Aké by to malo byť? Aký je ten ideál? Poviete si, ideály nie sú…. Ale, nemalo by byť našou celoživotnou snahou sa ideálu aspoň priblížiť?

Kedy môžeš povedať že miluješ? Vtedy, ked urobíš všetko preto, aby druhá osoba bola šťastná…. nie preto, aby si vyzeral, či vyzerala… nie preto, aby si zapôsobil, či zapôsobila, nie preto, aby si niekoho chytil, chytila, ci ovládal, ovládala.

Ale preto, naozaj preto, že nemôžeš ani pomyslieť na to, že ten druhý trpí a je smutný, lebo si v utrpení tiež. Spolucítiš, spoluprežívaš. To je láska.

Keď robíš všetko preto, aby mu nijako zvonku nebolo ublížené, robíš všetko preto, aby ten druhý bol šťastný, nezištne. A nemusíš premýšľať, či áno, alebo nie. Vieš, že je to správne, lebo si si tým druhým istý, že to robí i bude robiť stále pre teba tiež rovnako.

Obaja to robíte z lásky, pre lásku v láske, lebo z každého jedného z dvoch sa vylieva láska a ta sa len vymieňa…

Ak toho druhého urobí šťastným výlet, tak ho urobíš, ak večera, tak urobíš, ak básne, tak napíšes, ak otvorený rozhovor, tak ho urobíš…

Ak nechceš nič urobiť…. tak to nie je láska…..

Ak sa druhého ani neopýtaš, čo ťa urobí šťastným, šťastnou…. tak to nie je láska….

Čo môžem a smiem pre teba urobiť?

Ak sa neopýtaš, lebo vieš a napriek tomu nerobíš …. tak to nie je láska…

Láska je, chcem ťa nosiť na rukách a nedovolím aby ti niekto ublížil . . .

Tatiana

Zdieľať článok