Slabosti a ich význam v dnešnej dobe

20/03/2022 | Duchovné pravdy, Úvahy

Každý z nás má nejaké tie slabé miesta, ktoré by rád zacelil. Niečo, čo by rád zmenil. Ale na druhej strane je aj veľa takých miest, o ktorých ani nevieme alebo si ich nechceme priznať. Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým si tie slabé miesta uvedomiť a zaceliť ich a napíšem prečo. Na začiatok je potrebné zodpovedať otázku: čo je to slabosť? Slabosť je určitá vlastnosť, ktorá je neharmonická. My sme sa tu dole na Zem prišli učiť harmónii, no slabosť je niečo, čo sa tejto harmónii určitým spôsobom vymyká. Buď je to neharmonická vlastnosť sama o sebe, alebo je to prílišné pestovanie hoc aj dobrej vlastnosti. Každá prepestovanosť totiž škodí. Stráca sa tak potrebná harmónia. Slabosť je teda neharmónia na duši a mysli.

Prečo je tak dôležité pracovať na svojich slabých miestach? Nemali by ma ľudia mať radi takého aký/aká som? Áno, mali by sme byť do istej miery tolerantní voči slabostiam druhých, avšak pokiaľ si nahováram, že slabé miesta sú súčasťou mňa a nemusím na sebe nič meniť, zostávam stáť na mieste a nerozvíjam sa. A to je slabosť. Je to lenivosť pracovať na sebe. Ale tu nejde len o druhých ľudí, ide tu predsa o náš vlastný vzostup. Slabosti, resp. neharmonické vlastnosti sú tým, čo nám bráni vo vzostupe a vytvárajú priestor na to, aby nás ovplyvňovali negatívne prúdy. Na to, aby sme pochopili prečo to tak je, musím najskôr vysvetliť princíp zla a súvis s našim spôsobom bytia.

Ako ľudskí duchovia máme možnosť slobodnej vôle a s tým súvisí schopnosť vybrať si spôsob správania, spôsob bytia. Na základe toho sa rozhodujeme, či budeme v sebe živiť a riadiť sa božským princípom, alebo tým falošným, pokriveným. Božský princíp je niečo ako duchovný kódex, ktorý má v sebe zakotvený každý ľudský duch a dokáže sa ním riadiť, pokiaľ dostatočne načúva svojmu vnútru. Boh je stelesnením tohto princípu, pretože on sám je ten princíp. Náš svet vznikol z jeho vyžarovania a teda sú v ňom obsiahnuté jeho dokonalé zákony a vôľa. My ľudia sme prišli na Zem túto vôľu hľadať, poznávať ju a učiť sa žiť podľa nej, aby sme sa vrátili do duchovnej ríše ako uvedomelí ľudskí duchovia. Aby sme však získali to správne poznanie, potrebujeme byť zrelí vnútorne a to znamená mať v sebe ukotvené tie správne vlastnosti, riadiť sa princípom spravodlivosti a lásky, hľadať v živote harmóniu, žiť Božím slovom.

Nakoľko sme schopní prijať poznanie o Bohu a jeho zákonoch však závisí od toho akí sme vnútri, akú máme v sebe pripravenú pôdu pre prijatie toho správneho poznania. Pokiaľ je pôda neúrodná, nevyklíči z toho to správne. Keď poviete nejaké posolstvo desiatim rôznym ľuďom, každý z nich to prijme inak. Na tom nie je nič zlé, veď predsa nie sme stroje. Krása života spočíva práve v rôznorodosti a pestrosti. Každý vnímame svet okolo seba a vnútri seba iným spôsobom. Pokiaľ však chcem kráčať duchovne správne, musím vo svojom vnútri nie len žiť svetlom, ale žiť v harmónii. Duchovné poznanie prijímame svojím vnútrom, nie mozgom a práve preto naše vnútro musí vyžarovať určitým spôsobom, aby sme čisto a neskalene prijali do seba správne poznanie, aby sme vedeli správne interpretovať udalosti života, aby sme jednoducho kráčali správne. Je to ako s kľúčom a zámkom. Dvere otvoríte len s tým správnym výbrusom. Ten kľúč sme my, presnejšie naše vnútro a za tými dverami sa nachádza správna cesta duše do raja. Našou úlohou je správne sa vybrúsiť, aby sme otvorili tie správne dvere. Aj z nedostatočným výbrusom otvoríte dvere, no už nie tie, ktoré si myslíte.

