Hliník (aluminium) sa za posledné desaťročia nebadane a nenápadne vkradol snáď do všetkých oblastí nášho života.

Používa sa nielen pri výrobe áut a prístrojov pre domácnosť, ale nachádzame ho aj v alobale, plechovkách a dokonca je prítomný aj v liekoch, deodorandoch, krémoch a zubných pastách.

Avšak stále viac sa hromadia údaje, ktoré označujú tento „zázračný materiál“ zo zdravotného hľadiska za nanajvýš pochybný.

Trocha z histórie keď bol hliník nad zlato. Doslova.

Hliník, fascinujúci ľahký kov, sa nachádza vo vrchnej horninovej vrstve našej planéty v obsahu okolo 8%. Žiadny iný kov nedosahuje túto hodnotu, takže je najpočetnejšie zastúpený v zemskej kôre.

Vo svojej čistej forme sa hliník vyskytuje v prírode veľmi zriedkavo. Oveľa častejšie ho nachádzame v zlúčeninách s inými prvkami.

Čistý hliník sa musí teda najskôr získať. Až v roku 1880 bol pre tento účel vyvinutý špeciálny postup. Dovtedy patril striebrobiely hliník medzi vzácne kovy a jeho cena bola vyššia ako cena zlata.

V roku 1855 na Svetovej výstave v Paríži boli hliníkové bloky predstavované ako obrovská senzácia. Cena hliníka drasticky klesla s novými metódami na jeho získavanie. Odvtedy sa stal neodmysliteľným v našom živote.

Kde všade sa hliník nachádza a ako na nás vplýva

Tento strieborný ľahký kov je prítomný nielen v autách a lietadlách, v kuchynských riadoch, alobale a plechovkách, ale aj v jogurtových vrchnáčikoch a iných ďalších obaloch.

Tiež napríklad v cigaretách, v prášku do pečiva, v pitnej vode, v liekoch a vakcínach a taktiež v početných kozmetických výrobkoch ako sú deodoranty, zubná pasta, krémy na opaľovanie.

Dôvodom je najmä to, že hliník je ľubovoľne formovateľný, neprepúšťa svetlo, má neutrálnu chuť a nehrdzavie. Váži len tretinu váhy železa (pri porovnateľnej pevnosti) a vynikajúco vedie teplo a prúd.

Avšak napriek tomu, že priemysel básní o výhodách tohto zázračného kovu, množia sa aj názory, že masová spotreba hliníka môže mať pre ľudí, zvieratá a prírodu závažné následky.

Už len samotné získavanie hliníka je značne problematické.

Pri tomto procese vznikajú haldy vysoko jedovatého červeného bahna, obsahujúceho v hojnom zastúpení arzén a ortuť, čím predstavuje smrteľné ohrozenie pre zvieratá, rastliny a povodia.

Paralelne k škodlivému procesu získavania hliníka vzrastá v „hliníkovej ére“ aj počet rôznych ochorení.

Toto platí nielen pre alergie, osteoporózu, autoimúnne ochorenia, reumu či dokonca rakovinu prsníka, ale aj pre Alzheimerovu chorobu, sklerózu multiplex, epilepsiu a ďalšie ochorenia nervového systému.

Hliník má totiž silnú tendenciu skladovať sa v našom mozgu.

Ďalším faktom je, že hliník je veľmi reaktívny.

Väčšinou je naviazaný na iné prvky ako napr. chloridy (soli). Takmer všetky na trhu ponúkané deodoranty obsahujú hliníkové soli – najčastejšie chlorid hlinitý. Ten zužuje potné žľazy a tak zabraňuje poteniu.

Hliníkové soli sú relatívne stabilné, no keď dôjde k zníženiu pH-faktoru, môže sa z nich hliník uvoľniť. Už chlorid hlinitý sám o sebe nie je až tak nevinný – jedná sa o nervový jed.

