NASA pripúšťa, že zmenu klímy spôsobuje obežná dráha Zeme, nie fosílne palivá

Už viac ako 60 rokov Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vie, že zmeny, ktoré sa odohrávajú v planetárnych modeloch počasia, sú úplne prirodzené a normálne.

Kozmická agentúra sa však z nejakého nepochopiteľného dôvodu rozhodla nechať pretrvávať a šíriť vytvorený hoax o globálnej hrozbe klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

Čo vlastne už dávno NASA zistila

Aby sme boli presní, bolo to v roku 1958, keď NASA prvýkrát spozorovala zmeny v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka, spolu so zmenami sklonu zemskej osi. Obe tieto pozorovania sú zodpovedné za to, čo dnešní klimatológovia nazývajú „otepľovaním“ (alebo v závislosti na ich agende „zmenou klímy“ – keďže niekde dochádza aj k ochladzovaniu).

Povedané inak, planétu žiadnym spôsobom ani formou neprehrievajú ani neochladzujú ľudia tým, že jazdia na SUV alebo jedia hovädzinu.

NASA to však doteraz neuviedla na správnu mieru a rozhodla sa radšej sedieť ticho v úzadí a prizerať sa tomu, ako sa (pseudo)liberáli a eko-alarmisti vzrušujú nad svetom, ktorý kvôli nadmernému množstvu dobytka či plastových slamiek do 12 rokov zrejme skončí.

V roku 2000 NASA vlastne na svojej webovej stránke Earth Observatory zverejnila informácie o Milankovičovej klimatickej teórii, prezradiac, že planéta sa v skutočnosti mení kvôli vonkajším faktorom, ktoré s ľudskou činnosťou absolútne nesúvisia.

Táto informácia sa však ani po 19 rokoch k mainstreamu nedostala, čo je dôvod, prečo teraz nepríčetní, klímou posadnutí „progresivisti“ začali tvrdiť, že nám v skutočnosti zostáva len 18 mesiacov, než planéta zahynie kvôli nadmernému množstvu oxidu uhličitého (CO₂).

Aká je vlastne pravda o zmene klímy?

Pravda sa však oveľa viac podobá tomu, čo predložil srbský astrofyzik, Milutin Milankovič, po ktorom je pomenovaná Milankovičova (klimatická) teória.

Jeho teória dokazuje, že najväčší vplyv na meniace sa modely klímy na Zemi majú výkyvy slnečného žiarenia v závislosti od ročných období a zemepisnej šírky, dopadajúceho na Zem rozdielnymi spôsobmi a v rozdielnych časoch.

Vysvetliť to pomáhajú dva nižšie priložené obrázky (od Roberta Simmona, z Goddardovho kozmického letového centra NASA).

Prvý ukazuje Zem na obežnej dráhe s excentricitou (vychýlením) blízkej nule a druhý na obežnej dráhe s excentricitou 0,07.

Táto zmena obežnej dráhy je zobrazená excentrickým, oválnym tvarom na druhom obrázku, ktorý bol zámerne zveličený kvôli lepšiemu pochopeniu (excentricita 5). Znázorňuje masívnu zmenu vzdialenosti, ku ktorej dochádza medzi Zemou a Slnkom v závislosti od toho, či je v perihéliu alebo aféliu.

„Ešte aj pri maximálnej excentricite obežnej dráhy Zeme – 0,07 – by bolo nemožné ukázať výsledok na webovej stránke,“ uvádza rozhlasový program Hal Turner Radio Show.

„Napriek tomu, pri súčasnej excentricite 0,017 je v perihéliu Zem k Slnku o 5 miliónov kilometrov bližšie než v aféliu (čiže asi 3% priemernej vzdialenosti)“

Viac súvisiacich správ o klimatickej zmene a globálnom otepľovaní z nezávislého pohľadu, ktorý nie je ovplyvňovaný žiadnym establišmentom, nájdete na ClimateScienceNews.com.

Najzávažnejším faktorom ovplyvňujúcim zemskú klímu je SLNKO

Čo sa týka sklonu zemskej osi, či jeho zmeny, dva ďalšie obrázky (od Roberta Simmona z NASA) ukazujú, do akej miery sa môže Zem vychyľovať vo svojej osi, ako aj v smere svojej rotácie.

Pri vyšších nakloneniach sa ročné obdobia na Zemi stávajú oveľa extrémnejšie, zatiaľ čo pri nižších náklonoch oveľa miernejšími.

Podobná situácia existuje u osi zemskej rotácie, ktorá v závislosti od toho, ktorá pologuľa smeruje počas perihélia k Slnku, môže veľmi ovplyvňovať sezónne extrémy medzi oboma pologuľami.

Na základe týchto rôznych premenných dokázal Milankovič prísť s komplexným matematickým modelom, ktorý dokáže spätne v čase počítať teploty povrchu Zeme.

