Každá negatívna udalosť, stav, či situácia z našej minulosti je s nami spojená neviditeľnou nitkou. Čím viac ju živíme spomienkami a súčasne negatívnymi prežitiami, akoby sme jej dávali potravu a v nás každý deň rastie negativita. Nie sme potom schopní nielenže byť v prítomnom okamihu radostní a spokojní, ale ovplyvňuje to i náš pohľad na budúci chod udalostí. Sme plní strachu z budúcnosti – v podstate bez viery. Situácia vyvolávajúca strach tvorí na neviditeľnej úrovni väzby, sú to akoby povrazy, ktoré nás zväzujú a paralyzujú, následkom vnútorných bojov sme unavení, môžeme prísť k úrazu, poprípade pociťujeme fyzickú bolesť.
Zbavujme sa pút strachu, pustime bolestivé situácie, či okolnosti, nechajme ich odísť, pretože tak, ako premýšľame v prítomnosti, udeje sa nám v budúcnosti. A to, o čom premýšľame i dostaneme. Ak je to pozitívne, radostné – super, ale ak sa niečoho bojíme? Rovnako to dostaneme. Prestaňme používať slová, ktoré nás spájajú s nepríjemnou minulosťou – „moja nehoda”, „moja chyba“, „moje zranenie“ a pod. a skúsme popisovať negatívne udalosti z minulosti neosobne – „tá nehoda” ,to zranenie“, „tá chyba“ a pod. Zo svojej minulosti vypustime všetko bolestivé a vezmime si len múdrosť v podobe poučenia, poďakujme sa a sústreďme všetku pozornosť na to, čo máme a v čom sme dobrí. Zlé obdobia odídu a pred nami sa vždy rysujú nové obzory, nové skúsenosti. Vypustime negativitu zo svojich myšlienok a nedovoľme aby nás zatrpknutosť, odpor, či hnev ťahali dolu. V živote neustále prekonávame prekážky a pomocou nich rastieme.
Ak utrpíme stratu, pociťujem nedostatok ( čohokoľvek) máme zúfalú potrebu to získať späť, možnože strata nebola zapríčinená nami, no napriek tomu sa dostávame pod tlak okolností, cítime sa obmedzení a k niečomu prinútení. Nevešajme hlavu – majme jasný pohľad hore. Väčšinou sú to signály, že náš život potrebuje zmenu. Zákon príčiny a následku, je nekompromisný, ale spravodlivý. Nezostáva nič iné, len nájsť i svoj podiel na tom, čo sa stalo a pustiť minulosť, ale s poučením, ktoré zostáva. Každá životná skúška má hlboký význam. Môžeme na nej vyrásť, oslobodiť sa od obmedzení a zmúdrieť, pokiaľ objavíme prečo sa daná udalosť stala.
Nič nie ja také zlé, ako sa zdá. Sústreďme sa na svoju dušu, aby bola plná lásky, súcitu a RADOSTI (z čohokoľvek – slnko, voda, dobrý priateľ a pod.). Uvedomme si, že sme bohatí a môžeme a máme si dovoliť dávať nezištne „poklady našej duše“, každý je vítaný. Nenechajme sa chytiť do siete chaosu okolia, kde vládne strach, hrabivosť a utrpenie. Nebuďme až takí vážni a prísni, otvorme sa všetkému radostnému, nezabúdajme na vzácnosť fantázie, predstavivosti a tvorivosti. Majme v úcte a rozvíjajme hravosť nášho ducha, ktorý necháva každého vyhrať. Pokúsme sa zdieľať s inými svoju radosť zo života, lásku k ľuďom, ku koníčkom, svoj smiech, čím viac dáme, tým viac dostaneme.
Nie je potrebné nikam chodiť, ani sa extrémne o niečo snažiť, môžeme žiť svoj zmysluplný život v radosti, bez chtíčov, pripútaní, obmedzení. Aj úplne obyčajná vec, či udalosť nám môže dať mnoho radosti a rovnaký diel, akoby sme podali očakávaný výkon, alebo dosiahli čo zúfalo chceme a očakávame. My rozhodujeme o tom z čoho sa budeme tešiť. Pozbierajme všetky sily, pred nami sú nové začiatky.
Viera, nádej a láska majú obrovskú silu i moc. „Všetko sa spája, raduj sa a zapusti korene, staň sa pevný vo svojom bytí a nechaj hojnosť pretekať sebou i okolo.“
Krásny radostný deň, Tatiana

Zdieľať článok