Slovensko je krásne a mnohotvárne, našinca i turistu si získa nielen históriou a kultúrou, ale aj malebnými prírodnými zákutiami vyrážajúcimi dych. Súčasťou našej krásnej krajiny je deväť národných parkov, ktoré predstavujú najcennejšie prírodné územia Slovenska. Ich úloha spočíva v zachovaní vzácnej prírody a v poskytnutí priestoru na realizáciu voľnočasových aktivít. Návšteva našich krásnych národných parkov vám prinesie nielen fascinujúce a neobyčajné zážitky, ale aj potešenie z turistiky, relaxu a často i výzvy predstavujúce prekonanie samého seba.
Národný park a jeho podstata
Národný park je rozsiahlejšie územie, kde sa chráni a zachováva príroda vo svojej prirodzenosti a v neporušenej podobe. Preto je primárnou úlohou národných parkov udržať dary prírody na týchto územiach a uchrániť ich pred poškodzovaním a plienením. Je presne vymedzené, kde sa ich územie nachádza, a minimálne 75 % prírody musí byť bez zásahu človeka. Národný park má svoje pravidlá, aké zásahy a činnosti sú na daných miestach povolené a čo je potrebné spravovať.
Národný park je aj miestom, kde sa zachovávajú chránené rastliny a kde žijú vzácne živočíchy, ktoré môžu byť predmetom štúdia a zdrojom vedeckých poznatkov. Návštevníci týchto parkov majú povinnosť správať sa vždy ohľaduplne a neprispievať k ich poškodzovaniu. Treba mať na pamäti, že ide o najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.
DÔLEŽITÔ
Na území národných parkov na Slovensku platí tretí stupeň ochrany. Znamená to, že na takomto území sa nesmie táboriť a ani stanovať mimo miest na to určených. Rovnako platí zákaz trhania rastlín a zbierania lesných plodov. Súčasťou národných parkov je niekoľko verejných táborísk, zakladať oheň mimo nich je zakázané. Čo sa týka prespávania v prírode, každý park ho definuje samostatne.
Tatranský národný park – najstarší park Slovenska
Tatranský národný park (TANAP) s rozlohou 73 800 ha a s vyše 1 300 druhmi fauny a flóry patrí medzi naše najstaršie národné parky vôbec, pričom za národný park bol vyhlásený v roku 1949. V jeho útrobách sa nachádzajú Vysoké a Západné Tatry s najvyšším vrchom – Gerlachovským štítom (2 655 m n. m.) – a druhým najvyšším, ktorým je Lomnický štít (2 633 m n. m.). Kedysi park pokrývali ľadovce a tie zanechali reliéfový povrch a doliny so širokými kotlinami, vďaka čomu sa dnes môžeme kochať krásnymi výhľadmi a scenériami počas turistiky. Ľadovcovým pričinením vzniklo aj Štrbské pleso alebo najväčšie a najhlbšie Veľké Hincovo pleso (20 ha, 53 m).
Vysoké Tatry sú od roku 1993 (spolu s poľským národným parkom) biosférickou rezerváciou UNESCO. Súčasťou parku sú jaskyne. Jednou z najznámejších je Belianska, ktorá je ako jediná prístupná verejnosti, a nachádza sa tu aj krásny Kmeťov vodopád. Dominantou parku sú majestátne ihličnaté stromy, ako napríklad smreky a borovice, ktoré vás opantajú svojou typickou vôňou. Chránené sú viaceré horské a vysokohorské rastliny, ako napríklad porasty kosodrevín a borovíc, ale tiež plesnivec alpínsky, kvietok typický pre Vysoké Tatry, ktorý zdobí mnohé pohľadnice z tohto územia. Zo živočíchov obývajúcich túto oblasť sú typické svišť tatranský, orol skalný, medveď hnedý, rôzne druhy ulitníkov, pavúkov či hmyzu. Azda najznámejším, najvzácnejším a najtypickejším však je kamzík tatranský, symbol Tatier, ktorý je unikátom – tento druh nenájdeme nikde inde na svete.
TIP
V Tatranskom národnom parku si môžete vychutnať skvelú turistiku, no turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí parku sú kvôli bezpečnosti uzavreté od 1. novembra do 15. júna. Na území parku sa nachádza približne 600 km značkovaných chodníkov, ktoré vás dovedú k tatranským chatám, vrcholom, prevedú vás cez doliny či tatranské sedlá. Navštíviť môžete pre Tatry typické plesá, ktorých je vyše sto. Najznámejším je najvyššie položené rekreačné stredisko Štrbské pleso, ktoré je často východiskovým bodom návštevníkov TANAP-u. Pred turistikou nezabudnite na dôkladnú prípravu, naplánovanie trasy, zohľadnite predpoveď počasia a aktuálne podmienky a výstrahy.