A záver je prostý: Klíma na Zemi sa menila vždy a v stave neustálej zmeny vôbec nie je vinou nás ako ľudských bytostí.

Keď Milankovič prvýkrát prišiel so svojím modelom, bol tento takmer pol storočia ignorovaný.

V roku 1976 potom štúdia uverejnená v časopise Science potvrdila, že Milankovičova teória je vlastne presná a že skutočne korešponduje s rôznymi obdobiami klimatických zmien, ku ktorým dochádzalo v priebehu histórie.

Tieto cykly trvajú aj stovky či tisíce rokov, preto je zavádzajúce tvrdenie eko-alarmistov, že súčasné teploty sú najvyššie odkedy sa merajú. Totižto, ony sa nemerajú dosť dlho na zachytenie celého cyklu. Teploty sa začali sa merať v dobe, keď sme sa nachádzali na úseku narastajúcej krivky, ktorá však je len časťou cyklu. Obraz o celom cykle tak uvedeným štatistikám uniká.

V roku 1982, šesť rokov po uverejnení tejto štúdie, prijala Milankovičovu teóriu za pravdivú Národná rada pre výskum Národnej akadémie vied USA, vyhlásiac, že:

„… orbitálne odchýlky zostávajú najdôkladnejšie preskúmaným mechanizmom klimatických zmien v časových rozpätiach desiatok tisíc rokov a zatiaľ najjasnejším prípadom priameho vplyvu meniaceho sa slnečného žiarenia na dolnú atmosféru Zeme.“

Keby sme to všetko mali zhrnúť do jednej jednoduchej vety, bola by to táto: Najzávažnejším faktorom ovplyvňujúcim zemskú klímu je Slnko. Bodka.

Klimatické podmienky sa v každom danom čase budú dramaticky líšiť v závislosti od postavenia Zeme voči Slnku, a to dokonca bude vytvárať drastické abnormality vymykajúce sa všetkému, čo si ľudia mysleli, že o fungovaní Zeme vedia.

Namiesto toho však, aby prijali túto pravdu, trvajú dnešní „klimatológovia“ spolu s (pseudo)liberálnymi politikmi a rovnako vinnými mainstreamovými médiami na tom, že nepoužívanie opakovateľne použiteľných tašiek na potraviny v supermarkete a nevlastnenie vozidla na elektrický pohon ničia planétu tak rýchlo, že ako riešenie musíme rozhodne zaviesť globálne klimatické dane.

Záver

„Diskusia o klimatických zmenách nie je o vede. Ide o snahu elity zaviesť politickú a ekonomickú kontrolu nad populáciou,“ napísal jeden komentujúci na Hal Turner Radio Show.

„A je to ďalší spôsob, ako rozdeliť populáciu proti sebe, na tých, ktorí veria v človekom spôsobené globálne otepľovanie a tých, ktorí naň neveria, podľa princípu rozdeľ a panuj.“

Zdroj: newstarget.com, Spracoval: Badatel.net

Klimatická krize neexistuje? Historie ukazuje, že Země zažila mnohem horší věci

Klimatická věda byla natolik zadušena ideologickým fanatismem, že je v dnešní době obtížné jen tak najít normální objektivní analýzu. (Foto: Shutterstock)

Jakýkoli údaj, který je v rozporu s narativem o změně klimatu způsobené člověkem, je obklopen spinovou mašinérií, která informaci buď odmítne, nebo ji zamlží v záplavě propagandy globálního oteplování, čímž čtenáře naočkuje mnohem dříve, než dostane šanci strávit zprávu, že změna klimatu možná není taková, jak se zdá.

Kdykoli jsou v USA nebo v Evropě hlášeny vysoké teploty, média tyto zprávy hyperinflují do divokých teorií o klimatické apokalypse, ale historie počasí naznačuje, že panika je spíše vykonstruovaná než oprávněná. Ve skutečnosti je každá horká událost, kterou můžete v posledních letech vybrat, pravděpodobně zastíněna mnohem horší událostí, která se stala desítky let nebo staletí předtím, než se vůbec začalo mluvit o „uhlíkovém znečištění způsobeném člověkem“.

Například média šílí kvůli současnému suchu a „rekordním teplotám“ v Evropě v létě a varují, že by se mohlo stát „nejhorším suchem“ za posledních 500 let. Toto tvrzení samozřejmě otevírá dveře k otázce, na kterou klimatologové a propagandisté nechtějí odpovědět: Co se stalo před 500 lety?

Podobná míra hysterie ohledně globálního oteplování byla přítomna během vlny veder v Evropě v roce 2003 i v roce 2018. Těch několik klimatologů, kteří ještě nejsou koupeni a placeni vládami a OSN, muselo zdůraznit, že tato sucha nejsou ničím ve srovnání s peklem, jakým bylo sucho v roce 1540. Tato událost je často označována jako „megasucho“, protože v regionu panovala historicky nejvyšší teplota a zároveň celý rok téměř nepršelo.

