či s ruským vodcom len krúžia okolo seba na veľkej šachovnici, pričom v centre pozorujú čoraz zúfalejšie prekážky Deep State. Všetko sa vracia k tomu istému.

Trump a Putin nepôjdu do vojny so sebou navzájom, ani s najkritickejšími záujmami toho druhého prostredníctvom doslovného spojenectva, neochoty a vzájomného strachu alebo jednoduchého faktu, že je obojstranne výhodnejšie vyvážiť misky váh Východu a Západu úplným vymazaním globalizmu zo sveta, ako oslabiť jedinú ďalšiu veľkú suverénnu ríšu v dohľade, v ktorej ide obom národom o tak veľa.

V konečnom dôsledku bude návrat Donalda Trumpa na svetovú scénu ako návrat muža, ktorý sa postavil tigrovi na Východe a uzavrel s ním mier.

Nakoniec sa Vladimírovi Putinovi možno nikdy nedostane uznania, ktoré si za svoju úlohu vo veľkej opere zaslúži, ale tí z nás, ktorí pod falošnými príbehmi nájdu tie skutočné, budú vedieť, že bol stále rovnaký. HRDINA. Nie takým, akého sme si žiadali, aby som citoval slávnu scénu, ale takým, akého sme v tom čase potrebovali.

Brooks Agnew

Zdroj

Zdieľať článok