„Keď v dôsledku dlhodobej, alebo značnej konzumácie alkoholu ľudský organizmus už nie je schopný odbúravať etylalkohol, jeho koncentrácia v neurónoch mozgu začne rásť a dosiahne kritickú úroveň, pri ktorej neuróny odumierajú. V takejto situácii ide podstata človeka do krajných mier – otvára štruktúry neurónov fyzického mozgu a zároveň prúdy hmoty z vyšších mentálnych rovín začnú prenikať do všetkých tiel človeka a rozkladajú etylalkohol.
Ale keďže neuróny tohto mozgu na to nie sú evolučne pripravené, začína sa deštrukcia štruktúr, ktoré už v nich existujú – základy mentálnych a astrálnych tiel. Ide o extrémnu metódu, z ktorej dôsledkov je organizmus a podstata stále schopná sa zotaviť, ale to je možné raz, maximálne dvakrát, nie viac.
Ak sa to stane častejšie, začne veľmi rýchla deštrukcia základov mentálneho a potom úplná deštrukcia astrálneho tela podstaty. Práve preto mozog alkoholika po smrti vyzerá ako mozog novorodenca a niekedy dokonca ako mozog plodu – takmer úplne hladký, všetky zvinutia sú „vyhladené“… Takýto mozog prechádza fázou spätného vývoja…“
Zdieľať článok