Teploty toho roku byly v průměru o 5 až 7 °C vyšší než průměrné teploty v Evropě ve 20. století. V amerických podmínkách to znamená denní letní teploty kolem 104 °C. Stovky historických zpráv z té doby popisují přibližně půl milionu mrtvých, rozsáhlé lesní požáry a zimu, která v Itálii „připomínala červenec“. Mějte na paměti, že v roce 1540 byla hladina uhlíku v Evropě o 30 % nižší než dnes, a přesto region postihlo pravděpodobně nejhorší oteplení v jeho zaznamenané historii.

Dnešní klimatické údaje jsou založeny na záznamech NOAA a dalších institucí a tyto záznamy sahají pouze do roku 1880. Kdykoli tedy slyšíte mainstreamová média hovořit o rekordních teplotách, používají jen malý kousek historie globálního počasí, který sahá o něco více než sto let zpět. Každý poctivý vědec v tomto oboru vám řekne, že klimatické záznamy Země jsou ve srovnání s omezenými údaji, které používají ideologové globálního oteplování, obrovské a že většina ničivých povětrnostních krizí se odehrála mnohem dříve než emise uhlíku způsobené člověkem.

Krizi v roce 1540 rozhodně nezpůsobilo znečištění uhlíkem z automobilů, zemědělství a průmyslu.

Zkuste si o události z roku 1540 udělat jakýkoli průzkum a budete pohřbeni hromadou mainstreamových článků, které tuto katastrofu uznávají, ale pak se ji snaží použít jako příklad toho, proč musíme v roce 2022 dodržovat omezení emisí uhlíku a klimatický autoritářismus. Říkají: „Podívejte se, co se stalo Evropě v roce 1540. Nechcete, aby se to opakovalo, že ne?“.

Samozřejmě, že v roce 1540 nemělo lidstvo na počasí žádný vliv, stejně jako na něj nemáme vliv dnes. Tehdy neexistovalo globální oteplování na bázi uhlíku a neexistuje ani dnes.

Vědci dodnes netuší, co způsobilo mnoho oteplení v minulosti včetně krize v roce 1540, tak proč bychom měli slepě věřit jejich tvrzení, že příčinou oteplování v posledních letech je uhlík? NOAA a další instituce zabývající se výzkumem klimatu ve skutečnosti stále nenabízejí žádný konkrétní důkaz o vztahu mezi emisemi uhlíku a zvyšováním teplot. Jejich argumentem je, že vyloučily všechny ostatní možné příčiny, takže zbývá pouze uhlík. To není věda, to jsou nahodilé dohady.

Pokud někdy existoval obor, který se vzpírá logice, rozumu a analýze běžně spojované s vědeckou metodou, pak je to klimatologie.

Ponechme stranou skutečnost, že klimatologům jsou každoročně vypláceny miliardy dolarů, ale pouze těm vědcům, kteří vycházejí z předpokladu, že klimatické změny způsobuje člověk. To znamená, že vědci mají četné pobídky k tomu, aby vylučovali jiné příčiny globálního oteplování. Nejsou to vědci, jsou to placení političtí aktivisté. Naštěstí teploty nejsou tak vysoké. Z údajů NOAA vyplývá, že průměrná teplota na Zemi se za poslední století zvýšila o méně než 1 °C. To je nic, tak proč ta panika?

Řekněme, že uhlíkové kontroly jsou mocným nástrojem pro mikromanagement obyvatelstva a ospravedlnění autoritářství ve jménu „vyššího dobra“. Pokud by se podařilo přesvědčit veřejnost, aby přijala falešné narativy o změně klimatu, pak by vláda měla možnost kontrolovat každý aspekt každodenního života, od množství elektřiny, kterou spotřebováváme, přes potraviny, které jíme, až po podniky, které můžeme provozovat, a úroveň výroby a počet obyvatel. To není fikce, to je realita a děje se to mnohem rychleji, než si mnozí lidé uvědomují, a to vše ve jménu záchrany planety před hrozbou, která neexistuje.

Zdroj

Štúdia prestížnej MIT Univerzity: Zem sa dokáže regulovať a stabilizovať vlastnú teplotu

(Kevin Hughes, Natural News) Štúdia z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zistila, že Zem je schopná regulovať a stabilizovať svoju teplotu v rozsiahlych časových intervaloch a dokonca aj po dramatických zmenách klímy.

Štúdia bola publikovaná 16. novembra 2022 vo vedeckom časopise Science Advances. Rozpracovala „stabilizujúci systém spätnej väzby“ planéty, ktorý umožnil existenciu rôznych foriem života za posledných 3,7 miliardy rokov.

