Je to len úvaha, plná obrazov. Ako prišlo, tak som dala 🙂

Komu dávame pozornosť, silu?
Na čo ju prijímateľ vy_užije ? (Zneužije vás? Použije vás? Alebo?….)

Sme sprostredkovateľmi a usmerňovateľmi pre rozvoj a rast?
Alebo sa podieľame na blokovaní, hromadení tlaku a nemusíme byť jasnovidci – tušíme, že asi bude nasledovať pretlak a výbuch….
Sme sprostredkovateľmi a usmerňovateľmi radosti, pokoja, Lásky?

Čo sejeme i žneme, ale mali by sme sa o vysiate i postarať.
Úroda nie je samozrejmosť.
Príroda i prirodzenosť je nevyspytateľná – raz je to búrka s krupo_bytím (kruto_bytím) :-), inokedy jemný dážď, raz vyprahnutá zem, inokedy zem plná vyrovnania a rovnováhy.

Buďme bdelí a buďme pripravení vnášať to čo chýba, aby sme neprišli o to, čo sme dali (zasiali) (kus seba), kvôli chvíľkovej (momentálnej) lenivosti a pohodlnosti, poprípade apatii, či rezignácii (prijímam vonkajšie podmienky také aké sú, veď čo už, taký je život….. – správne a múdre slová použité v nesprávnej situácii v nesprávny čas, na nesprávnom mieste a pri nesprávnych ľuďoch 🙂 – signalizujú REZIGNÁCIU 🙂 ).

V zhoršených podmienkach nás STRACH z ne_dostatku núti zachraňovať to čo je. Bez viery v svetlé zajtrajšky. Bez viery v seba, bez viery vo vlastné chcenia i ciele, len preto, že hypotetická cesta je plná úskalí prekážok, skrátka „náročná“ (ale to je len zdanie v hypotetickom očakávaní, bez skutočného pohybu).

Len aby sme neprišli aj o to „málo čo máme“ a o to, čo sme už „investovali“.

Preč so strachmi, veď bude, ako nebolo :-).
Každý deň je výzva! (I keď občas sme dlhodobejšie „na kolenách“, ale…. i to je život!)

Radšej sa starajme o prosperitu a rozkvet, očakávajme úrodu (i keď sa vraví nič neočakávajme, ale bez túžby a chcenia by nebolo skutkov a ani pohybu 🙂 ).

Takže aktívne čakajme – pripravujme sa – vizualizujme sny – nezostávajme v prítomnosti so „zastretým pohľadom“, bez viery, bez jasných kontúr, bez presvedčenia, plní strachov a negatívnych očakávaní 🙂 .

Ak sme čakali a ….. , vyrovnajme sa so situáciou, zamávajme jej, dosť bolo stagnácie, je čas sa posunúť. Ak cítime, „už nečakať“, nečakajme, určite je pre nás pripravený alternatívny plán. Svet sa síce točí okolo jedného bodu, ale nie sme ním my.
Viďme v širších súvislostiach.

Viďme jasne! V prítomnosti s jasným pohľadom vpred s vierou a presvedčením v pozitívnu a svetlú budúcnosť!

Pripravujme pôdu – starajme sa o ňu – prerývajme, prevzdušňujme, vnášajme nový VZ_DUCH :-), uľahčujme, pomáhajme pri raste, úrode a množení, ale oddeľujem zrno od plevelu, nech naša energia neprinesie úrodu, ktorá s našou po_mocou neskôr „zožerie, spáli, pohltí a ukradne“ všetko, čo jej príde do cesty.

Nebuďme pohodlní a zalievajme citom, s citom :-), keď je „vy_prahuto“ a okolo púšť, chráňme pred údermi ľadu, keď je búrka a prudké nárazy vetra a krupo_bitie 🙂 , aby nenastala s_púšť (s_pusť) a nevznikla skutočná púšť …..,

Pridávajme živiny – všetko to, čo nám pomáha byť živými (živí_my?)
Zahrievajme teplom srdca, kde zdrojom je vnútorný oheň lásky našej duše.

Presvetľujem temné dni radosťou a starostlivosťou, záujmom.
Buďme oporou aby rastúce sa pri silnom vetre či okolitom tlaku , nepadlo do blata, nepošpinilo sa, nezlomilo kvôli svojej krehkosti napriek sile s akou napreduje.

Buďme „vysokou“ oporou, aby pri raste sa mohla šplhať do najvyšších výšok o ktorých sa jej ani nesníva. Aby sa mohla oprieť, keď bude hľadať nové záchytné body a tvoriť nové „spojenia“.

Len slabá rastlina vyklíči, zachytí sa a zastane (stačí jej) viac z nej nedostaneme, ani pri najlepšej snahe. Nie je možné ju nasilu ťahať…. Môžeme ale násilím vytrhneme ju aj z koreňmi. Okrem toho v počiatočnej fáze rastu je občas ťažké rozlíšiť novú rastlinu od buriny.

Skúmajme, či sa nemýlime, stojíme pred dilemou:
Investovať čas na záchranu „života“ jednej „slabej“ rastliny (buriny?), ktorá by za iných okolností vyrástla potiaľ, pokiaľ by zvládla a priniesla takú úrodu na koľko by bola silná, alebo by v nepriazni podmienok odišla?

Ak je to burina lepšie by bolo keby odišla, lebo naberajúc na sile v
prítomnosti, napácha v budúcnosti mnoho škody?

Ak to je burina a ja sa nemýlim vytrhnem aj s koreňmi, hneď a zaraz, zbavím sa jej navždy, aby nezničila celé pole práce a budúcu úrodu?

Ak to je burina a ja ju nevytrhnem s koreňmi, zakrátko mám v poli života „nechcenú“ „škodnú“ 🙂 a tá sa krásne rozrastie – môžeme byť hrdí aj to je úroda, len žiaľ nová a iná, naše pôvodné čisté a užitočné bolo zabité, prekryté a „preválcované“ :-).

Investovať energiu do „boja“ s …? S burinou? So sebou? S poľom? So semienkom?

Investovať silu a energiu do všetkých rôznorodých činností a pracovať pre celé pole, ktoré bude rásť do nedoziernych výšok a prinesie mnohonásobnú úrodu?

Buďme bdelí, je čas konaní, pretože zo strachu (z nesprávnych rozhodnutí, z vlastného zlyhania, z akceptácie nedokonalosti), z pohodlnosti , či strachu, že stratíme to čo máme, prichádzame o to, čo sme tak veľmi chceli, o to, o čo sme roky prosili, o to, na čo sme veky čakali….
DEJE SA …. PRAVDA v LÁSKE, LÁSKA v PRAVDE….
Tatiana

Zdieľať článok