SMILSTVO:

Smilstvo (nemravnosť, perverznosť, zvrátenosť) môžeme popísať ako pohlavnú neviazanosť, ktorá zahŕňa rôzne sexuálne praktiky odporujúce morálke. Stačí keď sa pozrieme na okolitý svet a zistíme, že naša spoločnosť je doslova presýtená sexom. Aj tu je vidieť jednostrannosť človeka, dominancia rozumu a nerovnováha medzi hmotným a duchovným, čím človek nesie v sebe chorobný, až na desaťnásobok vystupňovaný pohlavný pud. A v terajšej dobe to vidíme ako je to vystupňované až do extrému, kde tieto zvrátenosti a nemravnosti vidíme na každom kroku v médiách, filmoch, plagátoch, dostávajú sa do škôl, škôlok a dokonca sa otvorene prezentuje uctievanie temna a temného, ako napríklad na karnevale v Brazílii. Bolo napísané, že v dobe súdu, veľkej očisty antikrist pozdvihne svoju hlavu, dosiahne vrcholu svojej vlády, čo sa práve deje.

Protipólom smilstva je cudnosť.

CUDNOSŤ:

,,Cudnosť spočíva v hanblivosti, v prísnej mravnosti, zdržanlivosti, čistote, najmä vo vzťahu k pohlavnému životu. Toto vysvetlenie je názorom ľudí, ktoré sa vzťahuje na telesnú zdržanlivosť. Ale cudnosť je inakšia ako si ju my ľudia vysvetľujeme. Pojem cudnosť je krásne vysvetlená v prednáške od Ducha Pravdy, ktorú prikladám.

Cudnosť je pojem, ktorý bol pozemskými ľuďmi tak neuveriteľne zúžený, že z jeho skutočného významu nezostalo vôbec nič. Bol dokonca strhnutý na nesprávnu cestu, čo prirodzene muselo mať za následok, že toto pokrivenie prinieslo mnohým ľuďom zbytočnú tieseň a dokonca veľmi často aj nevýslovné utrpenie.

Pýtajte sa, kde len chcete, čo je to cudnosť a odvšadiaľ dostane sa vám odpovede, že je to pojem pre telesnú nedotknuteľnosť, vysvetľovaný rôznou formou, vždy však v tom prevláda názor pozemských ľudí.

To svedčí o malichernom myslení ľudí, podriadených rozumu, ktorý vymedzil hranice všetkého pozemského, pretože nestačí na viac so svojimi schopnosťami, zrodenými z pozemského.

Aké ľahké by bolo tohto človeka považovať za cudného, v čom by si aj poľahky získal povesť a mohol by sa naďalej slniť v márnivom seba oslavovaní. Tak by sa však nedostal ani o krok vyššie na ceste do svetlých záhrad, ktoré ako raj sú konečným blaženým cieľom ľudského ducha.

Pozemskému človeku neprospeje, ak udrží svoje hrubohmotné telo neporušené a poškvrní svojho ducha, ktorý potom by už nikdy nemohol prekročiť prahy, vedúce nahor od jedného stupňa k druhému.

Cudnosť je inakšia, ako sa ľudia domnievajú. Je omnoho obsiahlejšia, väčšia a nežiada zaujatie proti prírode. To by predsa bolo previnením voči zákonom zachvievajúcim sa v Božom stvorení a nemohlo by zostať bez nepriaznivých následkov.

Cudnosť je pozemský pojem pre čistotu, ktorá je božská. Pre každého ľudského ducha je to úsilie o hrubohmotné uplatnenie vytušeného odlesku božskej samozrejmosti. Čistota je božská a človek ju napodobňuje cudnosťou, teda duchovným obrazom, ktorý môže a má byť viditeľným v pozemskom konaní.

To by malo postačiť pre každého zrelého ľudského ducha ako základný zákon napĺňania cudnosti. Ale na tejto zemi je človek pod nátlakom rôznych vlastných prianí naklonený predstierať sám sebe niečo, čo v ňom v skutočnosti nie je, a to len preto, aby dosiahol splnenie vlastných prianí.

Sebectvo sa prediera na čelné miesto a ochromuje vážne čisté chcenie! Človek si to sám nikdy neprizná, ale necháva sa pritom pokojne poháňať. A keď už skutočne nevie, čo by si ešte nahovoril, nazýva to svoje, veľmi často jednoznačné úsilie o splnenie vlastných pochybných prianí, riadením osudu, ktorému sa treba odovzdať.

Preto potrebuje ako smernicu a ako oporu ešte aj iné vysvetlenia, ktoré by mu umožnili poznať a prežiť, čo cudnosť skutočne je, ako vyzerá podľa vôle Božej, ktorá nevyžaduje nijakú odluku od prírody.

V božskom je čistota úzko spojená s láskou! Preto ani človek na zemi sa nesmie pokúšať ich oddeľovať, ak mu to má priniesť požehnanie.

Avšak aj láska na zemi je len nepeknou znetvoreninou toho, čím skutočne je. Preto sa bez predchádzajúcej zmeny nemôže zjednotiť s pojmom pravej čistoty.

Všetkým tým, ktorí sa snažia dosiahnuť čistotu, dávam radu, poskytujúcu im oporu, ktorú potrebuje človek na zemi, aby mohol žiť tak, ako to spočíva v zákone stvorenia a ako je to i Bohu milé:

„Kto pri svojom konaní stále myslí i na to, aby nespôsobil škodu svojmu spolu blížnemu, ktorý mu dôveruje a neurobí nič také, čo by potom tohto mohlo trápiť, ten bude vždy konať tak, že zostane duchovne nezaťažený, a preto môže byť nazvaný skutočne cudným!“

Tieto prosté slová, pochopené správne, môžu byť pre človeka ochranným sprievodcom celým stvorením a viesť ho do svetlých záhrad, do jeho pravej vlasti. Slová sú pravým kľúčom pre správne konanie na zemi, pretože v nich je pravá cudnosť.

Syn Boží Ježiš vyjadril presne to isté slovami:

„Miluj svojho blížneho ako seba samého!“

Musíte sa však chrániť pred upadnutím do starých ľudských chýb a opätovne neupravovať a čiastočne nekriviť zmysel týchto slov tak, aby poslúžili vašim vlastným zámerom, aby vás neupokojovali pri vašom nesprávnom konaní a nepomáhali vašich spolu blížnych ukolísať do nevšímavosti alebo ich dokonca zmiasť.

Prijmite tieto slová tak, ako sa skutočne majú chápať, a nie tak, ako sa vám to zdá pohodlné a vhodné pre vaše sebecké prianie. Potom sa vám stanú najostrejším mečom vo vašich rukách, ktorým budete môcť poraziť všetko temné, ak budete chcieť. Nechajte ich správnym spôsobom ožiť vo svojom vnútri, aby ste sa ako jasajúci víťazi, naplnení vďakou, chopili života na zemi!“

Zdroj

Zdieľať článok