Téma je trošku filozofická, ale na druhej strane veľmi potrebná a praktická.
Tak čo, zamýšľali ste sa aspoň trošku, ako to je s tým rozumom? 🙂
Ak áno, na čo ste prišli? Bude na tom niečo pravdy? Alebo je to úplná pravda? 🙂 Na čo nám má slúžiť rozum? (Schválne požívam podmienený spôsob „mal by“:-), lebo u väčšiny z nás to vôbec nefunguje 🙂 ).
Stvoriteľ vložil do Stvorenia zákony (fyzikálne, chemické, biologické, astronomické atď) a vďaka nim máme hmotné telo, aby sa náš „nehmotný duch“ mohlo vo svete hmoty prejavovať. S hmotným telom súvisí i nástroj (rozum), ktorý máme používať počúvajúc vnútorný hlas (hlas duše – hlas ducha). Bohom chcená cesta pri konaní, by mala byť: hlas ducha – odovzdanie informácie rozumu – uvedomenie – vykonanie skutku.
Rozum bol Tvorcom daný ako milostivá pomoc k vývoju v hmote. Ale čo sa udialo? Rozum sa chová úplne opačne. Namiesto povznášania ducha nás (nášho ducha) začal dusiť (ty to nedokážeš, ty to nikdy nedosiahneš, to sa Ti nesplní, No určite, už len Teba vyberú…, si nikto, načo niečo chceš, aj tak si Ťa nikto nevšimne, ….atď) . Navonok sa to prejavuje nízkym sebavedomím, strácame vieru, strácame nádej, sme zacyklení v sebe. Dôsledkom je, že náš duch nemôže nájsť spojenie so svetlom. Je potlačený , paralyzovaný. Nemáme radosť, šťastie, ba dokonca necítime ani lásku.
Takže pozor na rozum! („rozumárkovia“:-)). On nie je zlý, len mu nedovoľme vládnuť v našich životoch. Rozum sa má podriadiť a slúžiť duchu.
Jeho úloha je: rozširovať v živote chcenie ku svetlu a tým celé okolie viac a viac zdokonaľovať, a s jeho pomocou máme budovať raj na zemi (tak to malo povodne byť 🙂 ).
Tak poďme maličkými krôčikmi budovať ten náš RAJ 🙂
Tatiana
Zdieľať článok