Ak sa zamyslíme nad spôsobmi, ako sa môžeme dopracovať k ušľachtilejšiemu, zodpovednejšiemu a emocionálne plnšiemu prežívaniu života, nájdeme veľa nevyužitých možností. Zamerajme sa teraz aspoň na jednu z nich, na schopnosť snívať počas nočného spánku.

Aký je význam snov?

Aj keď tomu nechceme veriť, ľudský sen, ktorý prežívame v spánku, má viacero dôležitých fyziologických aj psychologických významov. Jednou z najdôležitejších je, že práve počas spánku sa duša človeka môže uvoľniť na dočasný let do jemnejších a krajších úrovní Stvorenia, odkiaľ môže čerpať často nadpozemsky krásne a dôležité skúsenosti pre svoju ďalšiu pozemskú cestu.

Tieto zážitky, ak sú skutočne hlboko precítené, majú veľký prínos v tom, že dokážu oslobodiť dušu aj od ťažkých pozemských pripútaností alebo ťažkostí a doslova vlievajú novú silu do ľudského úsilia o uskutočnenie pravého dobra a naplnenie ideálov pravej ľudskosti a cnosti na Zemi.

Práve vo sne môže duša človeka zažiť povznášajúce emócie, napríklad pri lietaní, ale aj pri stretnutí s inými dušami, ktoré už nežijú v pozemských telách. Vďaka kultivovanému vnímaniu od nich môže takto získať dôležité rady, ale aj varovania, ktoré majú pri správnom pochopení a spracovaní cenu zlata. To všetko môže dušu človeka v stave telesného spánku doslova rozcitlivieť a pohnúť ju k hrejivým slzám, hoci v dennom vedomí by mnohé z týchto vzácnych zážitkov museli zostať nedostupné kvôli všeobecnému zameraniu človeka na čisto materiálny rozmer existencie.

Snenie teda bolo a mohlo byť pre človeka momentom, keď sa aj počas svojej púte fyzickým životom mohol spojiť s jemnejšími a krajšími úrovňami Stvorenia a odtiaľ v určitom štádiu zrelosti radostne čerpať v obrazoch podnety na svoje vlastné zdokonalenie a všeobecné pozdvihnutie aj svojho okolia.

Čím to je, že duša človeka môže počas snenia intenzívnejšie prežívať a prijímať nadpozemskú pomoc?

Odpoveď spočíva v tom, že duša človeka počas spánku prežíva viac emocionálne ako racionálne. Je to spôsobené najmä tým, že v stave spánku dochádza k výraznému oslabeniu vyžarovania šedej kôry mozgovej a tá časť mozgu, ktorá je úzko spojená s vnútorným človekom, s jeho duchovnou podstatou, získava prevahu v sile vyžarovania. Vďaka tomu sa duša môže uvoľniť vo väčšej vzdialenosti od tela, ku ktorému bola pevne pripútaná vyžarovaním mozgu, a môže plnšie prežívať účinky nadpozemskej reality.

Práve zmena mozgovej činnosti teda umožňuje duši dočasne sa vzdialiť od tela, a tým intenzívnejšie a komplexnejšie emocionálne prežívať.

Samozrejme, je pravda, že ak je duša človeka príliš zaťažená nízkostou akéhokoľvek druhu a silne k nej inklinuje, alebo je dokonca len duševne príliš zaťažená pozemskými starosťami, potom sa ani pre dočasné vyslobodenie z trýzne telesnosti nemôže v spánku pozdvihnúť na úroveň povznášajúceho a krásneho, ale len klesá na rovnako nízku úroveň. Tak sa stáva, že sa človek zobudí v dôsledku hrozných a vyčerpávajúcich snov a môže byť dokonca spotený ťažkým prežívaním alebo strachom.

Z veľkej pomoci potom človek následne urobí hrozbu pre seba, pred ktorou uniká strachom a vyhýbaním sa spánku. Vždy je to však človek sám, kto svojimi dispozíciami slobodne rozhoduje o miere pomoci, ktorú môže prijať aj v tomto ohľade.