Mnoho duchovne prebudených je v nesprávnych dverách bez toho, aby si to uvedomovali. Dôvodom sú ich slabé miesta, ktoré ich zaviedli na nesprávnu koľaj. Ak v sebe príliš živím určitú vlastnosť, môže sa z nej stať vlastnosť brániaca mi vo vzostupe, pretože vytvára priestor pre nesprávne myslenie a konanie. Tieto naše slabé miesta následne využíva temnota, aby nám podsúvala ilúzie skutočnosti a zakalila správny úsudok. Dnes temno číha na každom rohu a je odhodlané využiť každú ľudskú slabosť. Akonáhle v sebe vytvorím priestor pre neharmóniu, pre temnotu je to pozvánka na hostinu. Ona sa totiž živí všetkými negatívnymi vlastnosťami, preto využije každú príležitosť k zasýteniu. Smutné je, že to nemá konca, pretože temnota je nenásytná a hladná po moci. Čo je vlastne tá temnota? Temnota je všade tam, kde nie je harmónia. Pojmom temné označujem všetko negatívne a neharmonické, to, čo nie je zo svetla. Temnota sú rôzni démoni a fúrie, ktoré vznikli práve z ľudských pocitov. Keď ľudia napríklad vytvoria dostatočné množstvo strachu, z tohto strachu sa vytvorí niečo ako démon a vnikne všade tam, kde vznikne strach, aby sa nasýtil. Takýmto spôsobom nám temno podsúva nesprávne myšlienky a my im veríme, pretože nás ovláda strach. Máme vtedy zakalený pohľad a bojíme sa niečoho, čoho sa ani nie je potrebné báť a čoho by sme možno sa za iných okolností nebáli. Čím viac sa bojíme, tým väčšiu kontrolu nad nami majú takéto vonkajšie vplyvy. Tu je dôvod prečo ľudské slabosti dávajú priestor temnote.

Temno totiž dokáže pôsobiť len cez ľudí. Cez naše uvažovanie, správanie, pocity. Pokiaľ sa napríklad človek stane príliš sebavedomým, dáva priestor vzniku pýche. Toto bráni vzostupu mnohým hľadajúcim, pretože správne poznanie dokážeme nájsť a prijať len cez pokoru. Nebránili by sme si iba vo vlastnom vzostupe, ale vďaka pýche by sme sa cítili povznesení nad druhých a nedokázali by sme správne pomôcť hľadajúcim dušiam. Pokiaľ by sme na druhej strane mali príliš nízke sebavedomie, viedlo by to k seba podceňovaniu. V takom prípade by sme v sebe nedokázali rozvinúť nám dané duchovné danosti a mali by sme problém v mnohých ťažších situáciách v živote, pretože by sme si neverili a nepoznali svoju cenu. Z každej dobrej vlastnosti môžeme urobiť vlastnosť neharmonickú. Dôležité vždy je, odkiaľ vlastnosť/pocit vychádza. Pokiaľ cítime napríklad hnev, neznamená to nutne neharmóniu. Pokiaľ mi bolo nejakým spôsobom ublížené na mojej osobe, je predsa normále cítiť spravodlivé rozhorčenie, resp. nenechať si srať na hlavu. Hovoríme tu totiž o harmónii, o žití v spravodlivosti a niekedy si situácie vyžadujú aj vyjadrenie neprívetivých pocitov. Dôležité vtedy je, aby to skutočne vychádzalo zvnútra a nie z ega. Je predsa normálne báť sa o svojho blížneho. V živote nás stretávajú ťažké situácie, v ktorých pociťujeme smútok a úzkosť a práve toto potrebujeme prežiť, aby v nás niečo dozrelo, aby sme niečo pochopili, aby sme sa posunuli vpred. Pochopiteľne to nie je len o vlastnostiach ako takých, ale kde sú tieto vlastnosti ukotvené. Pokiaľ sú ukotvené v duchu, majú oveľa väčšiu silu a schopnosť pretrvať. Je rozdiel byť dobrý z vlastného vnútorného presvedčenia a byť dobrý preto, lebo som tak naučený výchovou alebo prostredím. Je veľký rozdiel či konám na základe toho, že cítim že je to tak potrebné alebo konám výhradne na základe rozumového uvažovania. Neharmónia a prehnané správanie vzniká práve tam, kde to vychádza výhradne z rozumu, teda z ega. 

