Ľudia musia prezrieť do reality. Máme nad sebou toľko úrovní vedomia kam sa máme posunúť a niektorí si stále myslia, že politici nám chcú dobre a covid nás zabíja. Máme ešte čo robiť. Napriek tomu akým rozumovým pokrokom sa pýši ľudstvo, väčšina si názor na veci netvorí v sebe, ale preberá ho z vonku, hotovo naservírovaný od priateľov, rodiny, z internetu, politikov…

Žijeme v umelo vytvorenom matrixe, v bubline. Nášmu chápaniu sú zámerne stanovované hranice, naše vedomie sa udržuje dostatočne nízko. Myslíme si akí sme pokrokoví a pritom ideme presne dozadu. Ideme cestou rozumu miesto cestou duše a pokrokoví nie sme ani po technologickej stránke ako je nám to vtláčané. Aj po tejto stránke by sme mali byť úplne niekde inde lenže prelomové vynálezy na pomoc ľudstvu, ktoré si myslíme že sú nemožné boli zhabané a nikdy neuzreli svetlo sveta. Nám tu púšťajú len omrvinky z toho a oslavujeme to ako veľký úspech. Je na čase prestať okamžite veriť tomu, čo vám tvrdia iní, ale začať si pravdu skladať kúsok po kúsku sám. Ku každej teórií a pravde si človek nájde dôkazy, keď tomu verí, takže nie sú dôležité dôkazy o niečom, ale to či tomu vnútri veríme aj bez dôkazov.

Žijeme vo svete dezinformácií, a preto je ťažké pre niekoho vyznať sa v tom čo je správne a čo sa za správne iba vydáva. Každý je toho schopný len to možno zabudol. Treba vytrhať staré zakorenené presvedčenia a začať nanovo starostlivo vyberať, čo chcem mať vo svojej záhradke presvedčení a čo nie a začať sa seba pýtať kritické otázky:

Čo ak všetko čomu sme doteraz verili je lož? Čo ak názor priateľov nie je správny? Čo ak ho len prebrali z iného chybného dezinformačného zdroja? Čo ak rodine bol od mala predkladaný nesprávny názor tak ako ho oni predkladajú nám? Čo ak populárne články na internete neponúkajú objektívnu pravdu, ale musia zastávať taký názor aký chcú tí čo ich platia? Čo ak v televízii sa deje to isté, aby sa ovplyvňovala verejná mienka a budoval sa jeden jediný kolektívny názor na vec? Čo ak politici tu nie sú na to, aby zastupovali nás ľudí, ale svoje záujmy a priania ešte mocnejších ľudí s peniazmi? A majú politici vôbec nejakú moc, alebo sú tam len dosadení?
Nie sú to len šľapky v rukách iných? Ide expertom vo vláde o naše zdravie a ochranu, alebo zastávajú názor farmaceutických firiem, ktoré ich platia? Alebo spolu s titulom z určitého odboru človek získava aj bezúhonnosť a automaticky sa stáva nepodplatiteľným? Je vlastne celá medicína postavená výlučne na pomoci ľuďom a nie na peniazoch? Netvrdím, že je všetko hneď zlé, ale čo ak je ľuďom poskytované len toľko dobra, aby boli spokojní, toľko informácií, aby boli dostatočne múdri a boli prínosom pre spoločnosť, ale zároveň stále nevedomí v mnohých veciach? Prečo sú deťom od mala nútené vakcíny, o ktorých nevie nič ani lekár, ani my? Prečo nemáme informácie o tom čo je v produkte, ktorý chce do nášho tela dať cudzia korporácia? Nejde im o zisk, ale len o naše zdravie a nič iné? Prečo sa testovacia doba týchto vakcín skrátila z niekoľkých rokov na niekoľko dní? Ako je možné, že na vakcíne pre deti je jeden z vedľajších príznakov smrť? A prečo vôbec vakcíny obsahujú ortuť, ťažké kovy a ďaleko väčšie nechutnosti, o ktorých ani nevieme? Máme v obchodoch kvalitné jedlo, alebo väčšina je napichaná desiatkami látok, aby boli návykovejšie a škodlivejšie? Zaujímajú sa veľké korporácie o naše blaho a zdravie, alebo sme pre nich dojná krava a zdroj lacnej pracovnej sily? Učíme sa v školách dôležité veci do života, alebo sú to poväčšine len omáčky a mohlo by to celé vyzerať inak? Učíme sa o histórií naozaj tak ako sa stala, alebo sú niektoré veci zámerne pozmenené? Je pokrok pod názvom „progresívnosť“ správny, alebo sa za tým skrýva agenda, ktorá ma za cieľ úplne iné plány? Neslúžia všetky pekné heslá týchto smerov len na odvedenie pozornosti od toho o čo naozaj ide? Naozaj máme podporovať registrované partnerstvá a nechať vychovávať deti rovnakými pohlaviami, aby sme boli „pokrokoví“? Nie je zvrátené, keď si deti môžu sami vybrať pohlavie? Nestaviame sa týmto búraním základných hodnôt proti prírode? Je správne narušiť kultúru a jedinečnosť štátov tým, že tam pritiahneme imigrantov, ľudí úplne inej kultúry, viery a povahy? Neprinesie to rozvrat spoločnosti a časom prevahu týchto ľudí nad nami? Sme ako spoločnosť naozaj slobodní, alebo sme otrokom bánk a vlády? Čo ak nie sme technologicky takí vyspelí ako si myslíme, ale jestvujú vynálezy, vďaka ktorým by sme všetci žili úplne inak? Čo ak určití ľudia zabavili tieto vynálezy lebo by im neprinášali zisk? Naozaj sa nevieme zbaviť chudoby, alebo je to preto, že to jednoducho niekto nechce? Sme ako ľudia naozaj vedomí, alebo žijeme v ilúzii, v matrixe, ktorý nám vytvorila malá skupina mocných? Neudržujú títo ľudia naše vedomie zámerne nízko, aby sme boli ľahko ovládateľní? Sme v celom vesmíre sami? Sú všetky planéty a galaxie len na parádu a my jediní máme to privilégium žiť tu? Je cirkev pravá cesta k Bohu? Založil cirkev Boh? Je Boh a cirkev to isté? Nie je to len ďalší výmysel na ovládanie ľudí? Nezneužila cirkev vieru ľudí v Boha na to, aby učila ľudí nepravú cestu k nemu? Nepostavila sa cirkev medzi nás a Boha? Nemáme každý prístup k Bohu odkiaľkoľvek a bez pomoci cirkvi?

Tých otázok je veľa čo by sa mali tí, čo hľadajú pravdu, pýtať. Nakoniec celá táto vypätá doba slúži na to, aby sme sa práve tieto otázky pýtali a hľadali na ne odpovede. Práve tie ťažké situácie nás burcujú k tomu, aby sme veci prehodnocovali. Nehľadajte spásu ani vo vláde, ani v médiách. Kto sa pýta dostane odpoveď.