Vatikán vytvoril svetový fond použitím rodných listov, aby zachytili budúcu hodnotu produktívnej energie každého jednotlivca. Každý štát, provincia a krajina vo finančnom fiat systéme prispieva hodnotou svojich ľudí do tohto svetového fondu indetifikovaného cez SS, SIN alebo EIN číslom (napríklad) spravovaných vatinkánskym registrom. Korporácie po celom svete (jednotlivci sa stali korporátnymi fikciami cez ich rodné listy) sú prepojené na Vatikán cez zákon (Vatikán→Koruna→BAR→sudcovia→ľudia) a cez peniaze na banky (FED), na ľudí (pôžičky) a šerifov (konfiškácia).

Sudcovia spravujú rodný účet v súdnych veciach v prospech súdu a banky, pričom vystupujú ako domnelý „príjemca“, keďže riadne neinformovali „skutočného príjemcu svojho vlastného fondu. Sudcovia, advokáti, bankári, zákonodarcovia, orgány činné v trestnom konaní a všetci verejní činitelia (služobníci) sú teraz osobne zodpovední za konfiškáciu domov, áut, peňazí a majetku skutočných vlastníkov fondov; falošné uväznenie, podvod, obťažovanie a konverziu zverených finančných prostriedkov skutočného príjemcu.

Význam Motu Propria pápeža Františka

Podľa Novej adventnej katolíckej encyklopédie Motu Propria v latinčine znamená „svojho vlastného rozhodnutia“ a je to názov pre oficiálny dekrét, ktorý vydal pápež osobne vo svojej funkcii a úrade ako najvyšší zvrchovaný pontifikus a nie v postavení apoštolského vodcu a univerzálnej cirkvi. Motu propria je najvyššou formou právneho nástroja na planéte podľa jeho pôvodu, vplyvu a štruktúry pre západorímsky svet, prevyšuje všetko, čo by mohla vydať OSN, Inner a Middle Temple, britská koruna alebo akýkoľvek iný monarcha a
v podstate akákoľvek hlava štátu alebo politický orgán. Ak ste členom Organizácie Spojených národov alebo
uznaní Spojenými štátmi americkými, alebo Spojeným kráľovstvom alebo máte kdekoľvek bankový účet
na tejto planéte, potom je Motu Propria bezpochyby najvyšším právnym nástrojom.

V prípade Motu propria, ktoré vydal pápež František 11. júla 2013, ide o nástroj s viacerými funkciami a vrstvami. V prvom rade ho možno právne vykladať tak, že sa vzťahuje na miestne záležitosti správy Svätej stolice.

V druhom prípade sa dokument týka skutočnosti, že Svätá stolica je základom celého globálneho systému práva, a preto každý, kto zastáva úrad kdekoľvek na svete, tiež podlieha týmto obmedzeniam a imunita už neplatí.

Po tretie, vidíme, že Svätá stolica a univerzálna cirkev sa jasne oddeľuje od nihilistického sveta profesionálnej elity, ktorá naďalej, ako sa stále znovu a znovu dokazuje, pokračuje v ich zločinnom šialenstve, sú šialení a bez túžby robiť čokoľvek čestné, kým ich od moci neodtrhne ktokoľvek, akýkoľvek orgán, ktorému záleží na práve.

Éra rímskeho kultu, ako sa prvýkrát sformoval v 11. storočí a ktorý uniesol Katolícku cirkev, ktorú najprv sformovali Karolingovia v 8. storočí, potom holokresťanská ríšu alebo byzantskú cirkev v 13. storočí a celý svet v 16. storočí. storočia prestala existovať okolo 14. marca 2013 po zvolení pápeža Františka.

Tento dokument vydaný pápežom Františkom je historický na viacerých úrovniach, ale najvýznamnejší je nad všetky ostatné v tom, že uznáva nadradenosť Zlatého pravidla, toho istého učenia, ktoré je pripisované Ježišovi Kristovi a má úzke prepojenie s mocou zákona, že všetci sú podriadení zákonu, nikto nie je nad zákonom.

Tak spravil to?
A ak áno, prečo sme o tom nepočuli viac?
Pochopte toto:
„Svätá stolica je základom celého globálneho systému práva, preto každý kto zastáva úrad kdekoľvek na svete, tiež podlieha týmto obmedzeniam a táto imunita už neplatí.

a tu:

„Uznáva nadradenosť zlatého pravidla, toho istého učenia, ktoré sa pripisuje Ježišovi Kristovi a úzku súvislosť s mocou zákona, že všetci sú podriadení zákonu, nikto nie je nad zákonom.“

Všetci sme pod rímskokatolíckym právom a ani sme o tom nevedeli..

„Motu Propria je najvyššou formou právneho nástroja na planéte v súlade s jeho pôvodom, vplyvom a štruktúrou na západo-rímsky svet, nadradené všetkému, čo by mohli vydať Spojené národy, Najvyšší súdny dvor, Koruna Veľkej Británie alebo akýkoľvek iný monarcha, ba dokonca akákoľvek hlava štátu alebo politický orgán.“

Zdroj

Zdieľať článok