LENIVOSŤ:
Lenivosť je nečinnosť v duchovnej, pracovnej alebo inej oblasti. Nedostatok pohybu z lenivosti, môže viesť k obezite a s ňou spojené poškodenie organizmu.
Lenivý človek nevyužíva potenciál svojich schopností, nie je ochotný konať, alebo sa starať.
Keď sa povie ,,lenivý človek“, tak si možno predstavíme niekoho, kto leží v posteli, na gauči pred televízorom alebo nič nerobí. Toto je druh lenivosti, ktorý chápeme tak, že niekto nepracuje, nepracuje zodpovedne, je nečinný, ľahostajný, nevšímavý k pozemskej práci, uprednostňuje záhaľčivosť pred poctivou prácou.
Oveľa nebezpečnejšia je duchovná lenivosť. Duchovná lenivosť je odpor a nechuť k duchovným hodnotám. Duchovná lenivosť zabíja v nás život, ozajstný život a môže viesť až k duchovnej smrti.
Z lenivosti sa môže stať ľahostajnosť, nevšímavosť, čo v nás zabíja nadšenie a radosť a znemožňuje cestu k Pravde. O ľahostajnosti napísal Josef Kovář v prednáške Cesta k radosti toto:
,,Lhostejnost je nezájem o okolí, je to stav nehybnosti. Naprostá neúčast na tvorbě čehokoliv, nepřístupnost pro jakékoliv popudy zvenčí, nebo z nitra od svědomí.
Lhostejnost je lenost ducha a tím i těla. Neboť duch vždy vtiskuje svůj ráz také tělu. Je to počátek a výchozí stanice nižších stavů duše, které vedou k rozkladu a vstříc smrti. Lhostejnost a lenost je zastavení ducha i těla. Je to už poklesek proti zákonu pohybu, kdy duch podle zákona tíže musí klesati. Ulehčení, sejmutí a nebo odvržení všech starostí má za následek nezdravé přání. Je to už skoro úplné zastavení činnosti ducha, je to vypovězení služby a má za následek zatmění ducha. Řízení rozumu přebírají už jenom nižší pudy.“
Pred lenivosťou ducha nás varoval aj Pán Ježiš: ,,bedlite a modlite sa aby ste neupadli do pokušenia.“ Bedliť znamená čulosť v cítení a tým pohyblivosť ducha, a modliť sa zase udržiavanie spojenia so Svetlými výšinami.
Protipólom lenivosti je činorodosť.
ČINORODOSŤ:
Činorodosť znamená úsilie, pracovitosť, aktivitu, iniciatívu, čulosť. Je to primeraná a dôkladná prirodzenosť v konaní. Znamená tiež energickú pracovnú morálku, dobré hospodárenie s časom, sledovanie vlastnej činnosti a vyvarovanie sa lenivosti. Ide o dôsledné využitie svojich možností a schopností, tak vo fyzickej, ako aj duševnej oblasti.
Človek, ktorý je duchovne čulý, pohyblivý a má čisté chcenie k dobru, ten sa stáva aj činorodým v pretavovaní svojho čistého chcenia v každodennom živote. Takýto človek pomáha v rodine, blížnym i ostatným ľuďom, neodmieta pomoc ale táto pomoc mu je samozrejmosťou.
Činorodosť posilňuje a pozdvihuje ducha v jeho vývoji k dokonalosti.
Zdieľať článok