Najrozľahlejší slovenský park – Národný park Nízke Tatry
Národný park Nízke Tatry (NAPANT), chránený od roku 1978, je svojou rozlohou najväčším národným parkom Slovenska. Pre národný park sú charakteristické dlhé doliny, strmé bralá, hlboké kaňony a smrekové lesy, nižšie aj lesy zmiešané. Najvyšším vrchom je Ďumbier (2 043 m n. m.) a delí sa na dve časti: na Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, pričom ich od seba delí sedlo Čertovica. K najväčšiemu bohatstvu parku patria jednoznačne jaskyne, najznámejšími sú Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa. Národný park Nízke Tatry v sebe ukrýva rôzne chránené živočíchy, ktoré tu majú veľmi dobré podmienky pre život. Sú to najmä naše najväčšie šelmy, teda medvede, rysy a vlky, vyskytuje sa tu aj kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský.
TIP
Ak ste zdatnejší turisti, pri návšteve Nízkych Tatier určite nevynechajte výstup na Chopok či Ďumbier, pýšiace sa krásami svojej hrebeňovky a ponúkajúce veľmi pekné výhľady takmer na polovicu Slovenska. Krásnou lokalitou je Demänovská dolina a jej stredisko Jasná, Poľana, Vrbické pleso, Mýto pod Ďumbierom, Tále, ale tiež horské sedlá Donovaly a Čertovica. Ak chcete okrem turistiky zažiť aj iné dobrodružstvá a vidieť i čo-to z pamiatok, určite navštívte neďaleký Chmarošský viadukt v Telgárte, pri ktorom si môžete spraviť krásnu a originálnu fotku.
Národný park Malá Fatra – geologicky najpestrejší
Národný park Malá Fatra (NPMF) sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát a je oficiálne chránený od roku 1988. Park je jedinečný svojimi tiesňavami, roklinami, skalnými štítmi, ale rovnako aj hrebeňovkami. Jeho súčasťou je pomerne zachovaná príroda s ekosystémami, ktoré ešte udržujú ekologické procesy. Keďže Malá Fatra je akoby stredobodom rôznych nadmorských výšok a je geologicky veľmi pestrá, nachádzajú sa tu veľmi širokospektrálne typy rastlín aj živočíchov, čo ju robí výnimočnou a jedinečnou. K typickým zvieratám sa radia veľké šelmy, ako sú medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a zriedka sa vyskytujúca mačka divá, z pernatých dravcov sú to orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný, ale aj sokol sťahovavý, z rastlín dominujú horcokvet Clusiov a iskerník alpínsky.
TIP
Ak sa chystáte navštíviť Národný park Malá Fatra, určite nevynechajte výstup na najvyšší vrch Veľký Kriváň (1 709 m n. m.), na Malý Rozsutec ani na Veľký Rozsutec, ktorý sa pýši nádhernými výhľadmi. Najnavštevovanejšie turistické oblasti sú Terchová a jej obľúbené Jánošíkove diery, Šútovský vodopád, ktorý svojimi 38 m láka mnohých turistov, tiež Domašínsky a Kraľoviansky meander a Vrátna dolina. Nevynechajte ani návštevu hradu Strečno či zrúcaninu hradu Zniev.
Národný park Slovenský raj – krajina vodopádov, tiesňav a planín
Národný park Slovenský raj (NPSR), chránený od roku 1988, sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Smrekový les je prírodným bohatstvom tohto územia, pričom pokrýva až 90 % jeho rozlohy a dokáže očariť svojimi roklinami, vodopádmi, kaňonmi či planinami, pri ktorých zdolávaní si treba pomôcť rebríkmi a lávkami. V lokalite sa nachádza aj verejnosti prístupná Dobšinská ľadová jaskyňa či najvyšší vrch Predná hoľa (1 546 m n. m.), ktorý sa síce geograficky nachádza v Nízkych Tatrách, no oficiálne patrí k Slovenskému raju. Teplotné inverzie spôsobujú, že v tejto oblasti sa darí rastlinám (eviduje sa až 900 druhov), ktoré rastú zväčša vo vyšších nadmorských výškach, príkladom čoho je aj poniklec slovenský. Živočíšnu ríšu reprezentuje približne 40 druhov cicavcov vrátane medveďa, líšky, vlka, mačky divej, jeleňa, diviaka, kuny a park je domovom aj 65 ohrozených druhov, napríklad sokola rároha, vydry riečnej a sysľa obyčajného.
