Oxid uhličitý s tým nemá nič spoločné – Douglas J. Cotton
Keď nositeľ Nobelovej ceny za fyziku John Clauser označuje tvrdenia o tom, že skleníkové plyny otepľujú Zem, za „pseudovedu“ a „nebezpečnú korupciu vedy“, je namieste venovať im pozornosť.
Clauser zároveň tvrdí, že „IPCC je jedným z najhorších zdrojov dezinformácií“ a že klimatická veda „metastázovala do masívnej šokovej žurnalistickej pseudovedy“.
Podobný názor mal aj významný fyzik profesor Harold (Hal) Lewis, ktorý označil klimatickú agendu za „najvýznamnejší a najúspešnejší pseudovedecký podvod“, s akým sa počas svojho života stretol.
Iný nemecký fyzik bol pobúrený, keď zistil, že veľká časť tvrdení IPCC a médií sú podľa neho „čisté nezmysly“ bez vedeckého základu a meraní. Tento výrok často citoval zosnulý Dr. Tim Ball, autor knihy Globálne otepľovanie spôsobené človekom: Najväčší podvod histórie.
Pred viac ako desiatimi rokmi švédsky vedec profesor Claes Johnson publikoval 115-stranový článok, v ktorom vysvetlil, prečo žiarenie z chladnejších molekúl atmosféry nemôže ohrievať teplejší povrch. Tým podľa neho vyvrátil teóriu, že spätné žiarenie atmosféry spôsobuje otepľovanie Zeme.
Vyžarovanie a prenos energie sa totiž riadi zákonmi fyziky, nie klimatológie.
Fyzici ako tí vyššie menovaní – a aj ja sám – majú hlbšie porozumenie fyzikálnym procesom v atmosfére než mnohí klimatológovia, ktorí sa často opierajú o nesprávne interpretácie. Napríklad učebnica Raymonda Pierrehumberta zaviedla pojem „radiačné pôsobenie“, čím podľa kritikov skreslila chápanie fyziky u generácií študentov.
Zvážme toto: vodná para – hlavný skleníkový plyn – tvorí v atmosfére v priemere 0,25 %, pričom v tropických oblastiach môže dosiahnuť až 4 %. Oxid uhličitý tvorí len asi 0,04 % a metán 0,0002 %. Spolu tieto plyny predstavujú menej než 0,3 % zloženia atmosféry.
Iba tieto skleníkové plyny však absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie. Zvyšných 99,7 % (najmä dusík a kyslík) sa tohto procesu nezúčastňuje. Napriek tomu klimatické modely – vrátane energetických bilancií publikovaných NASA – často zobrazujú žiarenie ako proces, ktorý akoby prebiehal v celej atmosfére, nie iba v jej skleníkových zložkách.
Molekuly skleníkových plynov vyžarujú rovnomerne vo všetkých smeroch. No v niektorých grafoch sa javí, že atmosférické žiarenie (pravdepodobne z vodnej pary) smeruje výlučne nahor, zatiaľ čo žiarenie samotných skleníkových plynov je znázornené výhradne ako žiarenie smerujúce nadol.
Pri podrobnejšom skúmaní jedného takého diagramu zistíme, že slnečné žiarenie dopadá na Zem v priemere s intenzitou 340 W/m². Z toho sa približne 100 W/m² odráža späť do vesmíru – pričom odraz je fyzikálne úplne iný jav než absorpcia a vyžarovanie. Výsledkom je čistý energetický príkon okolo 240 W/m² – hlavný zdroj novej energie. Geotermálna energia je v porovnaní s tým zanedbateľná.
Napriek tomu tieto modely naznačujú, že atmosféra generuje dodatočnú energiu, pričom na povrch smeruje nielen zvyšok slnečnej energie (163 W/m²), ale aj viac než 340 W/m² spätného žiarenia zo skleníkových plynov – ktoré pritom predstavujú menej než 0,05 % atmosféry.
Profesor Claes Johnson vo svojej knihe Mathematical Physics of Blackbody Radiation (s. 24) vysvetľuje, že elektromagnetická energia sa po dopade – či už na zemský povrch alebo na molekulu plynu – nepremieňa automaticky celá na teplo.
Klimatológovia podľa všetkého tento princíp prehliadajú – na čo som poukázal vo svojej knihe Radiated Energy and the Second Law of Thermodynamics, publikovanej v roku 2012. Tento článok a ďalšie moje publikácie sú dostupné online.
Základné predpoklady klimatických modelov a predpovede vývoja teploty sú teda podľa mojich zistení postavené na nesprávnych výpočtoch a nedostatočne overenej fyzike.
Vo vlastnom výskume som analyzoval údaje o teplote a zrážkach z tropických oblastí troch kontinentov za obdobie troch desaťročí. Tieto údaje potvrdili závery mojej štúdie Planetary Core and Surface Temperatures z roku 2013, ktorá ukazuje, že vodná para planétu v skutočnosti skôr ochladzuje, než by ju otepľovala – a fyzikálne dôvody sú tam podrobne vysvetlené.
Záverom: Prevádzajúce sa presvedčenie, že skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie, je podľa môjho názoru zásadne chybné a vedie k nesprávnym rozhodnutiam politických lídrov po celom svete.
Ako som písal v článku pre American Thinker z 19. apríla, klimatické zmeny môžu byť do veľkej miery ovplyvnené zmenami v intenzite kozmického žiarenia – ktoré zohráva významnú úlohu pri tvorbe oblakov.
Zdieľať článok