Na otázku vzostupu by sme sa mali pozerať z duchovného hľadiska, nie pozemského. Nemali by sme sa príliš upínať na tvrdé pojmy ako 5D a pod. Vskutku by sme mohli tieto pojmy úplne vynechať. Vzostup nie je pevne ohraničená forma a frekvencia. Duchovne sa vyvíjame na vyššiu úroveň a nepotrebujeme to ohraničovať takýmito pozemskými pojmami. Každý nie je a nebude na úplne rovnakom stupni vývoja a hlavne vzostup NIE JE jednorazová udalosť! Pri všetkých tých informáciách môže mať človek pocit, že vzostup príde zrazu ako nejaký bum, vynesie nás do 5D a máme hotovo.

Inkarnovali sme sa na túto Zem len pre jedinú vec a to je duchovný vzostup. Starosť o živobytie a všetky pozemské záležitosti sú len vedľajšie nevyhnutnosti súvisiace s pozemským životom, no každý sme tu inkarnovaní za účelom duchovného rastu. Ako duchovné zárodky sme neboli dosť silní na to, aby sme sa v duchovnej ríši ihneď sformovali, alebo vyvinuli; preto sme prišli do tejto hrubohmotnej “školy“ stvorenia. Našou úlohou je vybieliť naše rúcho, očistiť ho a zašiť na ňom všetky diery, aby sme sa mohli vrátiť do ríše ducha ako vedomé a očistené bytosti. Vzostup má byť celý náš život!

Vo stvorení popri iných zákonoch platí zákon pohybu, čo znamená, že všetko musí byť v neustálom pohybe a vo vypätí duchovných síl, pretože to, čo stráca pohyb, stráca aj duchovnú silu a tým sa postupne dostáva do zániku. Preto musíme byť neustále živí duchom, aby sme neupadli do duševnej agónie.

O čom je teda náš vzostup?

Vzostup je jednoducho o tom byť bližšie k Bohu. Nie je to o úžasných technológiach, nie je to o rozvinutí schopností ako telepatia a pod. a nesúvisí to so žiadnymi ezoterickými učeniami. Drvivá väčšina tých “duchovných“ učení slúži len na odvedenie ľudských duší zo správnej cesty. Minulé “jednoduché“ civilizácie boli častokrát oveľa bližšie k Bohu ako sme my dnes. Smerodajné je len to, na koľko sa ľudia otvoria svetlým duchovným prúdom a využijú ich na pozdvihovanie okolitého života, nie ničenia. Táto schopnosť si nevyžaduje žiadne technológie, pretože túto schopnosť každý prechováva v sebe a záleží to len od toho, či dotyčný podriaďuje svoj život rozumu alebo duši. Technologické vymoženosti sú častokrát práve prekážkou duchu pri nesprávnom postoji. Mnohé civilizácie, ktoré boli duchovne vyspelé, vedeli komunikovať s prírodnými bytosťami, ktoré ich naučili mnohým “vychytávkam“ a zasvätili ich do mnohých technológií. No v takých prípadoch zvyknú ľudia spyšnieť a pokladať sa za Bohov. Stačí málo, aby sa v ľuďoch prebudilo to zlé a duchovná pýcha zväzuje mnohých tzv. prebudených. To bol prípad napríklad Atlantídy. Zničila ich vlastná duchovná pýcha, nie žiadne mimozemské rasy, ako sa to častokrát píše. A v protiklade k dnešnému rozšírenému materializmu medzi ľudstvom je to práve táto duchovná pýcha, ktorá prevláda medzi mnohými “duchovne vyvinutými“ ľuďmi. Takže po duchovnej stránke sme na tom ešte horšie ako taká Atlantída a napriek tomu nás čaká miesto zániku vzostup!

Preto vzostup nie je samozrejmosť, je to Božia milosť! Však sa rozhliadnime okolo seba, koľko zla, koľko pýchy, koľko nízkeho a nečistého tvoríme! Z takýchto osudových vlákien predsa nemôže vzniknúť žiadny vzostup. Napriek tomu sa to deje, a je to naša posledná šanca. Boh vo svojej láske očistí túto Zem od všetkého nečistého a nastolí tisíc rokov mieru. No ak aj po tomto období znovu padneme a odvrátime sa od svetla, bude to už náš posledný pád…

Preto vzostup nie je samozrejmosť a nedeje sa len tak od ničoho ako prirodzený cyklus vesmíru. Riadi ho Boh a je to pre nás obrovská milosť a šanca ukázať, že sme hodní svojho postavenia a hodní týchto milostí.

Nepozerajte sa na iné mimozemské rasy, pretože oni nie sú my! U nich všetko prebieha inak a platia iné zákonitosti. My sme výnimoční! Preto je od nás, samozrejme, aj mnoho požadované.

Boli sme ušetrení od mnohého zla, ktoré nás malo v spätnom účinku zasiahnuť. Vďaka inkarnovaným vyslancom svetla je mnoho zla od nás odvrátené, pretože dostatočne pozdvihli Zem natoľko, aby nás to postihlo len vo veľmi slabých účinkoch. Zahoďme všetku duchovnú pýchu a staňme sa v duši pokornými a úprimnými. Blízkosť Bohu sa nezískava pýchou, ale duchovnou pokorou. Jedine pokorný človek kráča správne v tomto stvorení.

Dnes sa veľa ľudí ženie za informáciami o duchovne, vzostupe a pod. akoby na tom záviselo naše bytie. Na to, aby človek stál správne vo svetle nemusí ovládať tieto vedomosti. Aj tak sú to poväčšine všetko len omáčky, reálne nevyužiteľné v živote.

Náš vzostup nezávisí od toho čo vieme, ale kým sme!

V tomto Božom čistení a vzostupe je smerodajná ochota uznať Božie svetlo a žiť podľa neho a naša vnútorná čistota. Stačí sa snažiť konať dobro, rozsievať svetlo do sveta a riadiť sa tým, čo nám šepká naša duša. Vzostup nie je o vedomostiach, ale o prebudení ducha. Informácie sú toho súčasťou, pretože vďaka nim musíme zaujať určité stanovisko a podľa toho sami určujeme, či prejdeme Božím sitom, avšak nie sú stavebným kameňom.

Vzostup spočíva v tom, že sa pozdvihneme bližšie k svetlu a naučíme sa prijímať zhora svetlé prúdy síl, ktoré sú neustále nad nami a začneme ich konečne využívať v prospech svetla. S vďakou, pokorou a láskou v srdci tvoriť krajší život, obraz duchovného raja tu na Zemi. Každý sám a všetci spoločne.

Daniel

Zdieľať článok