Ľudský duch je tu na zemi viazaný v tele, a tým sú vymedzené hranice jeho chápania udalostí, obmedzené jeho zmyslami, ktoré nie sú schopné ísť za hranicu svojho uspôsobenia, za hranice hrubohmotnosti. Keďže duchovný svet existuje v rovine jemnohmotnej, viazanej však svojimi účinkami na svet hrubohmotný, mnoho ľudí ho považuje za neexistujúci pretože nie sú schopní otvoriť svoje duchovné vnímanie. Tu nastáva veľký problém v chápaní a uvedomení si toho, ako má človek vo svete pôsobiť.

Pôsobenie človeka má byť duchovné a len vedené rozumom, aby dokázal pôsobiť v hmotnej rovine. Rozum a hrubá hmota nie sú ukazovateľmi rastu človeka. Pokiaľ svoje pôsobenie v hrubohmotnosti podriaďuje rozumu, klesá nadol v svojom rozvoji a stráca spojenie s duchovným svetom i svojou duchovnou podstatou. Ľudia s rozvinutým rozumom, akokoľvek sú navonok činní a úspešní, nesú si z každého zo svojich činov so sebou ďalej do svojho bytia vždy presne tie vlákna, ktoré na prvom mieste vypovedajú v Božom Súde o (ne)živosti ich ducha. Človek sa má snažiť zachovávať, rozvíjať a posilňovať duchovné spojenia a svojho ducha, a to preto, aby sa mohol podieľať na spolutvorbe odrazu dokonalého duchovného sveta na Zemi.

Preto aj rozhodnutia každého jedného človeka musia vychádzať z ducha, z citu, smerom k dobrému chceniu. Ak sa človek usiluje svojím citom pracovať pre dobro a harmóniu, nech je kdekoľvek, pomoc k nemu spontánne prúdi. Prostredníctvom čistého cítenia a konania sa človek vyvíja, rozvíja, rastie a približuje k Bohom chcenej duchovnej zrelosti.

Duchovne zrelí ľudia by potom tvorili a budovali svet presne podľa zákonov Božích, na jeho obraz. Preto ak v dnešnej dobe ešte niekto stále stagnuje, čaká, že všetko sa neho urobí niekto iný a on svoj život nemá vo vlastných rukách, kto netvorí živý pohyb a činnosť, ten by sa mal prebrať z tejto letargie. Oživte v sebe toto chcenie k dobru. Bez vynaloženého pevného úsilia skutočne zmeniť veci k lepšiemu to jednoducho nepôjde.

Máte oveľa väčšiu duchovnú zodpovednosť ako si myslíte. Bremeno, ktoré na seba uvaľujete svojimi myšlienkami, slovami alebo činmi, či skôr nečinnosťou, to môžete sňať zo seba iba vy sami! Božia vôľa sa neriadi krátkym hodnotením pozemských udalostí, aby zasahovala a trestala, ale ľudia to nevidia, pretože to nechcú vidieť. Z ľudského pohľadu sa teda mnohé deje javia ako bez Božej spravodlivosti, čo ľudia považujú za nesprávne a zlé, aj keď netušia, že za takýmto dejom stoja často aj stovky rokov minulosti ľudí, ktorí sú daného diania zúčastnení a že celá zodpovednosť stojí na ich zmýšľaní a konaní. Božie zákony sú nastavené dokonalo a nezasiahnu nikoho bez toho, že by nemal už vopred podiel na tom, ako ho zasiahnu.

Dnes ľudia radi obviňujú všetkých naokolo bez toho, aby si uvedomovali, že svojím spôsobom bol každý človek za čas svojho bytia už viackrát v postavení, keď sám mal určitý vplyv na život ostatných a práve teraz nastala doba, keď musí každý znášať zodpovednosť za všetky predchádzajúce životy a konanie v nich. Toto všetko sa zhusťuje, a preto si postupne každý jeden musí odžiť, čo potrebuje mať ešte prežité.

Preto Ježiš hovoril ľuďom, milujte svojich blížnych ako seba samých, iba v tom totiž spočíva oslobodenie sa od osudových vláken a pút temna pre všetkých ľudí na Zemi. Kto túži pomôcť sebe i ľudstvu, nemá vidieť zlo v ľuďoch, ale začať stavbou od seba a zmietnuť všetko nesprávne najskôr v sebe, a potom pomáhať rovnako činiť aj ostatným!

Je to teda veľká výzva vzchopiť sa k pravému oslobodeniu sa skrz vlastné duchovné prebudenie a vzostup zušľachtením seba samého. Veď to môže predsa každý spoznať sám na sebe. Najväčšia časť skutočnej premeny začína vždy najprv v neviditeľnom rozhodnutí sa a chcení a z toho vznikajú často tie najdôležitejšie osudové vlákna.

Prečo si ľudia nedajú trochu viac námahy, aby sa snažili o všetkých veciach okolo seba uvažovať inak, než sa im to hneď ponúka podľa ich naučeného spôsobu myslenia? Mohli sa už nespočetne krát presvedčiť, že ich domnienky a predstavy, ktoré považovali na začiatku za neotrasiteľne správne, ukázali sa nakoniec ako úplne nesprávne.

Keby sa ľudia chceli učiť vyciťovať a načúvať duchovnému vedeniu, ono samo by ich ako vnútorná múdrosť v mnohých prípadoch nasmerovala správnym smerom, či odvrátila od nesprávneho rozhodnutia. Tak by sa do ich života dostala vyššia vnímavosť pre všetko, čo je navonok zmyslom neviditeľné, alebo čo sa navonok nedeje, ale čo je v skutočnosti najsilnejšou hybnou silou pre celé Stvorenie. Naučili by sa chápať zákony dané od počiatku sveta a azda by aj spoznali konečne ich pôsobenie v hmotnej rovine, ba dokonca by vedeli tieto zákony používať vo svoj prospech.

Blíži sa však čas, kedy účinky mlynov Božieho Súdu rozhodujúcich o ďalšom bytí, alebo nebytí každej duchovnej iskry už nebudú neviditeľné, ale naplno sa budú prejavovať v každodennom živote. To, že zatiaľ ostávajú neviditeľné je príležitosť, ktorú nám sprostredkováva  Božia Láska až do posledného okamihu duchovného zápasu.

Zmätok myšlienkového sveta priniesol protichodnosť mnohých názorov na všetko, čo sa aktuálne odohráva na Zemi, ale vnímajúci a prebudení vediaci cítia skutočné príčiny týchto dejov. Toto dianie teraz prinesie mnoho požehnaní každému, kto je vo viere živým a pôsobiacim v súzvuku so Svetlom. Je čas plne sa prebudiť v tejto dobe veľkých zmien a cez svoje vnútorné i vonkajšie činnosti privádzať hľadajúcich blížnych k pomociam zo Svetla.

Zdieľať článok