Počuli ste už o Rozkoši, Naháči, Novom Svete, Nebojse, Kuchyni, Koši či Havaji? Všetko sú to obce a mestské časti na Slovensku. Tak sa zdá, že naša malá-veľká krajina nemá o kreatívne názvy lokalít núdzu. No nielen slovenské obce sú zaujímavé svojím pomenovaním, platí to aj o rôznych prírodných či neprírodných pamiatkach alebo útvaroch. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, odkiaľ tieto zaujímavé názvy lokalít pochádzajú?
Pekelne dobrá túra k Čertovej peci
Radi sa bojíte? Tak vstúpte do útrob krasovej jaskyne Čertova pec neďaleko Piešťan. Podľa miestnych táto prírodná zaujímavosť nevznikla len tak sama od seba. Vyhĺbili ju vraj samotní čerti. Prečo? To nik nevie. Možno tušili, že ďalší čerti – zbojníci, ktorí lúpili na hradskej ceste spájajúcej Nitru a Piešťany – budú potrebovať úkryt pre seba a svoje poklady.
Takéto legendy sa tradujú o jaskyni na úpätí vrchu Nad Lipovníkom. Ale pravda o nej nie je o nič menej zaujímavá. Je jedným z najstaršie osídlených miest na Slovensku. Archeologické nálezy, o ktoré sa zaslúžil Archeologický ústav SAV, sa datujú do staršej kamennej doby, teda do čias asi 80 000 rokov pred naším letopočtom. Dokonca aj mnohým ďalším výskumníkom z Nemecka a Česka sa ešte dávno predtým podarilo nájsť v jaskyni úlomky mamutoviny, črepy či pazúrikové úštepy.
Jaskyňa má tunelovitý tvar a je obojstranne priechodná, dlhá 27 m, široká cca 6 m a vysoká niečo vyše 4 m. Nachádza sa približne 2 km od obce Radošina – vedľa hlavnej cesty, ktorá spája Radošinu s Piešťanmi. Ak sa vám nechce príliš veľa chodiť, môžete zaparkovať priamo pri motoreste Čertova pec, od ktorého je jaskyňa vzdialená približne 3 minúty chôdze. Dostanete sa k nej po vyznačenom chodníku, v rámci ktorého môžete pozorovať zvieratá, napríklad prasiatka. Ak ste milovníkmi dlhších prechádzok, využite modrú turistickú značku, ktorá vedie od Kolonádového mosta v Piešťanoch až ku vchodu do jaskyne. Cesta vám potrvá približne dva a pol hodiny.
TIP NA VÝLET
Približne 30 minút jazdy autom od jaskyne Čertova pec sa nachádza archeologická lokalita, a to slovanské hradisko v Bojnej. Prehliadnite si tam múzeum Veľkej Moravy, rekonštrukciu obydlí aj ochranného valu. Ak cestujete s deťmi, zastavte sa na Ranči pod Babicou, v malej ZOO so šelmami, s hospodárskymi a lesnými zvieratami. Nakŕmte ich alebo vyskúšajte rybačku na miestnom jazierku.
Výlet k jaskyni Šarkania diera
Aj Šarkania diera patrí medzi jaskyne s veľkým archeologickým významom. Podobne ako v prípade Čertovej pece, aj túto jaskyňu obývali ľudia z kamennej doby a dávno pred nimi dokonca aj jaskynné medvede. Archeológovia objavili v jej útrobách kosti tohto vyhynutého druhu cicavca a pozostatky ľudského osídlenia. Miestni však na zoznam bývalých obyvateľov jaskyne pripisujú ešte čosi iné – bájneho draka, po ktorom Šarkania diera získala svoje pomenovanie. Podľa legiend bol mimoriadne nebezpečný, pustošil okolie dnešného Súľova a v jaskyni každú noc nachádzal svoje útočisko na načerpanie nových síl.
