Ak si stojíš za svojim presvedčením, vychádzajúcim z ega a obhajuješ ho, bojuješ, a je to tvrdosť , tvrdo_hlavosť, je to o myšlienkach a vlastných nesprávnych presvedčeniach na základe vlastných, ale zlých skúseností, ktoré v minulosti boli dôsledkom temnej manipulácie iných síl, aby si sa to zle naučil, aby si si to zlé zapamätal a v budúcnosti zle reagoval, aby ťa to nepustilo, kvôli strachu z opätovnej zlej skúsenosti ….
Tak si treba uvedomiť, že je to temná manipulácia, ktorej keď uveríme, tak sa do nás dostáva a ak opakovane počúvame tento “zažratý hlas” v hlave, vznikne vzorec, vznikne opakujúci sa až “model” opakovaného nesprávneho chovania a nespracovaných reakcií na vzniknuté, či prichádzajúce situácie:

[ ] strach – boj,
Proces a výsledok?
Ničenie, ubližovanie, vyčerpanie, strata, spúšť, púšť….

[ ] strach – útek,
Proces a výsledok?
Stagnácia, neriešenie, nepohyb, domnienky, nesprávne chybné vyhodnocovania, i rozhodnutia,

[ ] strach – paralýza.
Proces s výsledok?
Stagnácia, neriešenie, nepohyb, blok, domnienky, cúvanie, skrývanie, popieranie pravdy, popieranie všetkého, aj toho kto sme, aj toho, čo cítime, zapieranie, masky…

Ak si stojíš za presvedčením vychádzajúcim z duše, a pochádzajúcim od Boha na základe cituplného vnímania, prijatia, či vlastnej skúsenosti,
síce obhajuješ, ale rešpektuješ,
dávaš každému slobodu názoru i voľby, lebo vieš, čo druhých ovláda a že mnoho z nich to nezvláda.
Preto si tolerantný.
Vieš s akou silou máš ty aj dotyčný dočinenia a že boj, útek, ani paralýza a nič nerobenie nie sú riešenia.
To, čo vychádza z citu, z ducha, cez dušu a dôjde to až neskôr rozumu, je len medzi tebou a bohom. Stojí za to, si “za tým” stáť a minimálne sám pred sebou to obhajovať.
Až keď máš v sebe jasno a vieš prečo, vieš, že to, čo cítiš je pravda tvojho pohľadu, ale neovplyvnená vlastnýn egom necítim sa ublížene, lebo potom ma to z pozície sebaľútosti zase zúfalo niekam ženie, čiže necítim sa ani zúfalo, ani ako obeť…. až keď toto všetko vieš, môžeš, ba priam máš len pevne stáť vo svojej , ale v podstate božej pravde.
Všetko prichádzajúce, čo je útočné, agresívne, či bojovné je len zúfalé a roz_bije sa na tvrdej pravde….
Niekedy nemusíš robiť nič, len pevne stáť, ak stojíš v božej pravde.
Čelíš tak všetkému v božej pravde (schválne nehovorím svojej, ale v božej pravde).
Len musíš poznať prostredie, okolnosti i nie pristeľ – nepriateľa (temný princíp) mať trochu predvídavosti i bdelosti, zdravej sedliackej intuitívnej múdrosti na základe skúseností,
Hlavný vnútorný argument pri strete dvoch ľudí, dvoch svetov, kedy ten druhý chce bojovať a útočí, alebo uteká a situácia sa v dôsledku toho nemení je tam nepohyb , Ten hlavný argument samého pred sebou má byť, že tvoja pravda vychádza z citu, ty len si ….a nemáš strach s tou tvojou pravdou čeliť čomukoľvek, nemáš strach, nechceš ani utekať, ani sa schovať, nie si obeť, ani útočník, len jednoducho si a vieš, pozoruješ, vnímaš, selektuješ, vyhodnocuješ a vznuká nivý postoj a následne i reakcia…. pohyb vpred…
Vieš, že existuje boh a on má mnoho spôsobov, ako ti s každou situáciou pomôcť … a predo len si, hoc stojíš a čakáš na impulz, na pomoc, na vnuknutie a len si… bez strachu, bez pochybností, pevný vo “svojej” , ale v podstate božej čistej pravde nevychádzajúcej z ega (z vlastných zúfalých pohnútok, či prospechárskych chúťok, či manipulačných techník), ale z čistoty a pravosti ducha_duše, z božej podstaty.
A tak vzniknú nové skúsenosti v pevnosti a pravdivej skutočnosti, nové spôsoby chovania, nové vzorce a nové modely stojace na princípe Boha, pravdy a nezlomnosti (pozor nie tvrdohlavosti – tá je z hlavy a ega) , ktorá má pôvod v duchu…
S božou mocou a pomocou zvládneš všetko, preto nespoliehaj len na svoj rozum a “ rozumnosť“ s argumentami vychádzajúcu z ega….,
Viera je jedno_duchá , spoliehaj sa na vedenie vyššieho – božieho ducha cez hlas počuteľný v sebe – dnuká (hlas vlastného nezaťaženého, voľného ducha).
Hlava a ego
Viera z hlavy a ega … naučená
Viera z o srdca , z citu , z ducha ……precítená
A to je viera …. nezlomnosť v presvedčení majúca pôvod v bohu a cite, nie v hlave a v egu …
Skúste si teraz v sebe oba spôsoby vnútorného vyburcovaní ak by ste šli s niekým do rozhovoru s “ nasadením”.
Je rozdiel povedať:
“Ja chcem a verím si.”…( z ega, pripúšťam manipuláciu, boj, len aby som vyhral lebo JA som pravda, JA som…..)…
“Ja chcem a verím si “…( lebo to tak cítim, boh to tak chce)(verím bohu-odovzdane, že chce i urobí cez moje i iné konania najlepšie pre všetkých zúčastnených).
To isté, nie je to istè….
Uvedomte si, akú by ste mali energiu (akú ju máte a čo produkujete) v prvom i druhom prípade, ak by ste sa nahlas pred niekým museli, či chceli prejaviť…..
Buďme pevní a nezlomní na základe akejkoľvek skúsenosti, lebo základom má byť viera v Boha – vo vyšší princíp dobra, lásky, pomocí a viera v dobro v sebe a teda viera i sebe….
Buďme:
Nie egoisticky sa presadzujúci, ale,
citliví, citoví, citu_plní, súčasne citovo rezistentní voči zlu (nedotkne sa nás),
tolerantní- uvedomujúci si právo slobodnej voľby(slobodu chceš, slobodu daj) , rešpektujúci (každý človek má iné chcenie, zrenie, rýchlosť, dôvody i motiváciu),
múdri ( múdrosť vychádza z vladtných nadobudnutých vedomostí, ale hlavne skúseností, kedy sa nenecháme pomýliť, ani manipulivať zlom a držíme to “obyčajné, normálne a prirodzené “svoje” hoc, nemáme niekedy ani dôkazy, ani argumenty)….

S láskou Tatiana Mintálová

Zdieľať článok