Ako správne žiť? Ako svoj život správne preduchovniť? Ako sa nestratiť v prúde života? Dám do pozornosti pár poznatkov/posolstiev, ktoré keď si človek osvojí, bude kráčať správne životom..

Usilujem sa o rozvíjanie svojej duchovnej stránky – V dnešnej dobe je mimoriadne dôležité pracovať na sebe po duchovnej stránke, no rovnako je dôležité nezabúdať na svoj každodenný život, pretože naša úloha je práve tie duchovné poznatky pretaviť do bežného hmotného života a tým ho preduchovniť a spraviť živým, naplneným. Preto pracujem na svojej duchovnej a hmotnej stránke zároveň. Budujem svoje nie len vonkajšie, ale aj vnútorné šťastie. Starám sa o blaho svojej duše, kŕmim ju duchovnou potravou, no nezabúdam na svoje emocionálne a telesné blaho. Stavebným kameňom života každého človeka by mal byť vlastný duchovný vzostup, no nemali by sme zabúdať na radosti každodenného života, pretože tak ako je život o tých stavebných kameňoch, tak je rovnako o bežných „maličkostiach“ života, teda menších kamienkoch, ktoré zaplnia všetky medzery, ktoré sa nachádzajú medzi hlavnými kameňmi a tým sa vytvorí dokonalý celistvý obraz „bez škár.“ Vzhliadam hore do výšin, no pritom nezabúdam na svoj bežný, každodenný život so všetkými starosťami.

Pretože duchovný život nie je ako šperk, ktorý je starostlivo uchovaný a nasadím si ho len vo výnimočných chvíľach. Celý náš život sa má stať duchovným!

Usilujem sa o harmóniu – Problém dnešnej doby je, že sa vo všetkom ide jednostranným extrémom. Príliš sa pestuje jedna oblasť a zabúda sa na tu druhú, zabúda sa na celok. V živote by mal vládnuť princíp harmónie. Mnohí dnes trpia menejcennosťou, teda sa nevedia seba zastať a nepoznajú svoju cenu, zatiaľ čo iní sú až prehnane neoprávnene sebavedomí až egoistickí. Mnohým chýba láska k sebe, druhým a životu, zatiaľ čo druhí túto lásku rozdávajú až prehnane na svoj vlastný úkor. Príkladov by sa mohlo uviesť mnoho, no vždy by to poukazovalo na to isté. V živote by mala vo všetkom vládnuť zdravá harmónia. Preto sa vo všetkom snažím pestovať harmóniu, teda vyvážený pomer všetkého.

Jednostranným zameraním sa na niečo človeku unikne to podstatné, stratí sa harmónia, vzájomné dopĺňanie celku a zdravý nadhľad! Preto budujem v živote harmóniu, teda vyvážený pomer všetkého.

Žijem v prítomnosti – Za každých okolností sa snažím byť v prítomnosti, teda vnímať svet okolo seba, pretože život sa deje tu a teraz. Vždy je najdôležitejší len prítomný okamih. Minulosť slúži pre nás ako ponaučenie, budúcnosť zase ako inšpirácia, motivácia, vízia, no prílišné „šprtanie sa“ v tom nám neprinesie žiadny úžitok a život nám utečie pomedzi prsty. Prílišné zaoberanie sa minulosťou nás oberie o drahocennú energiu a stratíme možnosť využiť ten dar prítomného okamihu. Minulosť pochopiteľne nezmením, ale môžem a mám sa z nej poučiť. Rovnako bezvýznamné je byť snílek, teda stále žiť v budúcnosti. Zhora na nás ľudí prúdi v každej chvíli Božia sila, bez ktorej by nemohol byť život. My túto silu usmerňujeme, teda ju svojou slobodnou vôľou používame buď na konanie dobra a pozdvihovaní seba a svet naokolo, alebo ju využívame neprosperujúco, teda ničivo, na svet naokolo. Tento dej nevykonáme spätne v minulosti a ani dopredu v budúcnosti, pretože vždy je pre nás dôležité len tu a teraz.

Z minulosti čerpám za účelom poučenia, do budúcnosti vzhliadam s cieľom určiť svoj smer, vizualizovať si svoje sny, avšak viem, že tie sny sa budujú v prítomnosti, a preto žijem život práve v prítomnom okamihu.

Som vedomý – Toto úzko súvisí so žitím v prítomnosti, no byť vedomý znamená, že v tej prítomnosti skutočne aj žijem, nie, že ju iba prežívam. To, že žijem naplno v prítomnosti znamená, že preciťujem prítomný okamih, teda som vedomý. Všímam si udalosti a situácie, z ktorých si môžem zobrať určité ponaučenie alebo posolstvo. Žiť v prítomnosti je len prázdna fráza. Pokiaľ sa však do tohto prostého výroku viac zahĺbime a vžijeme sa do neho, až vtedy pochopíme význam tých slov. Tak je to z mnohými napohľad „primitívnymi“ posolstvami. Skutočné ich posolstvo pochopíme až vtedy, keď podľa toho začneme naozaj úprimne žiť a pochopíme tie slová dušou, nie rozumom.