Aj keď sa táto spätná väzba predpokladala už predtým, štúdia teraz slúži ako primárny dôkaz existencie tohto systému.

„Máte planétu, ktorej klíma bola vystavená veľkému množstvu dramatických vonkajších zmien,“ uviedol klimatický vedec z MIT a spoluautor štúdie Constantin Arnscheidt.

„Prečo život prežil celý ten čas? Jedným z argumentov je, že Zem má nejaký stabilizačný mechanizmus na udržanie teplôt vhodných pre život. Z údajov sa však až doteraz nepodarilo preukázať, že by takýto mechanizmus dôsledne kontroloval klímu Zeme.“

Na dôkaz tohto argumentu Arnscheidt a jeho spoluautor Daniel Rothman skúmali existujúce paleoklimatické údaje zozbierané za posledných 66 miliónov rokov. Použili matematické modelovanie, aby určili, či výkyvy priemerných teplôt Zeme môžu byť obmedzené jedným alebo viacerými faktormi.

Vedci z MIT veria, že silikátové zvetrávanie je kritickým mechanizmom, ktorým Zem reguluje svoju teplotu.

Ako silikátové horniny časom korodujú, hlbšie vrstvy minerálov sa dostávajú na povrch, kde sú vystavené atmosfére. Chemické reakcie vzduchu s kremičitanmi extrahujú oxid uhličitý z atmosféry a zachytávajú ho v horninách a oceánskych sedimentoch.

Vyššie množstvá oxidu uhličitého vstupujúceho do atmosféry zvyšujú aktivitu poveternostných vplyvov, čím sa zvyšuje objem exponovaných kremičitanov, ktoré zase odoberajú viac skleníkových plynov z atmosféry, čím bránia budúcemu zvetrávaniu.

Ako sa dalo očakávať, časové rámce teplotných stabilizácií zodpovedajú časovým rámcom fungovania silikátového zvetrávania, čo je až okolo 400 000 rokov. Dôkazy zanechané fosíliami a ľadovcami naznačujú, že toto zvetrávanie v skutočnosti udržuje teploty na Zemi pod kontrolou.

„Do určitej miery je to ako keby vaše auto uháňalo po ulici a keď šliapnete na brzdu, dlho sa šmýkate, kým zastavíte. Existuje časová miera, počas ktorej sa spustí trecí odpor alebo stabilizačná spätná väzba, keď sa systém vráti do ustáleného stavu,“  povedal Rothman .

Stabilizačná spätná väzba Zeme ruší globálne otepľovanie

Výsledky sú prvé, ktoré využívajú skutočné údaje na overenie existencie stabilizujúcej spätnej väzby. Táto stabilizujúca spätná väzba pomáha vysvetliť, ako Zem zostala obývateľná vďaka dramatickým klimatickým zmenám v našej geologickej minulosti.

„Na jednej strane je to dobré, pretože vieme, že dnešné globálne otepľovanie bude nakoniec zrušené prostredníctvom tejto stabilizujúcej spätnej väzby. Ale na druhej strane to bude trvať stovky tisíc rokov, kým sa tak stane, takže nie dosť rýchlo na to, aby sme vyriešili naše súčasné problémy,“ povedal Arnscheidt.

(Súvisiace: Teória každoročného nárastu teploty Zeme v dôsledku klimatických zmien je dnes už vyčerpávajúco vyvrátená.)

Bez stabilizačného systému spätných väzieb by sa výkyvy globálnej teploty mali vyvíjať s časovým horizontom. Vyšetrovanie tímu vedcov však odhalilo systém, v ktorom sa fluktuácie nevyvíjali, čo naznačuje, že stabilizačný mechanizmus dominoval klíme predtým, ako sa fluktuácie stali príliš extrémnymi.

Časový rozsah tohto stabilizačného účinku – stovky tisíc rokov – zodpovedá tomu, čo vedci predpovedajú pre silikátové zvetrávanie.

Záver

Štúdia Arnscheidta a Rothmana navyše vyvracia tvrdenia klimatických alarmistov, akými sú aktivistka Greta Thunbergová, bývalý americký viceprezident Al Gore a spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates.

Publikácia štúdie prišla v dobe uniknutého videa Billa Gatesa, ktorý priznal, že klimatické hnutie za „čistú energiu“ je podvod na ďalšie presadzovanie záujmov globálnych elít.

Sledujte stránku ClimateScienceNews.com pre ďalšie štúdie, ktoré odhaľujú skutočný príbeh okolo „globálneho otepľovania“.

Tiež si môžete pozrieť nasledovné video odhaľujúce dôkazy o tom, že globálne otepľovanie tak, ako sa dnes prezentuje, je vedecký podvod:

https://www.brighteon.com/embed/00000000-0000-0000-0005-847152051001

Autor: Kevin Hughes, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Zdieľať článok