Doba je náročná a my sme nútení sa neustále za niečím naháňať. Či už je to práca, peniaze, poriadok a pod. Niektorí z nás naháňajú čas 🙂. Keď ho doženieme, niečo získame?
Položme si otázku: „Ako získaný čas opätovne investujeme (Do čoho??? Do koho??? Komu???)
Zabúdame spomaľovať a „užívať“ každodenné, aj keď rutinné činnosti. Môžeme i tie obyčajné činnosti, ktoré „musíme“??? robiť (upratovanie, umývanie riadov, varenie, pranie, žehlenie, práca v záhrade), robiť nenútene, naplno, s radosťou a nadšením? Dokážeme nájsť argument prečo to robíme, aby odpoveďou bola radostná činnosť. Ak nie, „kašlime na to“ a radšej to nerobme. Uvedomujeme si koľko negativity popri činnosti, ktorú nemáme radi vyprodukujeme? Koľko myšlienok, koľko slov, podráždenosti, agresivity? Ak teda „musíme“ 🙂, skúsme udržať svoju „hlávku“ (myšlienky) pod kontrolou a tu uplatňujme pozitívne myslenie (všetko zlé je na niečo dobré 🙂 ).
Akú krásu môžeme nájsť v tých jednoduchých veciach… Krásny svet v ktorom žijeme však veľmi rýchlo považujeme za samozrejmosť. Až keď o niečo prídeme, vtedy si uvedomíme, že nič nie je samozrejmosť.
Aj tie obyčajné pozemské veci (príprava jedla a pod.) sa stávajú posvätnými, keď im venujeme stopercentnú pozornosť, robíme ich s láskou a robíme ich pre ne samé, bez myšlienky na uznanie, pochvalu, alebo odmenu.
Spomeňme si na „obyčajné“ chvíle, keď sme v prírode. Počúvame šumenie lesa, spev vtákov, alebo pozorujeme vodu v rieke. Pociťujeme v takých chvíľach niečo zvláštne?? Slobodu, nespútanosť, pokoj? Vtedy si často uvedomíme svoju rozpoltenosť, ubehanosť, nepokoj ..
Čerpajme z prírody, je to naozaj čistý zdroj energie, pokoja, vyrovnanosti, harmónie a dokonalosti. Tam nemusíme nič predstierať, nič hrať, za ničím sa naháňať len jednoducho sme. V tej chvíli získavame – sme v spojení a napojení a dostane sa nám….
Dávajme pozor, aby aj pobyt v prírode neskĺzol k premotivovanej cieľavedomosti, k prehnanému plánovaniu a naháňaniu typu – „treba prejsť stanovený počet kilometrov“, „treba zdolať takú, alebo onakú horu“. Áno, i to je potrebné, ale robme to vtedy, keď „duša piští“ po zdolávaní, ale nezabúdajme pri tom prežívať a uvedomovať si každú drobnosť na ceste 🙂.
Kedykoľvek a v akejkoľvek situácii, keď si uvedomíme „svoju malosť“ v tej obrovskej veľkosti a staneme sa jednou časťou z miliardy, precitneme, odovzdáme sa a výsledkom je pokoj, vyrovnanosť, radosť.
Na takéto chvíle nemusíme čakať, môžu byť našim prirodzeným spôsobom života v každodennosti.
Takéto mimoriadne chvíle môžu byť normálne.
Môžeme mať mimoriadny život v úplne normálnom živote.
Ak zvládneme premýšľať a žiť uvedeným spôsobom, tento jednoduchý, prirodzený a obyčajný postoj nám prinesie omnoho lepšie výsledky, než akákoľvek snaha byť skvelý/á, rozumný/á, alebo inak výnimočný/á.
Práve v jednoduchosti a pravde je skrytá obrovská veľkosť.
Zabudnime teda na to, aby sme oslňovali iných, chceli v čomkoľvek vynikať, byť chválení, alebo túžili po závisti iných (i s tým sa stretávam často 🙂 ).
Zvláštny dar, ktorý môžeš ponúknuť dnes je práve Tvoja skromnosť, jednoduchosť, životná múdrosť… .
Prajem krásny deň plný uvedomenia si mimoriadnych chvíľ v normálnom živote 🙂. Žime svoj mimoriadny život uprostred normálneho….
To výnimočné je práve teraz ….
Tatiana

Zdieľať článok