Ak sa nám niečo, čo sme plánovali, alebo chceli nepodarí, máme z toho zlú náladu a občas nás to drží aj dlhšie. Je to o niečo ťažšie, ak máme v kolektíve, v rodine, triede, či v práci spoločný cieľ a moje rozhodnutia majú dopad na celý sled udalostí, no a nedopadne to podľa očakávaní. Smútok, zlá nálada, výčitky….
Máme na to právo, ale načo sa týrať. Je to strata životnej energie a vybíjanie životných bateriek. Uvedomme si, že v každej chvíli sa rozhodujeme podľa najlepšieho vedomia a svedomia, s najlepším úmyslom a väčšinou čistým. Nikto nejde úmyselne škodiť (sú i takí, ale…). No a my sme (zhora) hodnotení práve podľa nášho úmyslu a chcenia. Dôležité je si odpovedať na otázku: Prečo som sa tak zachoval/a, rozhodol/a? Ak viem a mám odpoveď, nič neľutuj, lebo si urobil/a najlepšie ako si vedel/a. Nepreberajme až prílišnú zodpovednosť za niečo, čo sme nevedeli v tej chvíli urobiť inak. Ale hlavne si uvedomme to obrovské množstvo rozhodnutí, ktoré boli správne, múdre, rázne a len vďaka nim sa pohli veci, udalosti, deje, či „ľady“. Stáva sa nám, že na chvíľu, kvôli drobnej veci „hodíme so sebou o zem“ a zabudneme na svoju silu, rozhodnosť, odhodlanosť. Áno môžeme si to dovoliť, ale ozaj len na malú chvíľočku – kým to vyhodnotíme a kým nám to dôjde. Nenechajme si ale ukradnúť hodinu z nášho času a už vôbec nie deň . Všade naokolo číha veľa nástrah, aby nám ukradli našu vlastnú radosť, istotu, či hodnotu. Takže sme silní, uvedomelí a nenecháme si nič ukradnúť. Vieme kto sme, kam kráčame i čoho sme schopní. Buďme uvoľnení, prirodzení, hraví, tešme sa a buďme si vedomí toho, že to čo robíme, robíme pre svoju radosť i radosť iných (nie pre pochvalu, peniaze, body, víťazstvo, či iný motív).
S takýmto postojom, keď si nenecháme nič vziať, vyhráme každú „bitku“ 🙂
Zdieľať článok