Kedy sa stupňuje tlak v prežití bolesti a smútku? Je jedno či z odlúčenia, straty, či choroby.
Kedy? Ak sme tvrdohlaví (rozumkársky, jednáme z ega) a nedôjde ani po niekoľkých upozorneniach v našom živote k náprave.
Vtedy ak nenastane uvedomenie.
Ak nastane uvedomenie, TO STAČÍ!
Vtedy už nie je potrebné pokračovať k „vychovávaniu“ a upozorňovaniu nás bolesťou a prežívaním strádania.
Veľakrát, ak sme si vedomí vlastných chýb a vieme i to ,ako život funguje, očakávame „bičovanie životom“, za to čo sme spravili. Že sa nám to musí vrátiť.
Nie, nemusí (resp. 🙂 áno vráti, ale úplne iným spôsobom ako čakáme).
Ak človek, ktorého sa týka naše ublíženie odpustí – stiera a zmierňuje tým účinky spätného pôsobenia. To je jedna vec. Preto je tak dôležité pýtať o odpustenie.
Ale hlavne naša vlastná ľútosť, naše vlastné uvedomenie rovnako drví účinky spätného pôsobenia.
A tak, „spätná rana osudu“ je nutná len v takom prípade, ak sme nepoučiteľní, „neprevychovateľní“ …“slepí a hluchí“…, alebo tvrdohlaví….
Kde nastane uvedomenie, nastáva i pokoj a rozuzlenie („karmická“ rana, zákon sejba – žatva) je len symbolické, pôsobí tak, že si ani neuvedomíme že už sa tak stalo….je to bezbolestné…
Prečo? Lebo cieľom nie je trest a bolesť.
Cieľom je výchova k uvedomeniu, posun, rast, pohyb správnym smerom a ak to uvedomenie nastane hneď, aj bez bolesti, nie je nutné pokračovať v „bolestivej výchove“…..
Tak nám prajem uvedomelý radostný život v symbolickom rozuzľovaní našich skutkov a žatí samých šťavnatých a chutných plodov nášho žitia 🙂
Tatiana

Zdieľať článok