A rovnako aj vy tam môžete nájsť miesto na oddych. Kým sa dostanete k tejto jaskyni po strmej turistickej trase plnej rebríkov a kovových skôb, jednoznačne budete mať dôvod dať si na chvíľku pauzu. Jaskyňa s typickým 10 m vysokým šikmým vstupom sa nachádza v Súľovských skalách neďaleko obce Súľov-Hradná. Auto odparkujte na parkovisku Súľov a stúpajte hore po modrej značke. V cieli vás čaká krásna puklinová jaskyňa s dĺžkou 58 m, výškou 20 m a s krásnou scenériou, ideálnou na fotografovanie.
TIP NA VÝLET
Súľovské skaly sú jednými z najkrajších hôr na Slovensku. Okrem Šarkanej diery si môžete naplánovať túru napríklad na hrad Súľov, zrúcaninu, z ktorej budete mať skvelý výhľad na krivky Súľovských skál, alebo sa vyberte ku krásnemu skalnému útvaru – tzv. Gotickej bráne. Túry sú síce trošku zdĺhavé, no zvládnuteľné aj s deťmi. Navštíviť môžete aj Hlbocký vodopád v neďalekej obci Hlboké nad Váhom alebo kamenný útvar na vrchu Žibrid s názvom Stratený budzogáň (v obci Zbyňov).
Katova skala ponúka širokú škálu podzemných priestorov
O Katovej skale týčiacej sa nad Sklabinským Podzámkom sa hovoria len samé smutné príbehy. Jeden z nich sa viaže k jej názvu, ktorý naznačuje, že v minulosti išlo o popravisko. Skala slúžila hradu Sklabiňa ako miesto na vykonávanie spravodlivosti. Vraj sa z jej vrcholkov zhadzovali do doliny neposlušní poddaní. Ďalší smutný príbeh je len povesťou, podľa ktorej je súčasťou skalného brala zakliate dievča.
Po jeho láske túžil miestny bohatý pán, ktorý v útrobách skaly ukrýval svoj poklad. Mladé dievča sa však za človeka s prehnitou dušou nechcelo vydať, preto dievčinu v skale uväznil, mysliac si: Určite si ma radšej zoberie, ako dať sa zakliať do brala. Mýlil sa, dievča väzenie nezlomilo, a tak vraj doteraz sedí na jeho poklade. Keďže láska hradného pána k dievčine nikdy nevychladla, umožnil jej raz za sto rokov vykríknuť do sveta jedno slovo. Preto sa podľa vyjadrení miestnych raz za sto rokov zo skaly ozve nežné „vysloboď“, ktorým nešťastné dievča volá do sveta s očakávaním hrdinu, ktorý nájde vchod a konečne ho vyslobodí.
Katova skala nemá núdzu o jaskyne, nachádza sa ich tam deväť s dĺžkou od 5 do 61 m. Aj vďaka nim je táto prírodná pamiatka – aj bez tajomných príbehov – impozantným dielom prírody. Je súčasťou ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, a tak z jej vrcholu dovidíte okrem spomínaného parku aj na Malú Fatru a Turčiansku kotlinu. Najjednoduchšie sa k nej dostanete po červenej značke z obce Sklabinský Podzámok.
TIP NA VÝLET
Ak budete mať po návšteve Katovej skaly ešte dostatok síl, môžete sa z rovnakého miesta vybrať na opačný smer k hradu Sklabiňa. Ide síce len o zrúcaninu, ale vo svojom zlatom veku býval hrad vďaka rozlohe jedným z najväčších v dnešnom Žilinskom kraji. Buď si spravte krátku prechádzku zo Sklabinského Podzámku, alebo sa vyberte autom až priamo k hradu. Ak stále nemáte dosť, neďaleko sa nachádza ďalšia prírodná pamiatka – teplické serpentíny s krásnymi jazierkami a riečkami.
Vrch Satan – stret s podsvetím takmer v oblakoch
O miesta spájajúce sa s čertmi na Slovensku nemáme núdzu. Okrem spomínanej Čertovej skaly sa ich napríklad aj vo Vysokých Tatrách nachádza na jednom mieste hneď niekoľko. Nad Mlynickou dolinou čnie vrch Satan, vedľa zas Diablovina, Pekelník, Satanovo či Diablovo sedlo a na hrebeni nájdete aj Pekelníkovu štrbinu. Satan je so svojou výškou 2 421 m n. m. najvyšší z nich.
