Tento text je určený pre tých, ktorí v sebe majú vieru, snažia sa žiť aktívne vo svetle, avšak niekedy sa cítia depresívne a ovládne ich temnota. Na našej stránke a všade inde sa hovorí veľa pekných a povzbudivých slov, ale slová nie sú všetko. Tie slová treba v prvom rade v sebe precítiť a naša viera sa nemá zakladať na slovách niekoho iného. Nie sme odkázaní slepo veriť druhým ľuďom. Aj napriek tomu, že sa toho povedalo mnoho, chcel by som ujasniť to, ako má vyzerať naša viera, odkiaľ má vychádzať a hlavne ako sa brániť negatívnym myšlienkam a občasnej depke. Text vznikol na základe toho, že si všímam, že niektorých občas postretne ťažká chvíľa a prepadnú skľučujúcim myšlienkam, pochybujú o všetkom, čo sa deje. No zároveň to, čo sa tu píše pojednáva o negatívnych pocitoch ako takých a ako sa proti tomu brániť.

Tento text nie je určený pre tých, ktorí tvrdia, že nám tu všetci nanútia vakcíny a pomrieme tu kým sa veci otočia k dobru. Títo ľudia nič nepochopili, nepomôže im žiaden takýto text, pretože ho v sebe úprimne neprecítia. Všade vidia iba temnotu a tú aj posilňujú svojimi strachmi a podobnými deštruktívnymi emóciami. Sú silno chytení do temných pút a tým sa odrezávajú od zdravého, jasného pohľadu.

Tí sa väčšinou odlišujú od bežných ľudí len tým, že majú viac otvorenú myseľ a teda poodhalili viac závoj poznania, avšak stále si so sebou nesú svoje slabé miesta, strachy a pochybnosti, cez ktoré sú ľahko manipulovaní/ovládaní temnými silami.

Pretože to, čo sa deje vo svete nie je len o vyčistení zla, ale hlavne o tom, kým sa na tej ceste staneme, na koľko sa duševne prebudíme.

Ako má teda vyzerať naša viera a odkiaľ má vychádzať?

Všetky povzbudivé slová slúžia len ako také malé povzbudenie a naša viera sa na nich nemá zakladať, pretože pravá viera má vyvierať zvnútra. Tí, čo sa takto naladili nepotrebujú počuť uisťujúce slová, že všetko dopadne dobre, pretože to prosto vedia. Vedia to vnútri, a keď majú takúto vieru, neotrasie nimi nič. Mnoho ľudí túto vieru v sebe ešte nenašlo, pretože potrebujú neustále počuť pekné slová, ktoré im dodajú odvahu, povzbudenie a vieru v dobro. Na tom nie je nič zlé, avšak mnoho ľudí je na tom závislých a bez toho by stratili svoju vieru. Niekedy mám pocit, že sme tými informáciami presýtení a stále potrebujeme nejaké nové impulzy. Naháňame sa stále za niečím novým, pričom zabúdame na všetko staré a hlavne zabúdame budovať zvnútra, teda pracovať na sebe samých.

Ako by sme sa všetci zachovali, keby vypadol internet, keby sme nevedeli, čo sa deje na dlhší čas? Ako by sme sa zachovali, keby okolo nás zúrila temnota a my by sme nemali žiadne pozitívne správy? Verili by sme stále?

Ako bolo mnohokrát povedané, pravá viera musí vychádzať zvnútra. Je to niečo, čo silno cítite, čo je odolné voči všetkým neprajným slovám a vďaka čomu vami nič neotrasie. V našej duši má horieť večný plameň, ktorý horí nezávisle od toho, či prikladáte palivo. Tým palivom plameň iba viac vzbĺkne, nemá však byť na tom závislý, pretože keď dôjde palivo, plameň zhasne..

Veriť by sme mali sebe a hlavne Bohu. Mali by sme si uvedomovať svoju vlastnú silu a to, že sme dôležití, pretože každý jeden z nás môže prispieť k ukotveniu svetla na Zemi a teda jeho víťazstvu, pretože tento boj je práve o nás. Verte Bohu, pretože len vďaka nemu sa Zem oslobodzuje.