TIP
Slovenským rajom vedie mnoho turistických chodníkov, ktoré si môžu vybrať skúsení, ale aj menej zdatní turisti (či už po rebríkoch, alebo po značených chodníčkoch). Za zmienku určite stojí Havrania skala, ktorá vám zabezpečí nezabudnuteľný výhľad. V Slovenskom raji určite navštívte rokliny Suchá Belá, Veľký Sokol, ktorého pokračovaním je Rothova roklina, skalný výbežok Tomášovský výhľad a nevynechajte ani Kláštorisko s ruinami kartuziánskeho kláštora.
Národný park Muránska planina – divoká horská krajina
Národný park Muránska planina (NPMP) sa datuje od roku 1997 a nachádza sa v západnej časti Slovenského rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska, tiahne sa od Červenej skaly po výbežky za Tisovcom. Park je jedinečný minimálnymi zásahmi človeka, svojou divokou a horskou krasovou krajinou a ukrýva v sebe viac ako 300 jaskýň neprístupných pre verejnosť, množstvo krasových prameňov, ponorov, vyvieračiek či 15 priepastí. Reliéf parku spestrujú aj rôzne kaňony, skalné veže, jamy, závrty, tiesňavy, škrapy a bralá.
ZAUJÍMAVÔ
Muránska planina je domovomsysľa pasienkového, pričom počas sezóny – od marca do konca septembra – na nej môžete pozorovať najpočetnejšiu kolóniu tohto živočícha. Sysle sú plaché zvieratá, no v oblasti Muránskej planiny sú už zvyknuté na človeka, preto k vám prídu do tesnej blízkosti a mnohé z nich bez problémov prijmú potravu priamo z vašej ruky.
Väčšinu územia planiny pokrývajú lesy, zväčša bukové, no dnes už zásahmi ľudskej činnosti aj smrekové. Najvýznamnejšou rastlinou národného parku je lykovec muránsky – endemit a treťohorný relikt Muránskej planiny. Národný park Muránska planina nie je osídlená oblasť a ani veľmi využívaná na turistiku, ale patria sem nesporne veľmi zaujímavé okrajové oblasti Muráň, Tisovec a Červená skala.
TIP
Pri návšteve Muránskej planiny nevynechajte tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, situovaný na okraji panenskej prírody, a to zrúcaninu hradu Muráň. Veľmi zaujímavou lokalitou je aj Čertova dolina, prírodná rezervácia nachádzajúca sa pri obci Tisovec, ktorá ponúka tajuplné zákutia a to najkrajšie prírodné divadlo. V okolí nájdete i mnoho rozhľadní, napríklad rozhľadňu Zbojská, nesúcu prvky ľudovej architektúry, tiež rozhľadňu Slopovo, z ktorej sa môžete pokochať výhľadmi na malohontianske scenérie, ale aj náučný chodník Vernár, vďaka ktorému spoznáte prírodné hodnoty územia aj bez sprievodcu.
Národný park Poloniny – medzinárodná biosférická rezervácia
Národný park Poloniny (NPP) je najvýchodnejšie sa rozprestierajúci park v Poloninách Bukovských vrchov, ktorý je chránený od roku 1997 a patrí do okresu Snina. Tvorí súčasť medzinárodnej biosférickej rezervácie UNESCO, ktorá sa rozkladá na území troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO boli v roku 2007 pripísané aj pralesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských vrchoch a tiež Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch. Pomenovanie tohto územia je odvodené od rusínskeho názvu vysokopoložených horských lúk – poloniny. Súčasťou parku je výrazne členitý reliéf, nachádzajú sa tu vysoké chrbty a hlboké doliny, malé kotliny a brázdy, oblé skalnaté kopce a tiež hlboké sedlá.
Lesy tvoria na území parku takmer 80 % rozlohy a sú to najmä buky a jedľovo-bukové stromy. Zaujímavosťou je, že práve na území Polonín je najväčšia koncentrácia pralesov a prírody, ktorá je najmenej ovplyvnená zásahom ľudskej činnosti, takže aj preto je na území parku mimoriadna koncentrácia vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Poloniny sú domovom veľkých šeliem, ako sú medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá a zubor hôrny, ktorý je unikátom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode len na tomto území.
TIP
Vedeli ste, že Národný park Poloniny patrí k najtmavším miestam na Slovensku a dokonca aj v strednej Európe? Ide o miesto s najnižším svetelným znečistením a nachádza sa v ňom Park tmavej oblohy Poloniny. Pri návšteve národného parku určite neobíďte observatórium na Kolonickom sedle a pokochajte sa krásami oblohy na mieste, kde je takmer neporušená svetelným znečistením. Nevynechajte ani návštevu náučných chodníkov Ulič a Osadné a drevených kostolíkov v Jalovej, Ruskom Potoku či Topoli.
