Rekapitulácia, bilancia
Pokúsme sa o to, aby sa naše najbližšie dni niesli v predstave, že mi zostáva práve jeden mesiac života. Nech nás to núti zamyslieť sa nad tým: Aký život žijem? Som šťastný/á? Čo mi chýba? Čo chcem? Po čom túžim?
Čo ma trápi? S kým mám nevyriešené vzťahy a je potrebné ich uzavrieť? (kvôli pokoju mojej duše), Čo som mohol/mohla a ešte môžem urobiť inak? Prečo nebežím za svojimi snami?
Prestaňme stále veci odsúvať a hlavne tie svoje vnútorné na druhú koľaj. Začnime konečne počúvať našu dušu (ona kričí ) a konajme. To, ako myslíme, nám vlastne bráni prežívať normálnu, obyčajnú radosť (a pritom tak vzácnu). Často krát veci, ľudí, deti, sny odsúvame lebo ….. teraz nie to zajtra, to potom…., poprípade očakávame, že niekto iný nech urobí za mňa to, či ono, ja to nedokážem…, mne sa nechce…, ja nie som v tom dobrý/á…, oni/on by to mali/mal urobiť, sú mi to dlžní/ je mi to dlžný…., a tak neustále čakáme a čakáme a sme nešťastní, lebo sa nič nedeje tak ako sme očakávali…
Takže, prestávame čakať i očakávať, svoj život máme vo svojich rukách a všetko môžeme začať meniť hneď teraz. Nesťažujme sa konajme! (Nezabudnime, máme len jeden mesiac 🙂 ?.) :-))
Krásny činorodý deň s novým odhodlaním 🙂. (Tvoríme si budúcnosť:-))
Tatiana

Zdieľať článok