Ak pravidelne trávite čas v záhrade, pravdepodobnosť ochorenia sa výrazne zníži.

Vedci z University of Colorado v Boulder, spolu s American Cancer Society, vykonali štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo asi 300 ľudí, a zistili, že tí, ktorí pestujú rastliny na vlastnom pozemku, majú oveľa nižšiu úroveň stresu a úzkosti. Vedci tento jav vysvetlili tým, že tráviť viac času vonku je dobré pre fyzické aj psychické zdravie.

Okrem toho sa ukázalo, že tí, ktorí sa radi hrabú v záhonoch, majú zdravšiu stravu – konzumovali viac vlákniny. Vo všeobecnosti boli oveľa aktívnejší ako ich rovesníci, ktorí preferovali iné koníčky. Autori štúdie pripomenuli, že veľké množstvo ovocia a zeleniny v jedálnom lístku, fyzická aktivita, ktorá pomáha kontrolovať hmotnosť a nízka hladina stresu, môžu predchádzať rakovine a iným ochoreniam vrátane duševných porúch.

Profesorka Jill Litt, účastníčka štúdie, zároveň priznáva, že nie je jasné, či pôvodne zdravší ľudia inklinujú k záhradke, alebo sa cítia lepšie, až keď začnú pestovať zeleninu a ovocie.

Priemerný vek účastníkov štúdie bol 41 rokov. Rozdelili sa na dve skupiny – jedna mala rok záhradkárčiť na spoločnom pozemku, druhej ponúkli, že nech počká. Obe skupiny pravidelne absolvovali prieskum, počas ktorého hovorili o svojej strave a nálade. Absolvovali aj pravidelné lekárske prehliadky.

Podľa výsledkov sa ukázalo, že záhradkári zjedli denne v priemere o 1,4 gramu vlákniny viac ako druhá skupina. Vláknina tiež zlepšuje zápalové a imunitné reakcie organizmu a priaznivo pôsobí na črevný mikrobióm. To zase zabraňuje cukrovke a niektorým typom rakoviny. Lekári odporúčajú zjesť aspoň 24 – 38 gramov vlákniny denne.

Záhradkári si navyše každý týždeň predĺžili čas fyzickej aktivity o približne 42 minút. Návštevou záhrady dva až trikrát týždenne, na tretinu dodržiavali odporúčania lekárov pre fyzickú aktivitu.

Záhradkári priznali, že sú menej nervózni, odkedy „pestujú rastliny“. Autori štúdie tento fenomén pripisujú nielen zdravému jedlu a čerstvému ​​vzduchu, ale aj vytváraniu silných sociálnych väzieb pri práci v krajine. Čiže skôr či neskôr si väčšina záhradkárov začne medzi sebou vymieňať skúsenosti, sadenice a semená – a nakoniec si nájdu nových priateľov.

Zdroj

Zdieľať článok