Neprechádzam životom len ako nezúčastnený divák, ale ako aktívny tvorca diela svojho života. Prítomnosť neberiem ako samozrejmosť, ale ako dar. Život len neprežívam, ale skutočne žijem/preciťujem každý okamih. Tým sa stávam vedomým a dokážem rozpoznať rôzne napomenutia, alebo pomoci vesmíru/osudu a dokážem to využiť pre svoj prospech.

Budujem si zdravú sebareflexiu – To znamená, že sa viem nezaujato ohodnotiť, viem pracovať na svojich chybách. Viem si povedať, ktorých obmedzujúcich presvedčení by som sa mal zbaviť a teda sa viem od nich odlúčiť a naopak viem na čom potrebujem ešte zapracovať. Pozorujem a skúmam, či je moje správanie správne, na čom potrebujem zapracovať, ako sa stanem lepším. Snažím sa rozlíšiť, či je môj postoj/správanie spravodlivé a správne, či konám v súlade so svojim vnútrom, alebo je to len nejaké moje obmedzujúce presvedčenie, ktoré sa mi dostalo výchovou, spoločnosťou a podobne.

Ako to ale viem rozlíšiť? No predsa tak, že:

Konám v súlade so svojou intuíciou – Presne toto myslel Ježiš slovami: „Buďte ako deti!“ Počúvať hlas svojho vnútra je veľmi dôležitá vec, pretože len keď človek myslí a koná v súlade so svojou intuíciou, len vtedy si môže byť skutočne istý, že je to správne. Len keď človek žije v súlade so svojim vnútorným cítením, len vtedy vie správne rozlíšiť správne od nesprávneho, len vtedy vie, čo je pre neho to správne, len vtedy kráča správne životom. Len vtedy stojí skutočne pevne, pretože intuícia je naša jediná oporná palica v tomto živote. Je to náš reflektor v hlbokej noci dnešného sveta.

Konám v láske – Vždy konám v láske, teda dám druhému to čo si zaslúži. Ježiš riekol slová: „Milujte svojho blížneho!“ čo znamená: „Čiňte, čo mu prospieva!„. Milovať svojho blížneho neznamená byť na blížneho neustále dobrý a láskavý, aj keď si to dotyčný nezaslúži. Láska je totiž prísna! Nemáme voči druhým živiť nenávisť a hnev, no rozdávanie lásky tým, ktorí to len zneužijú je chyba. Život nie je o tom byť neustále za toho dobrého. Mnohí sa takto rozdávajú všetkým ostatným a nenechajú sa sami sebe! V živote by sme sa mali naučiť ako byť láskavý a spravodlivý zároveň, pretože láska a spravodlivosť sú neoddeliteľné. Dnes medzi nami žije príliš veľa skazených až temných ľudí a nemôžeme si vždy dovoliť byť všerozdávajúcim slniečkom. Musíme si chrániť svoju drahocennú energiu. Práva sila ducha sa prejavuje v ráznosti!

Myslím pozitívne – Snažím sa myslieť pozitívne, vidieť vo všetkom to dobré a hľadať v tom ponaučenie, no nenosím ružové okuliare namočené v mede. Som tzv. „pozitívny realista.“ Nie som prílišný snílek, ktorý je mimo reality, avšak nie som ani tvrdý realista bez vlastných snov. Veď bez vízii a snov by sme nič významné nedosiahli. Väčšina ľudí, ktorí vstúpia do dospelého veku týmto strácajú aj schopnosť snívať, pretože je to tak naučené. Treba žiť naozajstný život a nie je čas žiť v predstavách. Lenže, keď ľudia prestanú premýšľať o svojich snoch, prestanú ich aj žiť. Držia hlavu dole a šúchajú nohami a nikdy tie sny neuskutočnia.

Myslieť pozitívne nesiaha len na úroveň mysle, ale aj na úroveň duše. Posilňujem len svetlé a ušľachtilé veci a to ma povznesie duchovne vyššie. Čo posilňujem, to rastie. Na čo sa zameriavam, to si priťahujem do reality. Každá moja myšlienka a čin sa zhmotňuje, a skôr či neskôr mi prinesie svoje ovocie podľa toho, čo som zasieval. Myšlienkové formy sa spolčujú s ostatnými formami rovnakého druhu vytvoreným inými ľuďmi a tak sa to ku mne vráti v silnejšom účinku. V knihe stvorenia je zapísaný každý čin a každá silnejšie predchnutá myšlienka, pretože sú to živé formy! Nedá sa tomu vyhnúť, pretože zákon spätného pôsobenia pracuje dokonale, presne a neúprosne.

Obklopujem sa len pozitívnymi a svetlými myšlienkami a tieto nakoniec povznesú nie len mňa samotného, ale prispejú ku kolektívnemu dobru ľudstva. Udržujem krb svojich myšlienok čistý a tým vytvorím okolo seba povznášajúce prúdy, ktoré ma pozdvihnú a bude pre mňa čoraz ľahšie prijímať svetlé prúdy zhora, keďže sa celé moje bytie stane ľahším, povznesenejším.