Pieninský národný park – najmenší, ale s krásnymi prírodnými scenériami
Pieninský národný park (PIENAP) bol oficiálne zriadený v roku 1967 a je rozlohou najmenším národným parkom, ktorý tvorí hornaté územie okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa. V strede ho pretína rieka Dunajec a v jeho pestrej horninovej skladbe vznikli mnohé krasové útvary, ako jaskyne, hlboké údolia, tiesňavy, reliéfy a bradlá. Fauna a flóra hrajú na tomto relatívne malom území pestrosťou, nájdeme tu vzácne rastliny, medzi nimi mnoho endemitov, napríklad púpavu pieninskú či rebricu horskú sibírsku.
TIP
Národným parkom Pieniny preteká rieka Dunajec, po ktorej sa dá plaviť na pltiach a to je rozhodne zážitok nielen pre dospelých, ale i pre deti. Z plte, splavovaním Dunajca, si tak môžete obzrieť nádhernú scenériu parku, napríklad bralá Tri koruny, Sokolica a Sedem mníchov na poľskej strane, na slovenskej zase hrebeň Kláštornej hory, hrebeň Holice a Haligovské skaly.
Národný park Veľká Fatra – najmladší
Národný park Veľká Fatra (NPVF) bol v roku 1973 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a od roku 2002 je uznaným deviatym slovenským národným parkom. Územnú pôsobnosť má v okresoch Turčianske Teplice, Martin, Banská Bystrica, Ružomberok a v časti Dolného Kubína, pričom je súčasťou Bukovských vrchov. Súčasťou parku je veľmi zachované mnohotvárne a málo narušené prostredie, ktoré zároveň patrí medzi najvyššie pohoria a jeho najvyšší vrchol Ostredok dosahuje výšku 1 592 m n. m. Veľká Fatra je svojím povrchom veľmi rozmanitá, má mnoho previsov, vodopádov a tiež jaskýň, z ktorých jedinou prístupnou pre verejnosť je Harmanecká jaskyňa. Prevažnú väčšinu územia tvoria lesy dubovo-bukové a na najvyšších svahoch sa zachovala pralesná príroda, nedotknutá ľudskou rukou.
TIPSúčasťou parku je približne 300 km značkovaných turistických chodníkov a cyklotrás a región Veľká Fatra sa pýši dlhoročnou turistickou tradíciou. Pri návšteve oblasti nevynechajte náučný chodník Hrebeňom Veľkej Fatry, náučný chodník Gaderská dolina – Blatnický hrad alebo náučný chodník Ľubochňa. S deťmi sa určite vyberte do obce Vlkolínec, ktorá je rezerváciou ľudovej architektúry zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Národný park Slovenský kras – najväčšie krasové územie v strednej Európe
Národný park Slovenský kras (NPSK), ktorý je národným parkom od roku 2002, sa nachádza na území okresov Rožňava a Košice. Má najbohatšiu panenskú flóru, je najväčším krasovým územím v strednej Európe a má najviac podzemných priestorov – 1 100 jaskýň a priepastí, ktoré sú súčasťou zoznamu UNESCO. Národný park tvoria tri oddelené planiny: Koniarska a Plešivská, ďalej Silická, Dolný a Horný vrch, Zádielska a Jasovská planina.
Slovenský kras bol v roku 1977 ako prvý na Slovensku zapísaný do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra. Nachádza sa tu nesmierna druhová rôznorodosť a rozmanitosť, viac ako 1 500 druhov rastlín a 4 000 druhov živočíchov, mnohé veľmi vzácne a chránené, napríklad sága stepná, modlivka zelená alebo motýľ jasoň červenooký, z väčších cicavcov je to vydra riečna, jež bledý, rys ostrovid či kuna hôrna.
TIP
Výlet po okolí poteší nejedného turistu, ktorý si okrem krás národného parku môže pozrieť aj Zádielske hradisko, hrad Krásna Hôrka, zrúcaniny hradov Štítnik, Plešivec a Turniansky hrad, Hájsky vodopád, ale tiež nádherný kaštieľ Betliar. V okolí sa nachádza aj viacero významných a krásnych jaskýň, pričom najznámejšou a zároveň najunikátnejšou je Ochtinská aragonitová jaskyňa – jedna z troch aragonitových jaskýň na svete, zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Slovenská príroda je skutočne rozmanitá a ponúka veľa scenérií, výhľadov, unikátov, nedotknutej prírody, pralesov, vodopádov, kaňonov, jaskýň a mnoho iného. Stačí si len vybrať a každý z nás si v nej nájde to svoje. Deväť národných parkov Slovenska je dôkazom toho, že v našej krásnej krajine je stále čo spoznávať, objavovať a obdivovať. Ktorý národný park sa chystáte navštíviť najbližšie? Podeľte sa s nami v komentároch.
Zdieľať článok