S približujúcim sa svetlom vzniká potreba nie len nového fungovania sveta, ale hlavne nového usporiadania v našom vnútri, pretože my sme koniec koncov tí, ktorí sa musia zmeniť. Pokiaľ chceme zušľachtiť svet okolo seba, najskôr musíme zušľachtiť seba. Stav nášho vnútra určuje akú energiu do niečoho vložíme a vôbec aká energia bude prevažovať pri tvorení budúceho života na Zemi. Pomaly sa rozpadajú štruktúry starého spôsobu bytia a vzniká potreba, priam nutnosť vytvorenie toho nového. Čím skôr túto zmenu urobíme, tým ľahšia pre nás bude nadchádzajúca doba a tým skôr vytvoríme mier a pripravíme silné zázemie svetla, aby mohlo zneškodniť všetko škodlivé z tohto sveta. Preto je načase sa preduchovniť.

Čo to však znamená?

Byť preduchovnení znamená opak toho, čo žijeme teraz. Teraz sme „prerozumnení“. Sme ovládaní rozumom, emóciami a pudmi. Žijeme hlboko ponorení v materializme, čoraz viac dávame do úzadia ušľachtilé hodnoty, čoraz viac potlačujeme vnútorný cit a miesto toho dávame do popredia to pokrivené. Uctievame Luciferov princíp či už cielene, alebo pod zámienkou dobra a svetla. Všetko strhávame do prachu hmoty a čím viac klesáme na duchu, tým hutnejším sa stáva život okolo nás a vôbec celá Zem, čo ma za dôsledok to, že sa rútime naprieč záhube. Niektorí tam skutočne aj skončia, no tí ktorí prejdú očistou, sa budú musieť zvnútra preduchovniť. Nie niekde v ďalekej budúcnosti, ale teraz. Pretože koľko svetla si v sebe nosíme určuje aj to, či prejdeme sitom vrcholiacej očisty. V predchádzajúcich článkoch som vysvetľoval, prečo je dôležité na sebe pracovať a nájsť svoje slabé miesta. Je to tak preto, pretože musíme zaceliť všetky štrbiny, cez ktoré sa doteraz šírila temnota. To však znamená, že miesto starého sa musí vytvoriť nové. Keď na rozbitú cestu dáte zátarasu, neprejdete po nej. Síce si nerozmlátite auto, ale nedostanete sa ani do cieľa. Je potrebné vybudovať cesty nové. Nesmie zostať prázdne miesto, ale všetky diery musia byť vyplnené.

Našou úlohou je do všetkého vniesť vyšší princíp. Do všetkého, čo konám vkladám buď výhradne svoj rozum, alebo som prebudený na duchu a prvotný impulz vychádza z môjho vnútra a až tento impulz rozoberá ďalej rozum. Rozdiel je v tom, že pokiaľ má opraty v rukách rozum, moje rozhodnutia sú náhodné a ovplyvnené napríklad skúsenosťami, výchovou, slabosťami a pocitmi. Nie je v tom nič vyššie. Pokiaľ však mám v sebe prebudený zdravý cit, viem ako sa správne zachovať v určitých situáciach, viem čo je pre mňa správne a to aj napriek výhradám rozumu. Jednoducho počúvam v sebe akýsi kompas, ktorý mi vždy ukáže správny smer. Pokiaľ sa teda vnútorne počúvame a naše rozhodnutia najskôr premelieme cez svoj vnútorný kompas, vtedy sme už do istej miery preduchovnili náš pozemský život, pretože sme vedení našou dušou. My musíme byť iba správe vyladení a prídu nám tie správne odpovede. Nemusíme poznať duchovné princípy, nemusíme nutne vedieť prečo, jednoducho sa stačí počúvať. Žiť preduchovneným životom je o tom, akú energiu tvorím a kam ju dávam.

