Za posledné dni som sa naučila, že:
čo chceš človeče,
čo si myslíš človeče,
čo si, čo i len na sekundu pomyslíš a je jedno či zo strachu, obáv, alebo: len tak…..,
stane sa…..
Myšlienky majú nesmiernu silu.
Keď nevieme pravdu, nevytvárajme domnienky….
Nerozvíjajme svoje vlastné fantázie v negatívnom slova_zmysle o tom, ako to je a mohlo by byť…..
Viete čo sa udeje?
Tvorca tej skutočnosti….. zlej,dobrej? (Podľa tvojich myšlienok teda domnienok) si ty!
Ak očakávame v strachu od niekoho niečo zlé a stane sa…., kto je tvorca skutočnosti? Kto za to môže?
Ak ty si povieš, že ten a ten človek prináša to a to, tak?
Prináša to človek , alebo vaše očakávania?
Je rozdiel byť intuitívny a vycítiť človeka, že asi “nesrší” dobrotou a láskou, tak sa mu vyhnem. To je v poriadku…. Ale…
Je rozdiel, ak človek je dobrý a len naša myseľ opantá nás samých strachom a zlými myšlienkami, či očakávaniami….o niekom.
Čo sa udeje?
Následne aj ten dobrý človek, ten “niekto” sa bude musieť “vďaka” vám popasovať s tým “zlom”, či zlým očakávaním, ktoré ste vy sami vyprodukovali a jemu to hodili “na krk” ….. to je jedna vec a druhá je tá, že zároveň, je to len malý krok k k uskutočneniu, teda k tomu, že sa to môže i reálne stať.
Čo živíš, to priťahuješ….
Tak je to s našimi strachmi, zlými očakávaniami, súvisí to s nevierou a negatívnym naladením.
Je rozdiel obávať sa ….a báť sa….
Obava je bdelosť ,ostražitosť a na posunutie sa ďalej, potrebuheš informácie, komunikuješ, pýtaš sa zisťuješ, posúvaš sa v zisťivaní, v uvedomivaní, spajaš súvislosti, rozjasňuje sa a ty môžeš a máš zaujať postoj…. Tak sa zlu staviaš čelom. Rozhoduješ, si pánom situácie,určuješ, …
Strach je paralýza. Odmietavý postoj.
Nechcem riešiť, nebudem riešiť….
Nerizhiduješ, si otrokom situácie, obeťou, neurčuješ, utekáš….
Sme v postoji “NIe!” Ja nie!
Niekto iný nech rieši. Dokonca naše vlastné veci a strachy, kedy sa my máme posunúť a hýbať nechávame na Boha, ktorý ale aj tak čaká na náš krok v ústrety tomu, čoho sa bojíme …. a až tak príde pomoc….
A my utekáme a vyhýbame sa…
Nedá sa takto žiť donekonečna, budeme musieť tomu čeliť skôr, či neskôr….
Nie je lepšie postaviť sa a čeliť tomu a mať to “za sebou” ako utekať, mať z toho strach a tak to roky vláčiť aj tak so sebou …a v podstate i pred sebou, lebo stále nás to čaká……?
Ale nik nás nenúti.
Vždy je rozhodnutie na nás….
Uvedomujete si stále akú silu má vaša myseľ i myšlienky….
Nie sú to len myšlienky….
Z myšlienok sa tvoria celé “svety” a my si ich musíme aj aj budeme musieť odžívať….
Buďme pravdiví, hoc nerozumní…
Nie rozumní, ale žijúci v klamstve, ktoré si sami nahovárane a niekedy tak drasticky, že sami tímu neveríme, tak aspoň ním chceme presvedčiť druhých o pravde, ktorá pravdou nie je…..
Priala by som nám nadhľad a schopnosť vidieť udalosti i ľudí zhora, nezainteresovane, aby sme sa viac riadili a rozhodovali intuíciou a nie rozumom…
Zdieľať článok
❤️