Som vďačný – Udržiavam si v sebe vďaku za rodinu, ľudí okolo mňa, život a vôbec každý nádych! Život nie je o tom, čo všetko nemám, ale o ocenení toho, čo mám. Keď skutočne hlboko precítim vďaku za všetko, čo mám stanem sa šťastným človekom. Neznamená to, že by sme mali chcieť málo a o nič sa nesnažiť, ale mali by sme skutočne ďakovať za to, čo už máme. Je to ďalšia otrepaná fráza, ktorej význam pochopíme až pri skutočnom prežití týchto slov. Hlboko precítená vďaka pozdvihuje ľudskú dušu do výšin. Navyše vďaka nám prinesie do života ďaleko viac krásnych vecí ako zameranie sa na nedostatok, pretože keď si poviem, že nemám, tak mať nebudem! Zákony stvorenia hovoria jasne.

Som skutočne vďačný za…. doplňme si 🙂

Žijem v pokore pred svojím Bohom a mám ho na prvom mieste svojich hodnôt – Prijímam jedine Boha ako tvorcu a autoritu stvorenia. Vzhliadam k nemu, úprimne mu vyslovujem vďaku a udržiavam s ním spojenie. Len od neho prúdi všetka sila, on je alfa a omega, on je začiatok a koniec, v ňom nájdem posilu a naplnenie mojej duše. Keď ho prijmem, celého ma to vyplní a tak sa stanem celistvým.

Veď ako má väčšina ľudí postavené svoje hodnoty? Nájsť si dobrého partnera, postaviť dom/nasťahovať sa do bytu, vstúpiť do manželstva, spraviť si rodinu a poprípade mať dobrú kariéru a peniaze. Toto všetko je samozrejme dobré, ale väčšinou na prvom mieste rebríčku hodnôt chýba jedna vec. BOH. U každého človeka by mala byť najhodnotnejšia vec prijatie a žitie s Bohom v duši a až potom by malo ísť všetko ostatné. Našim zmyslom bytia je totiž hľadanie pravdy o Bohu a jeho zákonoch, o sebe, o tomto stvorení, v ktorom žijeme.

Kto má v sebe nadovšetko postaveného Boha? Kto skutočne každým kútom duše verí, teda s ním žije? Myslím skutočne precítené bytie s Bohom a nie len suchá viera v neho.

Správne človek kráča vtedy, keď má nie len povedomie o jednom jedinom Bohu, ale toto poznanie pretaví do presvedčenia, čím vytvorí svetlé nitky spojenia s výšinami. Pokiaľ je viera v Boha skutočne na prvom mieste hodnôt človeka, jeho bytie dostane úplný iný význam, vtedy sa človek stáva bohumilým!

Ak si máte niečo odniesť z tohto textu, nech sú to minimálne tieto 2 rady: Byť jednoduchý v cítení a udržiavať čistotu svojich myšlienok.

Deti vedia celkom presne byť jednoduché v cítení, byť v kontakte so svojou dušou, až kým sa všetky tieto poklady nesprávnou výchovou a vplyvom spoločnosti nevytratia. Potom sa z nich väčšinou stanú len ďalšie dospelé bytosti z mäsa a kostí len s málo, ak vôbec nejakým, rozvinutým cítením duše. Dospelý človek sa samozrejme zachvieva už v iných žiareniach a žije iným spôsobom ako dieťa, avšak človek sa dobrovoľne odstriháva od svojej duše a celý svoj život začne podriaďovať rozumu. Udržujme si v zdravej miere svoju detskosť, teda jednoduchosť cítenia a nebuďme strnulými dospelákmi bez života!

Keď k tomu udržujem krb svojich myšlienok čistý, môj život sa preduchovní. Za každých okolností pestujem len čisté a povznášajúce myšlienky a tieto myšlienky v spätnom účinku vyformujú moju dušu v nádherný klenot, preduchovnia moju jemnohmotnú oblasť, ale aj moje hmotné bytie a prinesú mi zase len čistotu a svetlo, pretože dobro plodí iba dobro.

Keď správne prijmeme a pochopíme už len tieto 2 vyššie spomenuté rady, získame tak mnoho. Toto pripraví pôdu pre prijatie toho ostatného potrebného.

A nezabúdajte, že správne kráčam životom vtedy, keď na sebe pracujem! Nič, čo je hodnotné nám len tak z ničoho nič nespadne do náručia, ale musíme sa o to namáhať.

Toto boli hlavné záchytné body, ktorých by sme sa mali držať, avšak v konkrétnostiach sa každého život líši, pretože sme každý iný a krása života je práve v jej rozmanitosti a vzájomnom sa dopĺňaní.

– Týmto článkom zároveň každého pozývam na moju novú stránku, ktorá sa bude venovať oblasti duchovna 🙂

Daniel