Všetky tieto názvy sú odvodené od dávnej legendy, podľa ktorej si tam samotný pán podsvetia uložil svoje najcennejšie poklady. Na každého, kto sa ich pokúsi hľadať, vraj preventívne zhadzuje zo štítu skaly. Iná legenda hovorí, že za názvom stojí tanec čertov, ktorý sa tam koná počas svätojánskej noci. V ďalšej zase vystupuje goral, ktorému sa podarilo poklad vziať, pretože pána podsvetia prekabátil svojou bystrosťou.
Väčšina povestí sa však zhoduje v jednom – v padajúcich skalách. Práve táto časť je na príbehoch pravdivá – zo strmých stien často padajú obrovské úlomky kameňov. Aj to je dôvod, prečo je výstup na vrchol povolený len v sprievode horského vodcu. Vrch Satan si však s trochou námahy môžete v plnej kráse obzrieť od Veľkého Hincovho plesa. Túra k tomuto najväčšiemu slovenskému plesu určite stojí za to. Začnite pri Štrbskom plese, vystúpte k Zelenému plesu a pokračujte až k Hincovým plesám. Mengusovská dolina je bohatá na menšie plieska a krásne výhľady, keďže je obkolesená obrovskými končiarmi.
TIP NA VÝLET
Ak vám je ľúto, že Satan nie je dostupný pre širokú verejnosť, vyberte sa na neďaleký Kôprovský štít. Stačí, keď budete pokračovať od Hincovho plesa do Vyšného Kôprovského sedla. Odtiaľ je to už len 25 minút po červenej značke až na vrchol. Výhľad je jedným z najčarovnejších, aké môžete vo Vysokých Tatrách zažiť.
Túra k Dračej studni vám zapáli lýtka
Vedeli ste, že na Slovensku sa nachádza jedno z najväčších ložísk travertínu v strednej Európe? Týmto miestom je podľa niektorých geológov Dračia studňa, prírodná pamiatka nachádzajúca sa v hlbokých lesoch Bolešovskej doliny v Bielych Karpatoch. Nečudo teda, že je v správe štátnej ochrany – 5. stupňom je chránené územie s rozlohou až 7,5 h.
K Dračej studni sa dostanete po vyše 8 km dlhom náučnom chodníku Bolešov – Krivoklát. Cestu s 200-metrovým prevýšením si síce oddriete, ale v cieli vás čakajú poklady v podobe travertínových útvarov a krásne vodopády. Práve k nim sa viaže legenda o názve tohto prírodného výtvoru. Vraj pochádza z podobnosti medzi ligotajúcou sa vodou a zubiskami draka, ktorý tieto lesy obýval. Nie je to však jediné tajomstvo, ktoré sa k Dračej studni viaže. Neďaleko nej stál v dávnych časoch kláštor, ktorý bol počas vpádov Turkov obývaný mníchmi zo Skalky nad Váhom. Keď je v lesoch dostatočne sucho, dodnes tam môžete nájsť jeho základy.
TIP NA VÝLET
Oblasť okolo Dračej studne je ideálna na prechádzky s deťmi. V neďalekej Nemšovej s nimi môžete objavovať históriu poľovníctva na Náučnom poľovníckom a lesníckom chodníku. Je plný náučných tabúľ a drevených lavičiek, navyše s historickým vláčikom na zvážanie dreva. Ak máte radi históriu a legendy, nevynechajte návštevu neďalekého hradu Lednica, na ktorom vraj kedysi strašila biela pani.
Povery, príbehy, povesti či legendy – všetky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a dedičstva. Každý z nás pozná aspoň jednu, a to aj vďaka tomu, že sa od nepamäti tradujú z generácie na generáciu. Dotvárajú atmosféru krajiny a bez ohľadu na to, či im veríte alebo nie, robia Slovensko, jeho lokality, prírodné krásy či historické pamiatky ešte o čosi krajšími a hodnotnejšími. Aj vy poznáte miesta so zaujímavými názvami, ku ktorým sa viažu nejaké príbehy? Aké sa tradujú vo vašom regióne?
Zdieľať článok