Návrat mojej Tomky v inom tele, svedectvo…
Keď som dovŕšil 18 rokov, rodičia mi darovali šteniatko. Z tohto darčeka som mala veľkú radosť! Veľa času som strávila starostlivým výberom mena pre neho. Nakoniec som mu dala meno Tomka. Bolo to veľmi inteligentné a veselé šteniatko. Dokázali sme sa hrať celé hodiny, keď som sa mohla venovať štúdiu.
Tomka sa rýchlo učil a vždy ma poslúchal. Keď sa ho otec alebo mama pokúšali o niečo požiadať, bol rozmarný a naďalej sa správal zle, ale ak som mu povedal to isté, okamžite sa stal krotkým a poslušným.
Mimochodom, pomeranské špice boli vtedy vzácne a ja som ani nevedel, koľko rodičia za Tomku zaplatili. Žil so mnou 16 rokov. Spája sa mi s ním veľa spomienok. Napríklad som bol veľmi šťastný, keď sa môj domáci miláčik naučil robiť rôzne druhy trikov. Viete, niektorí ľudia hovoria, že výcvik si vyžaduje prísnosť a niekedy aj krutosť voči zvieraťu. To vôbec nie je pravda.
Mal som papagája, ktorého som naučil povedať niekoľko fráz. Veľmi rád v noci pobehoval pred zrkadlom a opakoval: „Keša, kešo. Keša je dobrý.“ „Keša, Keša.“ Neviem, či si uvedomoval, že hovorí jej meno, alebo sa mu len páčilo to pískanie, ale je to fakt.
To isté aj s Tomkom. Nie, nerozprával, ale poslúchal rôzne príkazy. Veľmi rád hral na flaute. Tak som naučila svojho špica, aby sa otočil na zadné nohy a „tancoval“, keď hrám.
Tomka bol môj najoddanejší a najvernejší priateľ. Nikdy som nemal problémy s ľuďmi, môj spoločenský okruh je široký, ale žiadneho z nich nemôžem nazvať hlavným priateľom v mojom živote. Keď som bol chorý, vždy bol pri mne. Niektorí ľudia píšu, že mačky vycítia boľavé miesto a sadnú si naň, aby pomohli svojmu majiteľovi. Nielen mačky, ale aj psy. Tomka bol presne taký. Ak som bol chorý, bol pri sebe. Behal okolo mňa, a keď som si ľahol, vyliezol na deku a ľahol si tam, kde ma bolelo.
Žiaľ, Tomka v roku 2008 zomrel. Žil dôstojným životom. Aspoň, že aj vo vysokom veku zostal stále rovnako energický a veselý. Je vždy ťažké stratiť blízkeho priateľa, ale s tým sa nedá nič robiť.
Pri kúpe domáceho maznáčika by ste mali mať vždy na pamäti, že v 90 % prípadov vás prežije a príde čas odlúčenia. Ale bez ohľadu na to, ako dobre sa na túto chvíľu pripravíte, aj tak to bude ťažká udalosť vo vašom živote.
Od tohto momentu uplynuli tri roky. Jedného dňa som sa vracal domov z práce a uvidel som šteniatko, ktoré napriek dažďu vyšlo spod prístrešku a jednoducho sa ku mne rozbehlo zo všetkých síl.
Vyzeral ako obyčajný psík, ale tie jeho oči! Nebudete tomu veriť, ale jeho pohľad bol presne taký istý ako pohľad môjho Tomka. Áno, bola to iná rasa, jeho vzhľad bol pozoruhodne odlišný, mal iné rozmery, ale nemohol som ho prehliadnuť. Išli sme spolu domov.
Viete, čo je zaujímavé? Hneď prvú noc, keď som ho išla kúpať, prešiel týmto testom. Nekopal ani sa nesprával zle. Navyše po odchode z kúpeľne šteniatko okamžite vyliezlo na miesto, kde bola Tomkova posteľ.
Každý deň som si začala všímať, že reaguje na všetky povely, ktoré som naučila svojho starého maznáčika. Rozhodol som sa teda uskutočniť experiment.
Vzal som flautu a zdvihol som ju k perám, ktoré sa mi chveli od vzrušenia. Šteňa sa postavilo na zadné nohy a vrtelo chvostom. Začalo krúžiť spolu s prvými akordmi melódie. Po lícach mi stekali slzy. Nemohla som tomu uveriť a mimovoľne som ho oslovila Tomka. A ono odpovedalo!
Neviem, ako je to všetko možné, ale nepochyboval som, že predo mnou stojí tá istá Tomka, nie však v tele pomaranča, ale v tele domáceho miláčika, ktorého som si náhodou zaobstaral.
Od tej chvíle môj život nadobudol nové farby. Tomka vyrástol, ale zopakoval presne všetky „maniere“ toho istého nezbedného nemeckého špica! Teraz má 14 rokov. Žijeme v dokonalej harmónii. Ani po toľkých rokoch stále nedokážem pochopiť, či reinkarnácia psov naozaj existuje? Ak áno, potom sa môj prípad dá vysvetliť, ale ak nie, potom… Nie! Neverím na takéto náhody.
Zdieľať článok