Je náročná doba a všetci sme vystavení obrovskému tlaku informácií, povinností či už na poli pracovnom, domácom a k tomu ešte plnenie túžob iných plus svoje vlastné ciele. Všetko chceme rýchlo, na nič nie je čas, naháňame sa, uháňame a vlastne si už nestíhame uvedomovať- Kam to vlastne bežím? Kedy som sa dostal/a do tohto kolobehu? Prečo vlastne bežím? Všimnime si jeden moment, teoreticky vieme, že by sme si mali plniť svoje sny, ale snažíme sa ich plnenie „napchať do denného rozvrhu“ a výsledok je, že musíme vynaložiť obrovské úsilie, aby sme všetky úlohy každého dňa vôbec zvládli, namiesto toho, aby sme si svoje aktivity dokázali UŽÍVAŤ.

Je to podobné, ako keď chceme do malého kufra zbaliť a napchať celý šatník a „hneď“, lebo „všetko potrebujem“, následne sme nervózni, nespokojní, štekáme a je nám jasné, že by malo nastať triedenie (a my sa „neznášame rozhodovať“ a už vôbec nie, keď sme v časovom strese :-)) .

Keď chceme zvládnuť potenciálne problémy, musíme zvýšiť tempo.

Naozaj MUSÍME?

Nič nemusím, len zomrieť .

Pokúsme sa prerušiť to hektické tempo v ktorom sme „zacyklení“.

Viem, že sa to ľahko hovorí a ťažšie žije, ale môže povedať z vlastnej skúsenosti: stačí si uvedomiť tempo, i úlohy i priority, pár vecí odmietnuť v rozhodujúcich momentoch a všetko sa to následne „akoby samo uprace“. Naozaj sa to pre pozorovateľa javí ako nepochopiteľná náhoda.

Spomaľme tempo a začnime si „pomalý deň“ i všetky činnosti užívať“. Vložme do svojho života radosť z dobre vykonanej práce i z plnenia snov svojich i tých na ktorých nám záleží.

Spomeňme si na „slaďák“, ktorý sme tancovali so svojím/ou milým/ou, ako sme ho dokázali intenzívne (prvý krát určite ) „prežiť“, precítiť.

Dovoľme si spomalenie, aby sme sa mohli znovu prežívať krásu každého okamihu.

Tešme sa z úsmevu, ktorý dám i dostávam, dajme prednosť v rade v obchode, buďme tolerantní a trpezliví na cestách k vodičom, nechajme vravieť druhých a viac počúvajme. (kto viac počúva, viac sa dozvie ) atď.

Neponáhľajme sa, pozorujme sa. Akú mám dnes náladu? Akú ju mávam obyčajne?

Skúsme dnes nepoužívať hodinky a nevšímať si čas .

Želám krásny deň, nech ho prežijeme plní úžasu, obdivovania, zvedavosti a s takými pocitmi, ktoré sme mali ako deti .

Tatiana

Zdieľať článok