Momentálne to čo vytvárame, ako sa chováme a ako žijeme, pochádza v drvivej väčšine z rozumu a ako vieme, rozum, keď nie je podriadený duši, slúži hmote a teda temnote. Preto dnes všetko okolo nás vyzerá tak zle a čím viac je duša prebudená, tým zhrozenejšia z tohto stavu je. Preto je načase začať tvoriť opak. Je načase riadiť sa a tvoriť citom. V takom prípade vo svete nebude miesta pre temnotu, ale naopak vytvoríme priestor pre svetlo. Toto svetlo nás naplní, duchovne povznesie a bude nás inšpirovať k ešte ušľachtilejším činom. Vďaka tomu všetko čo vybudujeme/vytvoríme, bude stáť na správnych duchovných základoch a takto povznesieme celú Zem do vyšších oblastí, kde mala byť už dávno. Čím vyššie budeme stúpať, tým bližšie budeme k svetlejším oblastiam a tým viac pomocí a duchovnej obživy budeme dostávať. Vtedy vytvoríme praobraz duchovného raja tu dole na Zemi. Príjmeme svetlo zhora a dáme ho do hmotného každodenného života. To je princíp zušľachtenia sveta okolo nás. Našou úlohou je zjemniť sa. Zjemniť sa znamená byť jemnejším vnútrom a tým sa zbavíme pút hmotného sveta. Znamená to stíšiť sa vnútorne a naladiť sa na povznášajúce prúdy okolo nás. Platí to zvlášť pre ženy, ale rovnako tak pre mužov. Ženy svojim jemnejším spôsobom a muži zas iným, tým mužským. Je ťažké zachytiť slovami, čo znamená žiť preduchovneným životom, pretože slová patria do hmotného sveta a ja popisujem niečo duchovné, čo v sebe nemá nič hmotné. Slová a myšlienky patria hmotnému svetu, zatiaľ čo v duchovne jestvuje iba cítenie. Môžme si to predstaviť akoby náš bežný rozumový život bol 3D, a život preduchovnený 5D, čiže obsahuje celú podstatu sveta 3D, ale má viac rozmerov, ktoré rozum ani nedokáže poňať, pretože mu to nedovoľuje jeho podstata.

Ako na to?

Keďže ide o duchovný pojem, nedá sa presne podať do slov aké to je a čo to obnáša. Dá sa k tomu priblížiť, no to aké to je a ako sa k tomu dopracovať nám nepopíšu slová. Musíme sa o to vnútorne snažiť a musíme to v sebe prežiť. Tak ako aj tento text. Nestačí ho prosto čítať, je potrebné tieto slová nechať vsiaknuť do našej duše a tam to skúmať. Tieto slová neposkytujú konkrétny hmotný návod, ale majú za úlohu v človeku prebudiť cit, ktorý ho povedie k hľadaniu toho, o čom sa tu píše. Každý takýto text obsahuje niekoľko dielikov skladačky života a každý musí sám uvážiť kam ho dá. Každý musí sám vynaložiť námahu, aby bol obraz kompletný. Každý môj text dokážem napísať iba za predpokladu, že som správne vyladený. Je to tak preto, pretože zachytávam to čo vyciťujem, čo na mňa prúdi zhora a dávam to do hmotných slov. Každá veta teda v sebe nesie duchovnú informáciu a pokiaľ som vnútorne otvorený, táto informácia prejde do mojej duše a vtedy som pochopil zmysel toho, o čom píšem. Aj keď sa niekedy môžu slová zdať byť jednoduché, pravý zmysel je hlbší. Preto sa vnútorne namáhajme pochopiť tieto slová.

