Ak máme silnú vieru, nebojíme sa, nemáme strach “riskovať” , lebo v našich očiach to risk nie je….

Nemáme strach skočiť do neznáma, lebo v našom ponímaní to “neznámo” nie je.

“Neznámo”, hoc ho nepoznáme, nevieme a nevidíme, “neznámom” nie je, pretože my “skáčeme” niekam, kde Boh ma (nás) drží i podrží.

My skáčeme do jeho náručia, nech sme kdekoľvek…..

Vieme, že nás podrží, hoc to “nevieme”.

To je skutočná viera.

Viera v seba …

Vieme (viac ako veríme),

že Boh má osobný záujem o mňa ( držať ma, strážiť ma, podporovať ma…).

Vieme,

že Boh má osobný záujem o mňa, aby som bol šťastný/á a mohol/la konať všetko v jeho vôli pre svoj posun rast, vývoj, ako aj vývoj celého Stvorenia .

Preto buďme bdelí, ale nie ustráchaní,

Odvážni, vážni aj rozvážni .

Odovzdaní, ale cieľa-vedomí i seba-vedomí…

Nechajte sa viesť, niesť, unášať, vznášať…

Ver, že nepadneš, neupadneš….

Ver, že hoc nevieš a skočíš, hoc do neznáma,

Ocitneš sa tam, kde si vždy chcel byť,

V náručí božej

V Láske božej

Vo volí božej

Hoc pre Teba na tu chvíľu neznámej.

Tak skoč a oboznamuj sa ….

Zoznamuj sa….

S Láskou Tatiana

Zdieľať článok