Jedna vec je pochopiť, ako máme stáť v tomto boji, ako je dôležité rozsievať svetlo a lásku, lenže niečo úplne iné je to, keď príde na človeka ťažká chvíľa.

Temnota bude zúriť až do tej doby, pokiaľ nebude vyhubená, a čím viac svetla človek má, tým horšie a častejšie útoky. Preto je dôležité vedieť nie len ako stáť správne, keď je všetko v poriadku, ale ešte dôležitejšie je vedieť to ustáť, keď je zle. Na to, aby sme také útoky ustáli potrebujeme pochopiť, ako pracuje temnota, pretože na základe toho viete určiť, kedy je to ona, ktorá klope na dvere a dokážete ich zabuchnúť. Ak chcete zapichnúť meč svetla, potrebujete konkrétneho nepriateľa, musíte to mať presne pomenované, a preto je dôležité najskôr vysvetliť, ako pracuje temnota/ako útočí.

Kráľovstvom temnoty je hmota/hrubohmotnosť. Čím nižšie sa človek nachádza, tým ľahšie naňho temno dočiahne. Vďaka tomu človek jasne chápe, ako sa mohla medzi dnešným ľudstvom zakoreniť toľká temnota. Tým že sme tvorili/posilňovali poväčšine len nízke veci, tak sme sa kolektívne ako ľudstvo prepadli do ťažších/hutnejších oblastí, kde má temno na nás lepší dosah. Takto to funguje aj u jednotlivcov. Čím duchovne vyššie človek stojí, tým menší dosah bude naňho temnota mať. Nie je to tak, že človek bude tejto temnoty zbavený, pretože má veľkú moc a práve tých ľudí, ktorí stoja duchovne vyššie, tých čo najviac držia vysoké vibrácie sa bude krvopotne držať a stláčať ich dole. Preto nie je vaša chyba, že vás to napadlo, ale je dôležité temnotu rozpoznať, odhaliť a zničiť.

Čím viac je človek pripútaný len k hmotnému, tým je zraniteľnejší a ľahko ovplyvniteľný, keďže sa sústreďuje len na to, čo vidí a vníma okolo seba. Keď je takýto človek obklopený temnotou, pohltí to aj jeho samého. Naopak čím viac je človek prebudený na duchu, teda čím viac buduje zvnútra a nie je pripútaný len na hmotné, tým bude vedomejší a silnejší. Takýto človek má silu naopak presvetliť svoje temné okolie.

Čo určuje nakoľko je človek duchovne vysoko?

Závisí to od toho, nakoľko je človek v spojení so svojou dušou. Čím viac človek prenecháva svoj život/rozhodovanie len výhradne rozumu, tým viac v človeku chradne všetko duchovné a teda tým viac padá do pút temnoty, pretože ona vládne hmotnému svetu a rozum patrí do hmoty. Síce je jemnejšej hrubohmotnosti, ale stále patrí do hmoty. Na tomto opäť jasne vidíte, prečo sme ako ľudstvo tam, kde sme. Všetko sme postavili na uctievaní rozumu/hmoty a začali sme si nevšímať až očierňovať všetko duchovné.

Čím viac je teda človek v spojení s dušou, tým stojí duchovne vyššie, a tým pádom má naňho temno menší dosah. Čím viac je svetla v duši človeka, tým menej je tam miesto pre temno. Je to prosté a jednoduché na pochopenie, no samozrejme ťažšie na zrealizovanie.

Ako som spomenul, rozum patrí k hmote a je to „revírom“ temnoty. Na tejto úrovni loví ľudské duše. Duša je cestou k Bohu, zatiaľ čo čisto rozumová cesta je cestou duchovného úpadku, cestou zániku, preto musí byť medzi týmito dvoma harmónia. Preto sa vyvinuli vakcíny, ktoré majú za úlohu potlačiť ľudskú dušu, a preto sa vytvorili antigénové testy, ktoré mali za úlohu vyhľadať ľudí s Kristovou DNA. O tom to celé bolo, o vyhubení všetkého čistého na Zemi a to sa môže podariť len cez odstavenie ľudskej duše a nastolenie vlády rozumu. Teda, aby z nás boli ľahko ovládateľné stroje bez kúska citu a vakcína a s tým spojené technológie mali za úlohu toto postupne pretlačiť v človeku.