Každý z nás má nejaké slabé miesta a len málokto na nich pracuje alebo o nich vie. Prečo je to tak? Je to tak z troch dôvodov.

Prvým je, že ľudia sa nad sebou poväčšine nezamýšľajú. Prišli na Zem doslova pracovať, spať, jesť a prípadne sa starať o rodinu. Žijú sami so sebou, ale nežijú v sebe. Nezamýšľajú sa hlbšie nad sebou. Neuvedomujú si, že život je o vnútornom rozvíjaní. Sú takí istí, ako boli pred 10, 20 rokmi. Akurát možno nabrali nejaké životné skúsenosti a pohľad na život. 
Druhým dôvodom je, že ľudia často slabosti nepokladajú za svoje skutočne slabé miesta. Rozum im nahovára, že to nie je nič zlé, že majú na to právo a podobne. Z vlády rozumu vzniklo aj pokrivené vnímanie toho, čo je slabosť a čo cnosť.
Tretí dôvod je lenivosť. Ľudia žijú svoj život s určitým súborom vlastností, s ktorými sú uzrozumení a len ťažko sú ochotní niečo zmeniť. Ale lenivosť vládne aj u mnohých tých, ktorí sa pokladajú za duchovne prebudených. Nepoznajú rozdiel medzi: niečo vedieť a niekým byť.

Slabosti nie sú len dôvodom, prečo sa nevieme oslobodiť od temnoty, ale od ich odstránenia tiež závisí to, nakoľko správne sme schopní prijať svetlo a duchovne napredovať. Takmer každého z nás tým či oným púta rozum a je dôležité tieto putá roztrhnúť, pretože len tak sa definitívne oslobodíme od vplyvu temna a prijmeme do seba svetlo. Všetko je to o našom vyžarovaní, o správnych vlastnostiach, o správnom poznaní. Každý z nás sa nachádza vo vnútri nejakej bubliny, ktorá nám bráni v rozhľade a skresľuje vnímanie sveta. Niektoré bubliny sú šedé a teda cez ne nevidíme jasne, no niektoré môžu byť dokonca číre, takže napohľad si môžeme myslieť, že máme jasný pohľad, no stále sme v bubline. Ono sú to skutočne len bubliny, pretože sa dajú ľahko prasknúť. Stačí si uvedomiť ich existenciu a vyvinúť trochu sily. Najhoršie je myslieť si, že som dostatočne prebudený a zrelý, takže nemám žiadne slabé miesta. Nemáme byť dokonalými, nemáme sa podceňovať, ale myslieť si, že som v cieli, keď som len na začiatku maratónu, tiež nie je správne.

Sme v súde a Boh nás nesúdi podľa toho koľko kníh a článkov sme prečítali, ale kým sme, nakoľko sme prebudení duchom. Možno sa niektorí čítajúci mylne domnievajú, že tento text je venovaný hlavne ľuďom neprebudeným. Opak je však pravdou. Je to písané zvlášť pre všetkých duchovne prebudených, pretože práve cez nich k nám prúdi svetlo a sú to oni, ktorí majú schopnosť prebúdzať druhých. Preto je dôležité sa vnútorne úplne očistiť! Od schopnosti odhaliť a zaceliť svoje slabé miesta teraz závisí mnoho. Čím vyššie človek stojí duchovne, tým je to dôležitejšie. Sú to ľudské vlastnosti, kvôli ktorým sme v tomto marazme a sú to tiež oni, vďaka ktorým k nám dokáže svetlo správne preniknúť. Nezabúdajme, že tak ako sa temno môže realizovať len cez nás, tak sa realizuje aj svetlo! Majme na pamäti, že o prebudených sa temno usiluje najviac a o to zákernejšie! Čím vyššie človek stojí duchovne, tým ho čakajú ťažšie skúšky.

Ako to urobiť?

