Žijeme v obrovskom stvorení, ktorého jednotlivé svety a úrovne sú vzájomne prepojené. Tvoria jednotný celok a jeho obyvatelia o sebe vedia a vzájomne sa podporujú. Len ľudia sa odčlenili z tohto celku a idú svojou vlastnou cestou. Cestou rozumového materializmu, odtrhnutého od celku stvorenia a od snaženia jeho obyvateľov, kráčajúcich k Svetlu.

Čo to ľuďom reálne prináša môžeme vidieť na kvalite života okolo nás. Môžeme to vidieť u jednotlivcov, v rodinách, v spoločnosti i vo svete. Môžeme vidieť nevraživosť, napätie, agresivitu, spory, bezohľadnosť, chamtivosť, egoizmus, nečistotu a mnoho iného, čo nie je dobré. Môžeme vidieť, ako sa ľudia vo vzájomnej nenávisti zabíjajú a toto zabíjanie má potenciál prerásť až do sebazničenia.

Každý, kto sa nad týmto všetkým hlbšie zamýšľa, môže ľahko pochopiť, že je to cesta nesprávna. Že vyzdvihovanie rozumového pohľadu na svet a zameranie sa iba na materiálny prospech je omyl, ktorý toto všetko zapríčinil. Je to omyl, ktorý nás oddelil od celku stvorenia a od jeho obyvateľov, žijúcich v harmónii a radosti.

Ak majú ľudia konečne dosiahnuť mieru, radosti a šťastia, musia sa hodnotovo opätovne začleniť do celku stvorenia. Musia hľadať a nájsť spojenie s jeho obyvateľmi a spolu s nimi vykročiť cestou Svetla. Musíme s nimi nadviazať kontakt a spoluprácu, aby nám pomáhali ísť správnou cestou.

Medzi nám najbližších obyvateľov iných úrovní patria bytosti prírody, alebo inak povedané, bytostní. Každému jednotlivcovi najbližšie stojaci bytostní sú tkáči osudu. Je v záujme každého človeka nadviazať kontakt s týmito bytostnými a rozvinúť s nimi spoluprácu tak, aby koberec osudu, ktorý tkajú, bol pre nás jedine cestou Svetla, šťastia, mieru a radosti.

Ukážme si preto, ako spolupracovať s týmito bytostnými a dosiahnuť toho, aby pre nás formovali iba radostný osud.

Poznanie tohto tajomstva spočíva v poznaní podstaty služby, ktorú má vykonávať ľudský duch vo stvorení. Musíme pochopiť, čo je našim hlavným poslaním a ako máme my ľudia vo stvorení správne pôsobiť.

Toto naše správne pôsobenie je tak jednoduché, že je až ľuďmi dneška vo svojej jednoduchosti nepochopiteľné. Nedokážu pochopiť a prijať, že by to všetko mohlo byť naozaj až tak prosté. Ale ono to také skutočne je, pretože podstatou pravej služby ľudského ducha vo stvorení je prežívanie čistej radosti, naplnenej vďakou Stvoriteľovi.

V tomto spočíva základ práce ľudského ducha! V takomto druhu jeho vnútorného nastavenia a v takomto druhu jeho vyžarovania, prúdiaceho z neho von do stvorenia. Ak človek v tomto smere naplňuje svoju službu, dôjde k jeho prepojeniu s celkom stvorenia a celé stvorenie začne pracovať pre neho a v jeho prospech.

V tejto jednoduchej skutočnosti je pre nás skrytá podstata všetkého. Všetko v nás sa musí odvíjať od čistého vnútorného prežívania ďakovnej radosti. V tomto je skryté i tajomstvo spojenia s bytostnými tkáčmi osudu, pretože na základe takého nášho vnútorného nastavenia môžu bytostní formovať vlákna pre rozvoj zdravého, sviežeho, radostného, čistého a harmonického sveta, prinášajúceho požehnanie všetkým tvorom. Je to to najjednoduchšie a najprostejšie, čo je od každého človeka očakávané.

Ale žiaľ, ako už bolo spomenuté, pochopiť to je pre dnešného rozumového človeka problém, pretože sa domnieva, že naozaj hodnotné môže byť len to, čo je rozumovo zložité a rozumovo namáhavé. Ak je takýto človek postavený pred jednoduchosť, okamžite začne pochybovať, či je to správna cesta a či to môže priniesť dobrý výsledok. Nie je to však nič iné, ako typický prejav nedôvery rozumu vo všetko prosté a jednoduché.

Avšak práve v tomto spočíva najstrašnejší omyl rozumových ľudí, pretože potrebné spojenie s bytostnými služobníkmi a súznenie s celkom stvorenia je možné dosiahnuť len na základe čistej vnútornej radosti a radostnej vďačnosti za Božiu Láskyplnosť.

Ale aj napriek tomu, že sa takéto niečo stretá s odmietaním a posmechom rozumových ľudí, tentokrát, pod tlakom súdiacej sily lúča Syna Človeka, ľudstvu i jednotlivcom nezostane nič iné, ako sa tohto nesprávneho postoja zbaviť. Lebo inak im hrozí zničenie. Lebo starý vek rozumového ľudstva definitívne končí a v lúči Svetla Syna Človeka začína nový vek. A v ňom nebude možný iný vývoj, ako iba ten, ktorý sa opiera o vrúcnosť citu, postavenú nad všetku materiálnu nízkosť a všetko prospechárstvo rozumu.

Ak chce človek konečne zaujať správne miesto vo stvorení v súlade so Stvoriteľom chceným pôsobením, ak chce začať spolupracovať s bytostnými služobníkmi, ale i s duchovnými pomocníkmi, úplne prvým a najzásadnejším krokom k tomu je schopnosť vyžarovať do svojho okolia radosť a čistotu vlastného ducha. Radosť a čistotu vlastného citu.

Ľudské vyžarovanie čistoty a radosti dáva bytostným tkáčom osudu možnosť formovať potrebné vlákna k tomu, aby sa všetko okolo nás začalo zlepšovať. Aby tam, kde teraz pretrváva bolesť a utrpenie, zavládol mier a harmónia. Jedine takýmto naladením nadobúda človek spojenie s celkom stvorenia a stane sa vedomým spolupracovníkom so všetkými bytostnými.

Ľudia musia pochopiť a uvedomiť si, aký zázrak spočíva v ich vedome dávajúcom vyžarovaní ľudsky duchovného prúdenia radosti. Preto nech sa každý vzchopí a svojim vyžarovaním čistej radosti a radostnej vďaky Stvoriteľovi sa správne zaradí do veľkého kolobehu dávania a brania v našom stvorení.

Kto sa vydá touto cestou napokon pozná, akú to má obrovskú cenu, pretože mu to umožní oslobodiť sa od mnohých minulých karmických vlákien. Lebo len v pravom úsilí sviežej práce radostného ducha môže nastať v karmických vláknach taký posun, ktorý nám prinesie oslobodenie a vzostup.

Niet preto na čo čakať! Je treba sa ihneď pustiť do radostnej práce ducha na zmene nášho sveta na svet oveľa lepší a svetlejší pre všetkých jeho obyvateľov.

Zdroj

Zdieľať článok