Žiť duchovne v skratke znamená žiť plnohodnotnejšie, vedomejšie, svetlejšie. Žiť duchovne znamená zmeniť svoj spôsob bytia a napriek tomu hmotne nemusíme nič navonok meniť. Preduchovnenie totiž znamená prežiariť svoje vnútro. Je to o tom kým som, aký som a AKO som, nie o tom čo robím. Pochopiteľne zmenou svojho vyžarovania môžeme stratiť záujem o predtým naplňujúce činnosti alebo sa odcudzíme od predtým blízkych ľudí. To je však dôsledok zmeny, ktorá sa najskôr musí udiať vnútri a napokon odtiaľ prežiari do okolitého sveta a prispôsobí ho našej vibrácii. Žiť duchovne však znamená žiť svoj život bežne ako každý iný človek, avšak vniesť do každodenného bytia prvok ducha. Preduchovniť sa znamená umožniť sa duchu prejaviť vo všetkom, čo robím. Samozrejme táto zmena ovplyvní hlavné piliere nášho života, no odtlačok našej duše zanecháme aj na bežných činnostiach v živote. Aj pri tých najbežnejších činnostiach budem v prítomnosti, plný vďaky a naplnenia. Zmení sa moje vnímanie reality a môj prístup k životu. Nebudem robiť veci robiť automaticky, ale s v vnútorným naplnením a plným prežívaním. Je to o tom byť vnútorne živá bytosť a nie iba rozumový robot. Je to o rozkvitnutom vnútornom živote, ktorý následne vplýva na náš život vonkajší. Samozrejme je našou úlohou skrášľovať svojím duchom okolitý svet, no tá zmena sa najskôr musí udiať v našich dušiach a až keď budeme vnútorne prebudení, budeme schopní povznášať ľudí a situácie okolo nás a vôbec plávať správne vo vodách života.

Duchovný život nie je niečo, čo sa prejavuje len vo výnimočných chvíľach. Je potrebné prežívať chvíle stíšenia iba sám so sebou a prijímať tak dary zhora, no žiť duchovne tiež znamená prijímať svetlé prúdy zhora a pretaviť ich do každodenného života a zušľachťovať tak okolitý svet. Je to o robení aj prostých činností s radosťou a pomyselnom vystieraní ruky nahor k Bohu s vďakou. Nemusím nutne hrubohmotne niečo robiť inak, ale budem to robiť s vnútornou žiarou. Ten kto vie lepšie vnímať ľudí vie, že aj keď môže byť niekto navonok milý a dobrý, môže sa pri ňom cítiť unavený a berie mu energiu a naopak niekto iný s podobnými alebo úplne inými vlastnosťami ho môže nabíjať, môže z neho cítiť nepochopiteľnú priťahujúcu žiaru. Je to o energii, pretože koniec koncov všetko vo svete je energia.

Rozdiel medzi čisto hmotným bytím a bytím prežiarenom niečim vyšším sa nedá porovnať, pretože to sú dve úplne odlišné veci, sú inej podstaty. Je to ako rozkvitnutá lúka vs. izba so štyrma stenami. Pokiaľ žijeme výhradne rozumovo, sme akoby v malej izbe, sme limitovaní bariérami, teda stenami a stropom a jestvuje pre nás iba to, čo sa nachádza medzi týmito štyrma stenami. Niekto má túto izbičku väčšiu a usporiadanejšiu, no stále je to izba s vymedzenými stenami. My máme práve za úlohu zbúrať tieto steny, pretože tam vonku na nás čakajú všetky tie potrebné impulzy a obživa našej duše, na to aby sme rástli. Viera a cit duše sú kľúčom k zbúraniu týchto bariér a jedine vtedy sa pred nami otvorí väčšia časť tohto nezmerného Božieho stvorenia.

Ľudia riadiaci sa výhradne rozumom a úpätí len na hmotu sú vnútorne mŕtvi. Navonok hoc aj milí a dobrí, no vo vnútri prázdni. Práve to sa musí zmeniť a duch má prežiariť celé naše bytie. Aj preduchovnený človek sa riadi rozumom, avšak každému rozhodnutiu predchádza určitý vnútorný popud a každá myšlienka je niečím usmernená. Je usmernená duchom. Rozum totiž nikdy nemal byť vládcom. Rozumový materialista si môže osvojiť dobré mravy a byť dobrý spoločník, ale nie je v ňom život. Nestačí nebyť zlý, nestačí neškodiť druhému, je potrebné vedome žiť svetlom a tvoriť. Prebudený duch prežiari rozum, ktorý sa umravní a prežiari sa tiež. Začne byť pomocníkom a vykonávateľom ducha, ako to malo byť od počiatku. 