Bežné jedlá obsahujúce veľké množstvá hliníka, kde by ste to ani nečakali

Pozoruhodné množstvá hliníka boli namerané aj napr. v paradajkovej omáčke v dózach s haringami, v plechovkovom pive alebo plechovkovej malinovke.

To isté platí aj napr. pre ovocný čaj v hliníkovej fľaši, určenej na prepravu nápojov počas cestovania. Hliníkové zmesy nájdeme vo väčších množstvách aj v tabletkách a práškoch proti páleniu záhy – v tzv. antacidách (liekom proti žalúdočnej kyseline).

Štúdie z USA potvrdzujú, že u detí, ktorých matky brali počas tehotenstva tieto lieky je dvojnásobná pravdepodobnosť neskoršieho výskytu alergie na potraviny.

Taktiež každé očkovanie obsahujúce hliník (aluminiumhydroxide, resp. hydroxid hliníka – nachádza sa v mnohých vakcínach) môže vyvolať alergiu – podľa toho, čo je práve náhodne v obehu v organizme. Môžu to byť určité potraviny, ale aj peľ a pod.

Prečo je dnes toľko alergií na všeličo možné?

To či nakoniec alergia vypukne, záleží prirodzene od viacerých individuálnych faktorov, ako napríklad od toho, ako si náš organizmus dokáže poradiť s takým toxínom ako je hliník.

Najpoužívanejšou pomocnou látkou vo vakcínach určených pre ľudí je Alum.

Tento tzv. –„očkovací posilňovač“ (Adjuvans) je obsiahnutý v početných očkovacích látkach, ako napr. vo vakcínach proti diftérii-pertussis (čierny kašeľ), rakovine krčka maternice alebo hepatitíde B (žltačke B).

Množstvo hliníka, ktoré sa očkovaním dostáva do orgánov a do mozgu, je síce malé, ale u očkovacej prímesy Alum sa jedná o substanciu, ktorá má „vysoký nervovo-toxický potenciál.

Za zamyslenie stojí aj to, že hliník sa ukladá v orgánoch a teda aj v mozgu a vedci dokázali, že je ešte po roku po očkovaní v ňom prítomný. Hliník sa z nášho organizmu len tak ľahko „nevyparí.“

Čo ohľadne hliníka odhalili vedecké štúdie

Mnohé štúdie poukazujú na to, že mozgy pacientov s Alzheimerovou chorobou vykazujú značne vyššiu koncentráciu hliníka, ako mozgy zdravých ľudí. Hliník dokáže vyvolať škodiaci bunečný oxidatívny stres a rôzne zápaly.

Za tzv. „predpoškodenie“ u Alzheimerovej choroby je zodpovedná najmä ortuť – kov, ktorým sme viac-menej zaťažení už všetci.

Vedci z Univerzity v Calgary (Kanada) a tiež v Basileji (Švajčiarsko) potvrdzujú, že ortuť dokáže už v najmenších množstvách spôsobiť také škody na nervovom systéme, ktoré sú typické práve pre Alzheimerovu chorobu.

Hliník je dokonca diskutovaný v spojitosti s rakovinou. Vedkyňa Philippa D. Darbre z Veľkej Británie spolu s kolegami poukazuje na to, že ženy, ktoré trpia rakovinou prsníka, majú v prsníkovej tekutine značne vyššie hodnoty hliníka, ako tie, ktoré rakovinu nemajú.

Ďalší znepokojujúci výsledok štúdie experta na hliník Chris Exleyho:

Hliník má schopnosť meniť nádory na prsníku tak, že sa ľahšie vytvárajú metastázy. Toto je o to vážnejšie, keď zoberieme do úvahy, že za 90% úmrtí na rakovinu sú zodpovedné práve metastázy.

Aj keď príslušné orgány podotýkajú, že napriek množiacim sa správam, nebola vedecky podložená spojitosť medzi Alzheimerovou chorobou a zvýšeným príjmom hliníka cez potraviny a pitnú vodu, u liečiv alebo kozmetiky je skepsa určite na mieste.