Ak by sme sa príliš nezaplietli do hmotných pripútaností a nechali ducha aspoň trochu otvoreného hlbokým citovým vzrušeniam, mohli by sme zažiť všetku krásu transcendentálnych úrovní nielen v súčasnom snovom stave, ale dokonca aj nepretržite pri plnom vedomí počas dňa. Súčasný stav vecí však dokazuje opak, a preto možno schopnosť zdravého snívania považovať za záchrannú brzdu pred úplnou citovou vyprahnutosťou moderného človeka.

Aby však bol sen správne prežitý, nie je potrebný príliš dlhý spánok, ktorý dušu len oslabuje a robí ju slabou. Naopak, čím hlbšie človek dokáže využiť spánok, tým menej času potrebuje na to, aby z neho vyťažil všetku potrebnú pomoc.

Účelom týchto pomôcok nesmie byť len radosť z duchovného naplnenia a blažené rozplývanie sa v dobromyseľných emóciách, ale snaha pretaviť všetky získané citové impulzy do viditeľných foriem správneho života a ľudského spolužitia. Citové preniknutie má byť len motívom k tomuto cieľu, nie cieľom samotným. V opačnom prípade sa stane pochovaným hrobom, za ktorý sa človek v zložitom stave svojej duše bude musieť jedného dňa zodpovedať.

Ako správne spracovať sen?

Niekedy je človeku duchovne umožnené prežiť emocionálne hlboký sen, ktorý mu napriek jeho prevažne materiálnej orientácii prináša pomoc, ale veľmi často je potom úplne okradnutý o svoju skutočnú hodnotu a zmysel. Najčastejšie tým, že sa pokúša analyzovať význam sna hneď po prebudení svojím racionálnym uvažovaním, štúdiom snov atď. Často sa tiež príliš skoro zveruje s obsahom sna inej osobe, a tak sa ho snaží pretlačiť do obmedzených slovných foriem a vyjadrení. To všetko oslabuje pôvodný emocionálny náboj sna, ktorý jediný mal v sebe silu skutočne priniesť pomoc duchu človeka prostredníctvom pôvodne čistého zážitku z dojmov, ktoré vyvolal. Zmysel snívania sa potom rozplynie a doslova sa stratí vo všednosti dňa.

Ak napríklad človek zažije vo sne chvíľu blúdenia na ceste, ktorou sa uberal k vytúženému cieľu, a to ho už vo sne veľmi bolestne zasiahne, nie je potrebné, aby sa po prebudení snažil takýto sen uchopiť racionálnym uvažovaním, aby zistil, „čo mu má povedať“. Úplne postačí, ak si v sebe udrží len emocionálny stav, ktorý prežíval v okamihu putovania vo sne. Len tento okamih v ňom môže prebudiť taký vysoký stupeň duchovnej bdelosti, že v pozemskom živote bude vždy kráčať opatrne len po správnych a bezpečných cestách. Týmto bdelým postojom sa ochráni pred tým, aby sa v živote dostal na scestie, a naplno využije varovný význam sna.

Každý človek sa počas snenia dokáže psychicky uvoľniť natoľko, aby načerpal silu na svoju pozemskú púť. Na to nemusí byť hneď dobrý a vo všetkom dokonalý. Stačí, ak sa napríklad pred spaním dokáže na chvíľu stíšiť a v tichosti poprosiť o odpustenie za chyby, ktoré urobil počas dňa. Ak to cíti úprimne a má pevnú vôľu napraviť sa, jeho duša bude chránená pre ďalší vzostup. Rovnako môže pomôcť aj vrúcny pocit vďačnosti za zážitok zo všetkého, čo vám deň priniesol. Radostné aj bolestné.

Človek nemusí byť hneď vo všetkom dokonalý, aby prijal mnohé pomoci, ktoré na neho čakajú, ale musí byť pravdivý vo všetkom svojom úsilí zmeniť sa k lepšiemu. Musí vedieť, kam skutočne smeruje, a hľadať stále nové a nové cesty, aby nakoniec dosiahol ten správny cieľ cesty. Potom zažije aj jeho vrúcnu odovzdanosť v modlitbe. Bude to tiež jeden z najkrajších momentov naplnenia, ktoré môže zažiť počas svojho života.

Zdroj

Zdieľať článok