Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MR, alebo MRI) je zobrazovacia metóda, ktorá vášmu lekárovi umožňuje vidieť detailné obrazy vašich orgánov a tkanív.
Prístroj magnetickej rezonancie využíva veľký magnet, rádiové vlny a počítač k získaniu obrazov podrobných priečnych rezov vašich vnútorných orgánov a tkanív.
Skener vyzerá ako rúra so stolom, ktorý vám umožňuje vkĺznuť do tunela prístroja na zber údajov. Na rozdiel od CT skenov alebo röntgenových lúčov používajúcich ionizované žiarenie, o ktorom je známe, že poškodzuje DNA, MR využíva magnetické polia.
Snímky MR poskytujú lekárom lepšie informácie o abnormalitách, tumoroch, cystách a konkrétnych orgánových problémoch s vaším srdcom, pečeňou, maternicou, obličkami a ďalšími orgánmi.
V niektorých prípadoch môže váš lekár žiadať rozšírenú MR, ktorá pre zlepšenie jasnosti vytváraných obrazov používa kontrastnú látku či farbivo.
Podľa nedávneho medzinárodného prieskumu sa však väčšina rádiológov vyhýba informovaniu pacientov o objavení ložísk toxických kontrastných látok.
Usmernenie úradov ohľadom gadolínia
K voľbe gadolínia ako kontrastnej látky dochádza asi v jednej tretine prípadov. Do tela sa podáva injekčne a umožňuje, aby sa na vašich snímkach MR ukázali podrobnejšie detaily.
Niečo vás to ale bude stáť, lebo gadolínium je veľmi toxický ťažký kov.
Pre zníženie jeho toxicity sa podáva spolu s chelatačným činidlom. Výskum však naznačuje, že až 25% injekčne podaného gadolínia sa u istých pacientov nevylúči a u niektorých sa ešte dlho potom stále nachádzajú jeho ložiská.
V roku 2015 začal americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) zisťovať potenciálne zdravotné účinky mozgových ložísk gadolínia a pre zníženie akéhokoľvek potenciálneho rizika vydal smernice na používanie kontrastných látok na báze gadolínia (GBCA).
O dva roky neskôr vydala táto vládna agentúra aktualizáciu, v ktorej sa píše, že: „Nebol zistený priamy súvis retencie gadolínia s nepriaznivými zdravotnými účinkami u pacientov s normálnou obličkovou funkciou“, a že prínosy GBCA prevládajú nad potenciálnymi rizikami.
Napriek tomu agentúra požadovala zavedenie novej triedy varovania a istých bezpečnostných opatrení. Vo svojom vyhlásení o bezpečnosti z 19. decembra 2017 FDA uviedla:
„… po dodatočnom preskúmaní a konzultácii s Poradným výborom pre lieky medicínskeho zobrazovania požadujeme niekoľko krokov pre varovanie profesionálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov o retencii gadolínia po MRIs použitím GBCA a krokov, ktoré môžu pomôcť problémy minimalizovať.
Patrí medzi ne požadovanie Sprievodcu liečbou pre nového pacienta poskytujúceho vysvetľujúce informácie, ktoré si pred podaním GBCA bude musieť prečítať každý pacient.
Požadujeme tiež, aby výrobcovia látok GBCA vykonali štúdie pre ďalšie posúdenie bezpečnosti týchto kontrastných činidiel…
Profesionálni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali zvážiť retenčné charakteristiky každej látky, keď vyberajú GBCA pre pacientov, ktorí môžu mať vyššie riziko retencie gadolínia…
Medzi takých pacientov patria tí, ktorí potrebujú počas života viaceré dávky, tehotné ženy, deti a pacienti so zápalovými stavmi. Keď je to možné, minimalizujte opakované zobrazovacie testy GBCA, najmä keď nasledujú krátko po sebe.“
Za vyžiadanie si sprievodcu liečbou zodpovedajú pacienti
Lenže hoci sa od centier MR vyžaduje poskytnúť sprievodcu liečbou gadolíniom všetkým pacientom, ktorí majú rozšírenú MR absolvovať prvýkrát, už hospitalizovaní nemocniční pacienti sprievodcu dostať nemusia, pokiaľ si ho pacient konkrétne nevyžiada.
Dosť znepokojujúci detail zmieňovaný v aktualizácii FDA zo 16. mája 2018 znie:
„Profesionálny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhoduje, že nie je v záujme pacienta dostať sprievodcu liečbou kvôli závažným obavám o jeho účinkoch, môže nariadiť, že tomu pacientovi nebude poskytnutý.“
Povedané inak, ak si myslia, že by ste mohli procedúru odmietnuť, lebo máte obavu z toxicity ťažkých kovov, môže vám profesionálny zdravotník bezpečnostné informácie jednoducho zatajiť.
Poskytnúť sprievodcu vám musia len vtedy, keď si ho konkrétne vyžiadate.
