Nepútajme sa ani na ľudí, ani na hmotné veci…
Ak sa dostaneme do situácie, že sa ocitneme sami a uvedomíme si to, máme tendenciu pred samotou utekať. V podstate neutekáme pred samotou, ale sami pred sebou (samota „bolí“). Väčšina ľudí, ktorých stretávam sa vyjadruje „ja by som nedokázal/a byť sám/sama“. Máme tendenciu samotu „utopiť” vo vzťahoch akéhokoľvek druhu. A často ideme „pod cenu“. Je jedno s kým som, je jedno s kým sa stretávam, je jedno aký je… hlavná vec že ….. (….Sa o mňa postará? Má peniaze?, Je pekný/á?, Má postavenie? Má byt? Má moc? Je tu niekto, kto bude plniť moje priania? Je tu niekto, kto ma urobí šťastným/nou?….) ale hlavná vec že … nie som sám/sama …
Je časté, že sa vrháme do vzťahov nepripravení, nepoznaní a v podstate len utekáme sami pred sebou. Bojíme sa byť sami so sebou.
Hľadáme „dokonalého človeka“ vedľa seba (k sebe), namiesto toho, aby sme pracovali na svojej dokonalosti.
Hľadáme, alebo vyžadujeme od partnera, aby uspokojil všetky naše potreby a splnil všetky naše priania, ale on to nemá robiť, to nie je jeho úloha.
Treba si uvedomiť, že ak nedokážem byť šťastný/á sám/sama so sebou, nikto z vonku to neurobí…
Skutočná láska nemá riešiť naše problémy, potreby a závislosti, ale má sa nezištne dávať a jej prameňom je naše vlastné vnútorné bohatstvo, naše vlastné vnútorné šťastie.
Naša láska voči druhým by mala byť NEZIŠTNÁ a ZDIEĽNA – láska nie je len túžbou po druhom, nie je potrebou, nie je žobrajúca, nie je ovládajúca a manipulačná.
Láska nič nežiada a chce len dávať – dávať pre obyčajnú radosť z dávania.
Často počujeme: „Ja ho/ju zúfalo milujem“ „Ja bez nej/neho nechcem žiť“ „Ja ho/ju potrebujem“
Je to láska? Je to závislosť? Závislosť by sa mala liečiť…..
Čo taká partnerská odvykacia kúra?
Neporušujeme v tej chvíli prikázanie „ja som…… Tvoj a nebudeš mať iných ….., aby si sa im klaňal?“
Ak zúfalo túžime po niečom (chceme vlastniť, chceme ovládať, chceme mať…..), nedostaneme to a ak sme zúfalo priviazaní na niečo, prídeme o to. Práve zúfalstvo a beznádej odrádza i blokuje.
Keď sme zúfalí, nie sme ani milí, ani roztomilí a strácame vlastnú prirodzenosť, prestávame byť sami sebou a sme ovládaní zúfalstvom.
Mohli by sme konštatovať že občas i „nepríčetný“ – neschopný triezvo uvažovať.
Zúfalstvo ľudí odrádza a neviditeľné zákony blokuje, takže určite sa nám nedostane…..
Je možné aby sme niekoho zúfalo potrebovali a milovali súčasne? Podľa mňa je odpoveď nie 🙂.
Ak mám niekoho rád/a, vzťah sa nesie v láske, pravde a slobode – slobodu mám a slobodu dám, aby každý v mojej prítomnosti mohol byť tým kto je a tým, kým chce byť a rovnako tam kde chce byť.
V Láske dovoľujeme ľuďom byť súčasťou nášho života, lebo sme si to obaja dobrovoľne vybrali (či ide o partnerstvo, či ide o priateľstvo).
Buďme odpútaní – aby sme mohli niekoho získať, musíme ho nechať ísť… (žiť i dýchať)
Dávajme pozor aj pri užívaní hmotných vecí, aby sme ich vlastníkom stále boli my, pozor, aby postupne nezačali oni vlastniť nás…
Krásny slobodný deň, žime nepripútanosť
Tatiana

Zdieľať článok