Preduchovnenie nie je o odstrihnutí sa od hmotného sveta, ale naopak sa doň ešte viac ukotviť, ale len tým svetlým spôsobom. Nie tým spôsobom, že bude pre mňa jestvovať len to hmotné, ale tým spôsobom, že budem mať hlavu v oblakoch, no nohy pevne na Zemi. Čím viac prijímame do seba ušľachtilé hodnoty, čím viac poznávame Božiu vôľu a pravdu, tým viac stúpame a vnášame do bytia svetlo. Žiť duchovnejšie znamená žiť vedomejšie a teda vnímať veci z nadhľadu, pretože už nie som limitovaný obmedzeným rozumom, ale čerpám duchovnú múdrosť priamo z mojej duše, ktorá to zas prijíma z jemnejších oblastí. Preduchovnený človek stráca záujem o bežné ľudské tliachanie, ale zaujímajú ho rozhovory, ktoré sú živé a niečím vnútorne obohatené. Zároveň prejavuje vďaku aj za bežné veci a hľadá to veľké aj v malom. Teší sa zo života, je radostný, je ostatným láskou, aj keď prísnou. Robí veci vedomejšie, vedie ho vnútorný popud a nie spoločensky zaužívaný spôsob. Posudzuje udalosti a ľudí podľa vnútornej hodnoty a nie vonkajšieho obalu.

Dnes je každá snaha o svetlo napádaná a ten, kto sa snaží žiť bohumilým životom, je napádaný temnom, aby za žiadnu cenu nestúpal vyššie. S pádom temnoty zosilnela tiež jej zúrivosť a snaží sa so sebou strhnúť čo najviac duší. Poskytne nám hmotné dôkazy na to, aby sme sa odklonili od ušľachtilej činnosti a použije proti nám všetko čo má. Preto dnes nie je ľahké oslobodiť sa od hmotných pút, ale je to o to dôležitejšie. Musíme jednoducho žiariť viac, pretože jedine naše čisté chcenie porazí hmotné útoky na nás. Musíme si v sebe vybudovať oporný svetelný stĺp, ktorého sa budeme môcť pevne držať počas zúrivých búrok.

V skratke možno tento text zhrnúť do jednoduchých slov: Preduchovnený život je o prebudení vnútorného citu a jeho uplatnení do každodenného života. Príliš veľa ľudí sa potáca v hmote a dokonca veľa takých, ktorí tu prišli priniesť svetlo. Život v nízkych hmotných energiách je ako byť zatvorený medzi malými stenami bez úniku. Čím viac sa upíname na rozum, tým väčšie a tesnejšie bariéry si staviame okolo seba a hlavne nad seba. Cez stenu nad nami nedokážeme prijímať silu zhora a postupne prahneme a čoskoro budú všetci takýto zatratení v prachu hmoty. Keď človek oživí svoje vnútro, zbúra bariéry okolo seba a pocíti netušenú slobodu, radosť a svetlo v sebe. Roztrhnú sa putá a vyššie prúdy pohladia dušu človeka a povedú ho správnou cestou. Pocítime, ako sa Boh zhora na nás usmieva.

Osloboďme sa už konečne od hmotných pút! Pozdvihnime svoj život na novú dimenziu, otvorme duše a prijímajme dary zhora. Prestaňme svoj život podriaďovať hmotným maličkostiam, ale na predné priečky postavme tie správne cnosti. Začnime kvantovať na vyššej úrovni. Vnesme do života ďalší rozmer, vytvorme 5D koncept tohto hmotného sveta. Preduchovnime svoj život.

Daniel

Zdieľať článok