Zatiaľ čo sa FDA rozhodol neobmedziť používanie žiadnych GBCA, farmakovigilancia Európskej agentúry pre lieky a Výbor pre posudzovanie rizík odporučili zastavenie používania štyroch lineárnych gadolíniových kontrastných látok, ktoré sa ukázali byť menej stabilné (a preto s väčšou pravdepodobnosťou akumulujúce sa v mozgu a spôsobujúce ťažkosti ľuďom, ktorí majú problém s obličkami) než makrocyklické GBCA.
Väčšina rádiológov nálezy ložísk gadolínia tají
Rovnako znepokojujúcim zistením je, že až 58% rádiológov nálezy ložísk gadolínia, keď ich objavia na snímkach, pred pacientmi zatají.
Ako uviedla stránka Health Imaging, najčastejšie uvádzaným ospravedlnením pre vynechanie akejkoľvek zmienky o ložiskách gadolínia v ich správe z rádiológie je vyhnúť sa vyvolaniu „zbytočnej úzkosti u pacienta“.
To ale tiež pacientom bráni podniknúť kroky na ochranu svojho zdravia, čo by mohlo byť naozaj dôležité, keď zakúšajú účinky toxicity gadolínia a ešte si nedali dokopy, koľko je dve a dve.
Až dosiaľ sa myslelo, že najväčšie nebezpečenstvo od GBCA hrozí ľuďom s ťažkým ochorením obličiek, u ktorých sa vystavenie GBCA spája s nefrogénnou systémovou fibrózou (NSF), oslabujúcim ochorením, ktoré má za následok progresívnu fibrózu tkanív, vrátane tých kožných a podkožných.
Aby sa tomu vyhli, potrebujú pacienti s ochorením obličiek prijímať stabilnejšie formy chelátu s gadolíniom.
Lenže skutočnosť, že sa gadolínium môže akumulovať v mozgu (a v celom vašom tele), aj keď problémy s obličkami nemáte, by mohla predstavovať významné, dosiaľ nepoznané nebezpečenstvá.
Používanie GBCA má napríklad súvis s hypersenzitivitou v dvoch oblastiach mozgu (dentátovom jadre a globus pallidus), ktorej dôsledky sú stále neznáme.
Hypersenzitivita v dentátovom jadre bola predtým dávaná do súvisu s roztrúsenou sklerózou a podľa nedávnejšieho výskumu by táto hypersenzitivita mohla byť v skutočnosti dôsledkom veľkého počtu snímkovaní rozšírenou MR, ktoré pacienti s roztrúsenou sklerózou zvyknú absolvovať.
Hypersenzitivita globus pallidus sa zasa dáva do súvisu s dysfunkciou pečene.
Výskumníci navrhujú novú kategóriu gadolíniového ochorenia
V štúdii z roku 2016 „Gadolínium u ľudí: rodina porúch“ vlastne výskumníci navrhujú, aby sa na ložiská GBCA v tele nazeralo ako na novú kategóriu chorôb. Píšu:
„Začiatkom roku 2014 opísal výskum vykonaný Kandom a jeho spoločníkmi vznik vysokej signálnej intenzity v mozgovom tkanive na T2 vážených obrazoch pacientov s normálnou renálnou funkciou po opakovaných podaniach GBCA…
To mnohých rádiológov zaskočilo, pretože si mnohí mysleli, že ložisko gadolínia sa nemôže objaviť u pacientov s normálnou renálnou funkciou.
Toto ložisko vedie k nárastu signálnej intenzity na nerozšírených T1 vážených obrazoch v rôznych oblastiach mozgu, hlavne v dentátovom jadre a globus pallidus…
Pokiaľ je nám známe, ani kostné ložiská, prvýkrát uvádzané Gibbym a kolektívom, ani mozgové ložiská, prvýkrát udávané Kandom a jeho kolektívom, neboli dané do súvisu so známym ochorením. Tieto úložné entity navrhujeme nazvať ´stav ukladania gadolínia´.
Odlišnou cestou vyšetrovania sa vytvorili skupiny obhajujúce práva pacientov prítomné online, ktorých jednotliví členovia uvádzajú, že po podaní GBCA zažili ťažké ochorenie.
Niektorí z týchto pacientov uvádzali pretrvávajúcu prítomnosť gadolínia vo svojich systémoch preukázanú pokračujúcou zvýšenou hladinou gadolínia v ich moči.
Všetci zažívajú celý rad symptómov, ako sú bolesť v trupe aj končatinách; posledné zmienené miesto sa spája so zhrubnutím a zmenou sfarbenia kože.
Tieto fyzické črty sú podobné, hoci menej vážne, tým, ktoré sa udávajú pre NSF. Naše predbežné vyšetrovanie nás presvedčilo, že tento jav je procesom skutočného ochorenia, ktoré navrhujeme nazvať „chorobou ukladania gadolínia“.
