Človek sa stretne s Pravdou vidí ju, ale tvári sa, že ju nevidí.., zachytí ju pohľadom, ale…
je jednoduchšie nepriznať sa (si), že ju vidí, že je aká je, že existuje…,
je jednoduchšie neriešiť, ísť ďalej, neobzerať sa,
je jednoduchšie sa tváriť, že moment stretnutia s Pravdou zoči voči nie je…, že Pravda neexistuje, že všetko je relatívne, všetko je spochybniteľné, až….,
až nakoniec sami seba presvedčíme, že skutok sa vlastne nestal, nič sa nestalo….
Nie je dôkaz….. Tak to nie je.
Pracujme na tom, aby keď stretneme Pravdu sme boli osvietení. Ňou?
Pravda žiari,prežiaruje, presvetľuje, rozsvecuje, posväcuje, osvecuje, a prijatím sa stáva vecnou. I večnou 🙂.
A práve to nás asi desí….
A slovo sa telom stalo….
Z poznanej Pravdy sa stáva skutočnosť..
Priznaním si (sa)? A prijatím?
Prijatím sa zbavujem zajatia …
Krásny dník….,
S Láskou a prianím Sily sa postaviť bez strachov Pravde ..

Telefonovala som s kamarátkou a pýtala sa ma na to, ako to ja mám. Ako môžem tak a tak žiť. Po mojej odpovedi sa ma spýtala:
„A nechceš to napísať?“
Navrhla a ja teda dávam ďalej…
Ako žijem?
„Mám to tak, akoby BOH mal pripojenú kameru k mojej duši, k môjmu mozgu, k môjmu telu a mám to tak ujednotené všetko, aby BOH keď ma vidí bol na mňa stále hrdý.“
„Nesmiem si dovoliť sklamať ho…“
Pekný dník…
PS
Meňme sa, svet nás potrebuje a aj my sa potrebujeme navzájom, ale ako čisté svetlé bytosti, ktoré produkujú dobro a lásku zvnútra z ducha…
S Láskou Tatiana

Zdieľať článok