Prebudila som sa do krásneho slnečného rána. Nedeľa pre mňa nie je len dňom fyzického odpočinku od pracovného stereotypu, ale hlavne dňom vďaky Pánovi za dar života a za všetky prežité dni uplynulého týždňa.
Vychádzam na dvor a vnímam tú nádheru. Slnečné lúče ma objímajú, vnímam spev vtákov a jemný vánok sa pohráva s listami stromov.
Z trávy vykukujú snežienky, fialky a zlatý dážď sa pomaly pripravuje rozkvitnúť. Všetko je naplnené Svetlom.
Kolobeh života sa nezastavil, práve naopak, ukazuje svoj neustály pohyb, ktorý je základom celého Stvorenia.
Dokonalosť Zákonov Božích udržiava všetko v tomto oživujúcom rytme.
Pri pohľade na túto harmóniu sa zamýšľam či sa dostatočne hýbe aj môj duch.
Urobila som počas týždňa všetko, čo som chcela? Aké sú plody mojej práce?
Nemyslím tým prácu rúk, ktorú denne vykonávame, ale pohyb a prácu ducha na jeho pozemskej púti Božím Stvorením.
Práve teraz nastáva tá vzácna chvíľa stíšenia, okamih, kedy odkladám nepodstatné, aby som sa mohla vnútorne vystrieť k Svetlým Výšinám.
Ďakujem Pánovi i Božej Láske za Silu a každodennú Pomoc pri zotavovaní tela i ducha.
Každodenné prežívanie, so všetkými radosťami i starosťami, má jediný cieľ – udržať nášho ducha v pohybe a bdelosti.
Slovo Pána je ten nevyčerpateľný Prameň Poznania, ktorý udáva smer každému novému dňu.
Dnešná nedeľná chvíľa patrí Tebe Pane a modlitba bez naučených slov a prázdnych fráz vychádza zo záchvevov ducha s vďakou za to, že smiem byť. 
Zdieľať článok