Viem o svojich slabých miestach, ale ako to poraziť? Tu je pár tipov:

Chcenie: Prvá vec je pochopiteľne chcenie. Naším chcením si neustále niečo priťahujeme, takže pokiaľ vyvinieme túžbu po zmene aj za cenu útrap, časom k nám prídu pomocné prúdy, ktoré nám v tomto snažení pomôžu. Musíme to však so zmenou myslieť vážne. Čím väčšia túžba po zmene, tým ľahšie a skôr to pôjde.
Modlitba: O pomoc si môžeme rovnako aj poprosiť. Duchovní pomocníci nám s veľkou láskou pomôžu k ušľachtilejšiemu cieľu. 
Vizualizácia: Môžeme si tiež vizualizovať to, čo chceme dosiahnuť. Pokiaľ sa napríklad chceme zbaviť hnevu, môžeme si ho vizualizovať ako tmavý alebo červený oblak, ktorý sa rozpustí, alebo presvetlí a podobne..
Duchovné chcenie: Zmenu musíme skutočne prechovávať v duchu, aby to malo silu. Zvlášť pokiaľ ide o nejakú závislosť. Závislosť má nad nami veľkú silu, zvlášť ak ju v sebe živíme dlhý čas. Všetky závislosti však môžu vzniknúť iba v mysli a až následne dokážu ovplyvniť ducha človeka. Vtedy si nestačí len povedať, že sa pokúsim o zmenu. Je potrebné sa o to bytostne snažiť.
Pozitívny prístup: Tak ako je nesprávne namýšľať si, že som dokonalý, tak nie je správne cítiť sa kvôli slabosti nehodný, pretože tak si zbytočne hádžeme pod nohy balvany. Pokiaľ o svojom slabom mieste viem a vedome na ňom pracujem, tak už som predsa na správnej ceste. Nemám dôvod sa kvôli tomu cítiť pod psa. Nie je hanba byť dole. Hanba je zostať dole.
Skúšanie: Okrem vyššie spomenutých možností je dôležité skúšať, čo nám môže dopomôcť k zmene. Každá slabosť je iná, každá má inú príčinu, iný spúšťač, a preto je dôležité skúmať, čo nám pomôže v konkrétnych situáciách. Môže to byť vizualizácia toho, ako sa naša slabosť rozplýva, ako nad nami nemá moc a podobne. Môže to byť to, že si začneme opakovať pozitívne slová alebo začneme robiť určitú činnosť, pri ktorej si vyčistíme hlavu. 

Najdôležitejšie je určiť a spoznať príčinu. Je dôležité uvedomiť si pôsobenie nesprávneho vplyvu na nás, pokiaľ nejde o tvrdo zakorenenú slabosť ale takú, ktorá k nám prichádza len v určitých slabých chvíľach. To je taká, ktorá má nad nami moc a sme si toho vedomí. Vtedy je najdôležitejšie tento vplyv od seba odpudiť ešte hneď v zárodku, pretože tam to začína. Všetko sa začína nejakým impulzom/myšlienkou a pokiaľ sa tým začneme zaoberať, vtedy to do seba vpustíme a začne to robiť problémy. Aj depresia predsa musí niekde vzniknúť a niečo ju spustiť. Až keď si pripustíme, alebo si začneme všímať negatívny vplyv, až vtedy mu umožníme ovládať nás. Je dôležité tú pleseň vyhubiť v začiatkoch, lebo sa rozšíri. Pokiaľ teda na dvere klope nevítaný hosť, nepozerajme cez kukátko kto to je, neanalyzujme to a určite neotvárajme dvere.

Na to, aby sme vedeli odhaliť a zaceliť svoje slabé miesta, je potrebné ísť viac do seba. Skúmať sa, všímať si viac, uvažovať. Musíme poraziť rozumovú bariéru. Naša myseľ nás uisťuje, že je všetko v poriadku, že to nie je zlé, že máme na to právo a podobne. Pritom stačí, aby sme nad tým hlbšie uvažovali a zistíme, že sme si to len nahovárali. Aby sme odhalili, čo je skutočne správne a spravodlivé, čo je pozitívna vlastnosť a čo nie, kde by sme mali ubrať a kde pridať, musíme sa naučiť posudzovať veci duchom.

Prvým krokom však je ochota zmeniť to, čo je potrebné zmeniť a úprimné pokorné skúmanie. Všetko ostatné príde poznávaním a skúsenosťami. Túžba po zmene musí prevážiť slabosti.

Daniel

Zdieľať článok

Subscribe
Notify of
guest
2 Comments
Oldest
Newest
Inline Feedbacks
View all comments
Mária
Mária
6 months ago
  1. miesto: duchovný učiteľ – MILOSŤ
  2. miesto: pokročilejší hľadajúci na rovnakej ceste – KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ
  3. miesto: osobné úsilie – VEDOMÁ AŠPIRÁCIA
Ingrid
Ingrid
6 months ago

Srdečná vďaka za odkaz 🙏🍀😘

Czech CS Slovak SK