Temno nedokáže útočiť cez naše čisté cítenie, ale dokáže na nás útočiť cez naše myšlienky/pocity teda tam, kde je jeho dosah. Pýtate sa, či je cit a pocit to isté? Nie, to nie je. Pocit súvisí s mozgom, zatiaľ čo cit je niečo hlbšie a vychádza z duše. Ako to rozlíšiť?

Pri pocite vzniká prvá myšlienka a následne pocit, zatiaľ čo pri čistom cítení vzniká najskôr cit a až následne to začneme analyzovať rozumom. Taký je správny postup, akým by sme mali fungovať. Všetko sa to deje samozrejme rýchlo a je dôležité to praktizovať pokiaľ sa to chceme naučiť/osvojiť si to.

Temno útočí tam, kde to dovolíme. Môže to byť strach, pochybnosti, duchovná pýcha.. Jednoducho útočí cez naše slabé miesta a útočí rôznymi cestami/spôsobmi presne tak, aby nás účinne porazila, pretože pozná veľmi dobre naše slabé miesta. Je to pre nás však príležitosť, pretože takto sa nám odhalia naše slabé miesta a môžeme na nich pracovať. Častokrát je však problém si tie slabé miesta priznať, však? Napríklad pokiaľ máme veľké ego, pýchu tak je pre nás obzvlášť ťažké vymaniť sa z týchto pút, pretože tieto vlastnosti temnota v nás ešte viac posilňuje a my to samozrejme nevnímame ako slabosť, pretože sme ako v opojení. Nikto z nás nie je dokonalý, pretože každý z nás má nejaké neduhy/slabosti. Rozdiel je len v tom, že niekto si to prizná a niekto nie. Preto je mimoriadne dôležité rozvinúť si zdravú sebareflexiu, teda vedieť sa na svoju osobu pozrieť nezaujato. Tak ako to často vieme u druhých.. 🙂

Najväčšia zákernosť temnoty je v tom, že je nenápadná a rada sa maskuje. Nastolí vám ilúziu, v ktorej si myslíte, že to všetko vychádza z vás samých, podhodí vám myšlienky, ktoré budete brať ako svoje vlastné. V ťažkých chvíľach si nemusíte uvedomiť, že to nie ste vy, odkiaľ toto zlo pochádza. Dusíte sa vlastnými myšlienkami, pocitmi strachu a úzkosťami, a v tej chvíli si neuvedomujete, že je to niečo, čo vám bolo „podstrčené“ zvonku. V tomto poznaní sa vám už odkryje mnoho. Ak si dokážete v ťažkých chvíľach uvedomiť, že ste obeťou vonkajšieho útoku, veľa sa tým pre vás zmení, pretože pochopíte, proti čomu stojíte a budete s tým vedieť bojovať.

Preto buďte bdelí v ťažkých chvíľach! Dôkladne sa pozorujte a vtedy si uvedomte, že tie skľučujúce pocity/myšlienky nemusia byť vaše. Odhaľte ich, zamierte a páľte. Čím skôr to odhalíte, tým je pre vás lepšie, kým to ešte nad vami nepreberie úplnú kontrolu. Nejestvuje presný návod na to, čo vtedy robiť, pretože každá situácia je iná, preto je dôležité pozorovať sa a určiť, čo sú moje slabé miesta a čo mi v tých chvíľach pomáha. Temnota sa rada zahaľuje plášťom dobra, aby sa mohla „infiltrovať“ do duše ľudí. Preto buďte bdelí a myslite na to hneď, keď pocítite, že klesáte na duchu. Spojte sa so svojou dušou, cíťte, buďte živí duchom.

Robte to, čo vás činní šťastnými, radujte sa zo života, radujte sa z maličkostí, naučte sa ďakovať za život, ďakovať za každý nádych. Veľakrát som upozorňoval na to, že to, čo sa deje by sme nemali brať na ľahkú váhu ako nejaký film, pretože doba je vážna, no na druhú stranu by sme nemali zabúdať na smiech, na radosť. Dávajte svojej duši svetlé impulzy, kŕmte ju výživným chlebom poznania, aby nemala príležitosť vyhasínať..

Daniel

Zdieľať článok