Tak mi chodí, ego nepresvedčíš, aj keby Boh zostúpil z neba. Nepohneš s egom človeka. Pohnúť sa môže jedine duša, ale tá by musela zvíťaziť nad egom a ego by ju muselo uznať že ona je vládnuca od vekov a ak to tak nie je, slúžime zlu a aj výsledok, produkt chovania je ubližovanie a zlo. Ale pochopí to ego človeka? Pochopila by to duša, ak by sa otvoril Pravde. Ale diablik nás všetkých chce udržať vo svojich spároch za akúkoľvek cenu. Klamať, manipulovať s informáciami i pohľadmi a my? Často enormne solupracujeme s diablom. Pomáhame mu a živíme ho. A Boh? Čaká, čaká… posiela poslov Pravdy a čaká .. kedy konečne človek uvidí, že Boh je Boh, nepotrebuje masky, ani prikrášlenia, neexistuje žiadna náhrada. Ani zámena. Čaká, kedy ho človek uzná, že on jediný je kráľov kráľ. A človek? Ten si svojim konaním, či nekonaním cestu viac a viac zarúbava a potom volá na Boha že prečo…. , pýta si pomoc…, Boh dá …. a rovno pod nohy… a človek? Neverí…. Je lenivý sa zohnúť … je to pod “ jeho úroveň“.
Je pohodlný urobiť akýkoľvek pohyb, nieto ešte krok.
A argumentuje:
Ak by to bolo od Boha, hneď by som to vedel, dostal by som to pod nos, nie pod nohy, bez námahy a cítil by som to ako samozrejmosť, nebolo by tam pochýb, ak to tak nie je, nie je to od Boha. A tak diabol víťazí, lebo sme hluchí, slepí, pohodlní a egoisticky márniví. Vyžívame sa… a ešte sme spokojní, že „vraj“ sme sami sebou.
Boh hovoril, dával, písal, ale ak to v našich očiach nebol Boh a ak v našom srdci nie je Boh Láska, diabol zvíťazil. Zvíťazilo ego, pýcha, vyžitie, vy_ užitie i využitie, tvrdosť, chlad, cynizmus, manipulácia a neláska.
Kto to vlastne som? Komu slúžim? Koho uznávam? Pre koho a pre čo skutočne žijem (prežívam)?
Tatiana

Zdieľať článok