15. januára 2013 ruský prezident Vladimír Putin v Ruskej geografickej spoločnosti slávnostne otvoril nový archív, kde sú verejnosti sprístupnené mapy Tartárie.
Pýtate sa, čo je na tom také zaujímavé? Je zaujímavé a veľmi. Týmto aktom dal svetu na vedomie, že Rusko sa vydáva na cestu odhaľovania svojich skutočných nesfalšovaných dejín, pretože si je vedomé toho, že NÁROD, ktorý nepozná svoju históriu, nemôže mať ani budúcnosť.
Súčasná oficiálna ruská história, ako je učená v školách, bola vytvorená v priebehu 18. – 19. storočia a bola spísaná v súlade s biblickou židokresťanskou koncepciou histórie na zákazku Romanovcov. Už len prechodom z pôvodného kalendára (počítaného od podpísania mieru vo Hviezdnom chráme) na kalendár juliánsky sa história tejto ríše skrátila o viac ako päť a pol tisíc rokov!
Mnohí ľudia zrejme nikdy nepočuli o najväčšom štátnom útvare na Zemi za dobu nám známej histórie. Síce sme sa učili o slávnom Egypte, Perzskej ríši, Osmanskej či Rímskej ríši, ale to všetko boli omrvinky proti obrovskej slovanskej ríši, ktorá v priebehu vekov niesla názvy Rassénia, Skýtia a nakoniec Tartária. Tým skôr je prekvapujúce, že táto krajina nenašla jediné zmienky v oficiálnej svetovej histórii! Túto medzeru teraz trochu zapĺňajú niektoré informácie historikov, ale aj iné dostupné zdroje.
Po nesmierne dlhú dobu existoval na Zemi obrovský štátny útvar, ktorý sa rozkladal na niekoľkých kontinentoch. Milióny jeho obyvateľov vytvorili svojbytnú kultúru založenú na duchovných a mravných kvalitách človeka, na úcte k Predkom a spravodlivosti, úcte k rodine a láske k svojej vlasti. Táto krajina je zobrazená na mnohých starých mapách a hovorí sa o nej v encyklopédiách.
Veľkú Tartáriu obývali pôvodne prevažne Tartári. Vysokí, červenovlasí, ľudia bielej pleti s očami modrej, zelenej alebo šedej farby, Slovania-Árijci a Rusi. Priateľskí a láskaví v dobách mieru, statoční a nemilosrdní v bitkách. Spravodliví a súcitní v dňoch víťazstva a vytrvalí počas protivenstva. A to, že bojovali za tú najposvätnejšiu vec, za svoj Rod, svoju Vlasť a morálnu čistotu a vieru svojich Predkov, ich robilo takmer neporaziteľnými.
Encyklopédia Britannica, prvé vydanie, diel 3. Edinburgh, 1771, s. 887 nám oznamuje: „Od Uralu po Aljašku. Od Novej Zeme k Tibetu. Tartária bola ohromná krajina v severnej časti Ázie ohraničená Sibíriou na severe a aj na západe sa nazývala Veľká Tartária. Tartári žijúci južne od Moskovie a Sibíri sa nazývali Astrachani, Čerkezovia; Dagestánci žili na severozápad od Kaspického mora, Kalmyckými Tartarmi nazývali tých, čo obývali územie medzi Sibíriou a Kaspickým morom; Uzbeckí Tartári a Mogulovia obývali krajinu severne od Perzie a Indie a nakoniec Tibetskí Tartári žili na severozápad od Číny.“
Prirodzenými hranicami ríše, ktorú dnes poznáme ako Tartáriu a ktorá v dávnych dobách zaberala takmer celú severnú pologuľu, boli brehy oceánov – Ľadový, Tichý a Atlantický – v skutočnosti boli jej vnútrozemskými vodami. Toto všetko platilo až do 18. storočia. Zrazu, akoby mávnutím čarovného prútika zlého čarodejníka, Tartária zmizla. Ešte na prahu novoveku bola zobrazovaná najväčšia ríša na svete na mape z Encyklopédie Britannica, rok vydania 1771. Prečo toto veľké impérium po sebe nezanechalo niekoľko menej významných štátov, ako je to obvykle v prípade rozpadu iných impérií? A kam sa podelili milióny jeho obyvateľov? Prečo v učebniciach dejepisu nenájdeme o tomto úžasnom územnom celku ani zmienku?
Tartária zrazu zmizla z máp, kníh i spomienok. Zmizla aj z ďalších vydaní Encyclopédie Britannica. Jednoducho zrazu nie je…
Zdieľať článok