Ak chceme naozaj porozumieť sebe, musíme sa dokonale poznať. Žiadnu veľkú stavbu nepostavíme na chabom základe. Nebude stáť ani na vode, ani na piesku. Musí to byť tvrdá skala – nezlomná, odolná voči všetkým nepriaznivým vplyvom zvonka. Mali by sme vedieť svoje pozitívne vlastnosti – to je tá tvrdá skala. Musím byť presvedčený/á o tom aký/á som.

Žijem sám/a so sebou roky a uznajme je to „smiešne“, ak nevieme ohodnotiť seba a pri priamej otázke sa pýrime a tvárime „skromne“: „to ja nemôžem, to iní nech povedia, ja sa predsa nemôžem chváliť….“. Lenže vlastná zdravá sebahodnota je základ každej budúcej stavby!!!! Tak na to nezabúdajme. Hlavná vec že hodnotenie druhých nám ide…. to by sme našli prídavných mien (na partnera, na deti, suseda, či kolegov) :-).

Keď postavíme základ stavby – kontrolujeme, kde sú slabé miesta, kde sú miesta, ktoré môžu narušiť jej stabilitu, alebo miesta, ktoré môžu premoknúť a hniť. Tieto treba nájsť a náležite zabezpečiť – venovať im špeciálnu starostlivosť, lebo ak sa raz nepriateľ, čo i len cez skulinku dostane dovnútra, budeme mať čo robiť, aby sme zachránili celú stavbu, ak nebudeme bdelí a včas nezakročíme. Teda analógiu viďme v tom, že okrem svojich predností, by sme mali poznať aj svoje slabiny a nemusíme ich skrývať, ani zakrývať.

Jednoducho základ je si ich pomenovať a ak som „múdry/a“, viem, že treba na sebe robiť a ak poznám svoje slabé miesta, viem, kde mám investovať najviac svojej energie ale hlavne, v tejto oblasti treba byť neskutočne bdelý a sebareflexný, pretože tam bude najviac útočiť „temný princíp“, a bude na to používať druhých ľudí okolo, moju hlavu – proti mojej duš (myšlienky proti cíteniu) a pod.

Ak sa snažíme zakrývať svoje slabé miesta, vyzerá to prinajmenšom komicky, je to tak čitateľné, väčšinou sa chováme ako had, ktorému stúpili na chvost a sme jedovatí a štípeme – to je v tých prípadoch, ak sme neprijali sami seba so svojimi slabosťami. Ak sa máme radi a rešpektujeme i svoje slabé miesta, nikto nám nemôže ublížiť. Ja nemám problém svoje slabé miesta vykričať do celého sveta, lebo ak mi to niekto vráti a povie: „ty si taká a taká“, moja odpoveď bude: „viem, ale pracujem na tom a už to ani zďaleka nie je to, čo to bývalo, prešla som kus cesty a som spokojná i hrdá“ , (lebo sa hýbem, nestojím a nevyplakávam a len ja a nikto iný viem čo a koľko som so sebou urobila).

Pekný deň a ukazujme svoje prednosti a nehanbime sa za svoje slabé miesta – každý ich má a nikto nie sme DOKONALÍ! Buďme hrdí a vedomí si seba.
Tatiana

Zdieľať článok