Ako málo sa tešíme, ako málo sme spontánni a už vôbec nehovorím o radosti. A úprimnosť? 🙂 áno, občas, ale ak je, tak väčšinou má formu trpkého blenu, irónie, či jedovitosti a podráždenosti.
Čo je príčina uvedeného? STRACHY, STRACHY, STRACHY.
„Obyčajnému“ strachu dovoľujeme , aby nás paralyzoval, blokoval a v podstate ničil životy. Pod jeho vplyvom sa meníme, prestávame byť sami sebou, sme ovládaní, manipulovaní ale hlavne NE SLOBODNÍ!
Takže dnes sa zabavujeme všetkých okov, blokov, už je najvyšší čas 🙂!
Čo môžeme urobiť dnes, neodkladajme na zajtra! A táto veta platí nielen pre ustrachančekov, ale aj pre pohodlnčekov 🙂. Koľko ešte práce máme na sebe 🙂 🙂 🙂 (až sa mi zahmlilo pred očami, keď si len predstavím, čo všetko by som ešte mala a čo ma ešte čaká 🙂)
Obavy ani strachy nemajú čo robiť v našom živote. Ten zvláštny pocit neistoty má význam, ale má nás len upozorniť – buď ostražitý človeče a vnímaj každý detail a všetko čo sa deje okolo, aby si sa nedal na „scestie“, aby si neublížil sebe, či niekomu inému. Ten pocit neistoty nemá prejsť vďaka neustálemu rozumovaniu do obrovských blokov a paralýz robiacimi nás neschopnými čokoľvek konať úprimne, čestne, priamo, s pravdou v srdci i na jazyku, ale to všetko v láske a s láskou.
Pokúsme sa dnes začať svedomito pracovať na odstránení všetkého zlého, ktoré nám bráni byť samými sebou – tými malými úprimnými deťmi, ktorými sme ešte pred nedávnom boli. „Vykopme samých seba aj z pod zeme! Vydolujme to dieťa v nás! To, ktoré bolo zvedavé, chcelo, túžilo, verilo, objavovalo a ničoho sa nebálo, lebo nemalo prečo. Utekajme do života s detskou „naivitou“ plní ideálov, radosti z čohokoľvek (práve z maličkostí sa skladajú veľké veci i celý svet), citlivej úprimnosti s Láskou, lebo ňou spadnú všetky bloky a bariéry a sme slobodní. To je úľava, konečne sa môžem nadýchnuť 🙂.
Vyskočme si, zatlieskajme si, zakričme si, zarevme, plačme, váľajme sa v tráve, bežme bosí po vode, uvedomelo prežívajme každý detail prítomného okamihu, „nasávajme“ 🙂 (nehľadáme v tom dvojzmysly 🙂), vdychujme každý okamih, lebo každou sekundou vedomého žitia a prežívania v cite sme bohatší.
A potom?
Mám všetko! Ja som bohatý/á a s Láskou rozdávam všetko čo mám, lebo som to získala v prítomnom okamihu za pár minút a takto to môžem robiť každý deň, každú minútu a tým pádom stále. Je to nevyčerpateľný zdroj 🙂. Stále mám, stále dostávam a stále rozdávam a stále sa mi vráti. To je kolo života 🙂.
Takže hor sa do života v radosti, v láske v spontánnosti, čerpajme zo všetkého, čo nám skríži cestu, buďme pravdiví a úprimní a empatickí a hlavne tešme druhých, potešia aj nás 🙂. Tak sa šíri svetlo (nekrmme strachmi a obavami temnotu – tú si konečne prestaňme všímať, hrajme sa na to že neexistuje a uvidíte, ako oslabne – stratí na sile – skúsme byť viac NAIVNÍ – v zmysle detskí) 🙂.
Krásny dník a nech sa tak stane hneď teraz! 🙂
S láskou detsky naivná, plná ideálov, čistoty, hravosti, radosti, úprimnosti a Lásky Tatiana 🙂.
P.S.
Pri tom podpise ma napadlo:
„Dokázali by ste sa podpísať tak, že napíšete niečo pozitívne o svojej osobe?“
Ak nie, je to smutné, pracujeme na svojej seba hodnote a seba uvedomovaní, seba vedomí i sebavedomí).

Tatiana

Zdieľať článok