Podľa experimentu, ktorý uskutočnili výskumníci z Univerzity v Calgary a Kanadskej národnej rady pre výskum, je život doslova svetlom.
Nezvyčajný experiment s myšami a listami dvoch rôznych druhov rastlín poskytol priamy fyzikálny dôkaz zvláštneho „biofotonového“ javu, ktorý sa vytráca po smrti. Naznačuje to, že všetky živé organizmy – vrátane ľudí – môžu doslova žiariť zdravím, až kým nezomrú.
Tieto zistenia môžu na prvý pohľad pôsobiť okrajovo. Je totiž ťažké neprepojiť výskum biologického elektromagnetického vyžarovania s vyvrátenými či paranormálnymi tvrdeniami o aurách alebo svetelných výbojoch okolo živých bytostí.
Navyše, aj teoreticky by mali byť vlnové dĺžky svetla, ktoré vznikajú pri biologických procesoch, také slabé, že ich ľahko prekryje intenzívne elektromagnetické žiarenie z prostredia či sálavé teplo generované metabolizmom. To sťažuje ich presné zaznamenanie v celom tele.
Napriek tomu fyzik Vahid Salari z Univerzity v Calgary so svojím tímom tvrdí, že sa im podarilo pozorovať práve to – ultraslabé fotónové žiarenie (UPE) vychádzajúce zo živých organizmov, v ostrom kontraste s ich mŕtvymi telami, ako aj z listov niektorých rastlín.
Veda o biofotónoch stojí na kontroverznej predstave. Viaceré biologické procesy jednoznačne vytvárajú intenzívne svetelné prejavy – známe ako chemiluminiscencia.
Už desaťročia vieme, že spontánne vyžarovanie svetelných vĺn v rozmedzí od 200 do 1000 nanometrov (od UV po infračervené žiarenie) bolo zaznamenané pri rôznych typoch živých buniek – od tkanív kravského srdca až po baktérie.
Ako možný zdroj tohto žiarenia sa uvádzajú reaktívne formy kyslíka, ktoré bunky produkujú ako reakciu na stres – napríklad vplyvom tepla, toxínov, patogénov či nedostatku živín.
Napríklad pri nadbytku peroxidu vodíka môžu lipidy a bielkoviny prejsť zmenami, pri ktorých sa elektróny uvoľnia vysokou rýchlosťou a následne sa vrátením na pôvodnú energetickú hladinu uvoľnia fotóny s vysokou energiou.
Ak by sme dokázali tieto procesy monitorovať na diaľku, získali by sme mocný neinvazívny nástroj pre výskum a diagnostiku – nielen u ľudí a zvierat, ale aj u mikroorganizmov či rastlín.
Aby vedci overili, či je možné zachytiť UPE aj u celých živých jedincov, použili zariadenia s nábojovou väzbou (CCD senzory) a špeciálne kamery. Porovnávali úroveň vyžarovania u myší pred a po smrti.
Štyri myši boli jednotlivo umiestnené do tmavého boxu a snímané počas jednej hodiny. Následne ich eutanázovali a pozorovali ďalšiu hodinu – pričom aj po smrti boli udržiavané na telesnej teplote, aby sa predišlo tepelným rozdielom.
Vedci zaznamenali zachytiteľné množstvo fotónov vo viditeľnom spektre vychádzajúcich z buniek myší pred smrťou, pričom po eutanázii došlo k ich výraznému poklesu.
Diagram emisie fotónov u myší
Porovnanie UPE štyroch živých (hore) a mŕtvych myší (dole)
Salari et al., J. Phys. Chem. Lett., 2025
Poznámka: Telesná teplota živých a mŕtvych myší bola rovnaká. Rozdielom bol život.
Práve život samotný je zdrojom tejto žiarivej energie.
Zdroj: M. K. Brooks Agnew, máj 2025
Zdieľať článok