Keď si to vezmeme obrátene – taktiež neexistuje žiadna štúdia, ktorá by mohla potvrdiť, že dlhodobý príjem hliníka, (menej ako 1 miligram na kilo hmotnosti za týždeň – stanovené EU-expertami) je zo zdravotného hľadiska úplne neškodný.

A tak produkuje európsky chemický priemysel okolo 100 000 látok, z ktorých formuje konzumný tovar ako sú napríklad gumové medvedíky, izolačné materiály, farby alebo nočné krémy.

Aj keď je to pre mnohých neuveriteľné, tieto už po desaťročia produkované chemikálie na každý deň, neboli ešte nikdy alebo nie dostatočne testované na svoju bezpečnosť.

Existuje však dosť informácií na to, aby sa deodoranty a iné produkty, ktoré obsahujú hliník a jeho zlúčeniny zakázali alebo minimálne, ako pri cigaretách, vybavili patričným upozornením.

No keďže príslušné orgány stále čakajú a v tomto smere nečinia žiadne kroky, je len na nás, každom jedincovi, osobne rozhodnúť o tom, ktoré následky si pre seba vezmeme alebo ktoré riziká sme ochotní podstúpiť.

Len pre radu: Začnite jednať čo najskôr, aby ste predišli takým chorobám ako je Alzheimer.

Ako dostať hliník z tela von

V zásade sa dá povedať, že každej detoxikácii musí predchádzať zdravá na vitálne látky bohatá strava. Organizmus doplniť aminokyselinami, vitamínmi, minerálnymi látkami a stopovými prvkami.

Cenné služby preukážu rastlinné aminokyselinové preparáty, surové zeleninové šťavy alebo zelené „smoothies“ (spolu pomixované ovocie, zelená zelenina a bylinky) a sušené ovocie s orieškami.

Čo sa týka konkrétnej detoxikácie, k dispozícii sú prírodné substancie ako spirulina, chlorela, koriander, glutathion, propolis a tiež vlákniny.

Ako sa vyhnúť každodennému kontaktu s hliníkom

1. Vyhýbajte sa hliníkovému, ale aj teflónovému riadu, používajte radšej riady zo špeciálnej ocele, alebo bezoceľový kamenný riad.
2. Používajte len prírodné potraviny – hliník sa nachádza ako farbivo, stabilizátor a kypriaci prostriedok predovšetkým v hotových polotovaroch, sladkostiach, kojeneckej výžive, syre a stolovej soli. Éčka ako E173, E520, E521,E523, E554, E555, E556 a E558 prezrádzajú hliník a jeho zlúčeniny.
3. Vyhýbajte sa malým baleniam, ako napr. kávové kapsle.
4. Zabudnite na alobal, misky na grilovanie, plechovky pre nápoje, konzervy a uprednostňujte radšej alternatívy z papiera, ocele a skla.
5. Prestúpte z túb na poháre, napr. horčica, chren, paradajkový pretlak a pod. Hlavne pri kyslom a slanom obsahu sa uvoľňuje hliník.
6. Kyslé potraviny ako jablká, paradajky, jahody nebaľte do alobalu.
7. Hliník a rôzne jeho zlúčeniny nájdeme aj v kozmetike – na znižovanie potenia sa, dezinfekciu alebo ako emulgátor. Buď sa úplne zrieknite deodorandov, alebo dávajte pozor, aby neobsahovali aluminiumchlorid (chlorid hlinitý).
8. Tak isto pri zubných pastách a opaľovacích krémoch vždy čítajte zloženie a vyberte si také, ktoré neobsahujú aluminiumchlorid alebo aluminiumflourid.
9. Zrieknite sa liekov, ktoré obsahujú hliník (najmä antacidá) a informujte sa u lekára alebo v lekárni na alternatívy.
10. Pri stavbe alebo rekonštrukcii domu uprednostňujte drevo pred hliníkom (napr. pri výbere okien).

Zdroj

Zdieľať článok