Výskumníci si potom všímajú aj ďalšie obvyklé znamenia a symptómy „choroby ukladania gadolínia“, ako sú pretrvávajúca bolesť hlavy, kostí, kĺbov, šliach a väzív (často opisovaná ako ostré bodanie špendlíkov a ihiel, rezanie či pálenie), stuhnutosť v rukách a chodidlách, mozgová hmla a hrubnutie mäkkých tkanív, ktoré sa „klinicky javia trochu špongiovo či gumene bez tvrdosti a začervenania pozorovaného pri NSF“.
Na nebezpečenstvá gadolínia poukazuje súdny proces
„Choroba ukladania gadolínia“ je práve to, čo podľa svojho tvrdenia dostala Gena, manželka Chucka Norrisa po tom, ako počas jediného týždňa absolvovala tri MR s rozšíreným kontrastom na posúdenie svojej reumatoidnej artritídy.
Vyššie uvádzaná štúdia je súčasťou dôkazov z Norrisovej žaloby (podanej v novembri 2017) proti niekoľkým výrobcom a distribútorom GBCA. Podľa žaloby sú riziká gadolínia známe, no pacienti nie sú varovaní.
Genine symptómy sa začali pocitom pálenia v koži. V interview pre Full Measure v roku 2017 to opísala tak, že jej kožu akoby spaľovala kyselina pomaly pokrývajúca telo. Nasledovala duševná zmätenosť, svalové spazmy, poškodenie obličiek a chradnutie svalov.
Niekoľko nocí po sebe strávila na pohotovosti, kde jej lekári robili testy na ALS, roztrúsenú sklerózu, rakovinu a Parkinsonovu chorobu.
Právnik manželov Norrisových, Todd Walburg, pre CBS News povedal:
„Máme klientov, ktorým chybne diagnostikovali lymskú boreliózu, ALS (amyotrofickú laterálnu sklerózu), a potom nakoniec všetky tie veci vylúčili a jediným zostávajúcim páchateľom je gadolínium.“
V skutočnosti bola tou, kto dal do súvisu svoje symptómy s absolvovanými vyšetreniami MR, práve Gena. Pre Full Measure povedala:
„Keď sme sa teraz naposledy dostali do nemocnice v Houstone a bola som na tom veľmi zle, povedala som, počúvajte, momentálne dokážem dostatočne jasne uvažovať, lebo predtým som mala také problémy s mozgom.
Povedala som, budem vám to schopná povedať len tento jeden raz a potrebujem, aby ste ma veľmi pozorne počúvali. Bola som otrávená gadolíniom a nemáme veľa času vymýšľať, ako to dostať z môjho tela, lebo inak zomriem.“
Norrisovci tvrdia, že na úsilie prinavrátiť Gene zdravie minuli takmer 2 milióny dolárov, no len s malým progresom. Dokonca aj chelatačná terapia mala iba obmedzený úspech.
Toxicita ťažkých kovov je bežné súčasné riziko
Ťažké kovy sa vo veľkom šíria životným prostredím z priemyselného, poľnohospodárskeho, zdravotníckeho a technického znečistenia.
Toxicita ťažkých kovov má zdokumentovaný potenciál na vážne zdravotné dôsledky, ako sú poškodenia obličiek, nervového, kardiovaskulárneho, kostrového a endokrinného systému.
Medzi ťažké kovy, ktoré sa najčastejšie spájajú s otravami, patria arzén, olovo, ortuť a kadmium, čo sú zároveň ťažké kovy, ktoré sa najbežnejšie nachádzajú v environmentálnom znečistení.
Príznaky otravy ťažkými kovmi sa líšia podľa toho, ktoré orgánové systémy sú postihnuté.
Vedci zistili, že ťažké kovy po vytvorení voľných radikálov zvyšujú následne aj oxidačný stres. Testy na ťažké kovy kvôli kumulatívnej expozícii pozostávajú z analýzy krvi, moču, vlasov a nechtov.
Detoxikácia môže byť ťažká a treba jej venovať patričnú pozornosť.
Svoju potrebu kontrastnej MR dôkladne zvážte
Hlavným poučením je teda vyhýbať sa používaniu snímkovania MR, kým nie je absolútne nevyhnutné. Tieto testy si lekári veľakrát objednávajú len preto, aby boli úplné a aby boli krytí po právnej stránke.
Ak je to aj váš prípad, tak vykonanie testov s kontrastnou látkou jednoducho odmietnite. V prípade potreby sa poraďte s inými lekármi, ktorí vám môžu poskytnúť iné stanovisko.
Obzvlášť dôležité to je, keď máte stav ako skleróza multiplex, pri ktorej sa robia viaceré MR.
Pamätajte tiež na to, že opakované MR s kontrastnou látkou budú obzvlášť nebezpečné, keď sa robia krátko po sebe.
Zdieľať článok