Najmä v ezoterických kruhoch sa udomácnili mylné vyjadrenia, ktoré tvrdia, že človek má v sebe niečo ž Boha Stvoriteľa, dokonca mnohí tzv. „guruovia“, v skutočnosti však prevažne falošní proroci, idú vo svojej rúhavosti ešte ďalej a tvrdia, že človek sa môže stať dokonca „bohom“, ak o to bude usilovať.
Je jasné, že títo vyznávači nevedomosti sa nikdy nezaujímali o Pravdu a tým aj o celú Hierarchiu vo Stvorení a v celom Bytí a preto rozširujú takéto vyjadrenia, ktoré možno právom radiť ako „vrchol nevedomosti“ v oblasti spirituálneho, resp. duchovného snaženia.
V biblii nájdeme záznamy, kde sa tvrdí, že človek bol stvorený na Obraz Boží. Toto vyjadrenie je skutočnosti najbližšie, ale i tak je v prevažnej miere veriacich nepochopené.
Obraz Stvoriteľa a časť Stvoriteľa predsa už len z pozemskej logiky musia byť dve, na sebe úplne nezávislé „veci“.
Má v sebe niečo socha zo sochára? Má v sebe niečo obraz z maliara?
Maliar predsa vytvoril z farieb a svojej tvorivej vôle niečo úplne na ňom nezávislé, úplne inorodé a špecifické. Maliar len niečo vytvoril z príslušných „surovín“ a schopností a treba klásť dôraz na to „vytvoril“.
Ibaže Stvoriteľ netvoril, ale STVORIL! To je niečo tak odlišné, že človek bez poznania Pravdy o tom nemôže mať ani len predstavu, o tých zásadných rozdieloch v týchto dvoch „činnostiach“. Niečo Stvoriť je priamo spojené s Pojmom „JA SOM!“, to ale by bolo na samostatnú prednášku.
Vyžarovanie nie je Svetlo, ale „len“ vyžarovanie zo Svetla.
Napríklad slnečné vyžarovanie je okrem iného nositeľom tepla. To by sme potom mohli povedať, že každý na Zemi, slnečným lúčom vystavený človek, má v sebe časť Slnka. To chápe každý, že je to nemožné. Slnko a široké spektrum jeho vyžarovaní sú tiež dve rozdielne veci. Predsa ak by sme mali v sebe niečo priamo zo Slnka, spálilo by nás to na popol a to vravíme len o povrchovom plášti Slnečného disku.
Tak prečo potom tak mnohý človek nechápe ten istý princíp, prejavujúci sa aj v tom Najväčšom?
Stvoriteľ je Živé Svetlo. Stvorenie však vzniklo na Stvoriteľov Impulz z vyžarovania tohto Božského Prasvetla! Vyžarovanie a samotné Svetlo, už len z povahy veci samej nie je a ani nemôže byť to isté!
Božský je jedine Boh Stvoriteľ a Jeho dve oddelené Časti, teda Jeho dvaja Synovia. Preto sa právom o Stvoriteľovi hovorí, že je „Trojjediný“.
Božia Ríša okolo Neho, je bezprostredné vyžarovanie, tvoriace okolo Stvoriteľa ochranný záhal, plný toho najčistejšieho života, majúci svoje nepredstaviteľne krásne, Majestátne formy a tvary. Rovnako Krajiny nepredstaviteľnej krásny a Bytosti nepredstaviteľných druhov! Ten najsvietivejší pohyb a život, panuje v týchto oblastiach, rozloha ktorých je z pozemského vnímania času a priestoru NEKONEČNÁ!
To duchovné a teda aj my sami, pretože naša podstata je duchovná, sme mohli vzniknúť a sformovať sa až nepredstaviteľne ďaleko od týchto Výšin, od týchto Sfér, pre nás ako duchovné tvory navždy nedosiahnuteľných.
Celé Duchovné Stvorenie, je len určitou „vysilenou“, druhovo inorodou časťou bezprostredného Božieho vyžarovania, ktoré sa v celkovom Bytí objavilo ihneď po vyrieknutí Slov Stvoriteľa „Buď Svetlo!“
Stvorenie teda vzniklo zo Stvoriteľových Slov, preto sa aj správne píše: „Na počiatku bolo Slovo a toto Slovo bolo u Boha…!“
A práve pri opise tohto deja je možné najlepšie vystihnúť, o aký Dej sa tu jednalo. Ľudské slovo je rovnako energia a ak ku komukoľvek prehovárame, nedávame mu nič zo seba, ani len atóm či kvark a rovnako ani Stvoriteľ, pri Jeho Živých Stvoriteľských Slovách, nedal zo seba ani tú najmenšiu časť, pretože to bolo a navždy zostane Božské Mystérium vyžarovaní, pri ktorom vznikli ihneď svety Najčistejšieho duchovna.
Čiže duchovné Stvorenie, aj so všetkými bytosťami v ňom, je sformované duchovné vyžarovanie, nemajúce v sebe nič z toho prapôvodného, Božského vyžarovania a už vôbec nič z Boha samotného!
V celom Stvorení je len jedna Bytosť, ktorá má spojenie z Božou ríšou a dokonca priamo s Bohom Stvoriteľom a to je Kráľ celého Duchovného Stvorenia. Neskôr bude na túto tému pohovorené v oveľa širších súvislostiach..
Človek sa teda bude musieť naučiť rozlišovať tieto hranice, túto zákonitú Hierarchiu Bytia a potom už nikdy nebude trpieť chorobnou domýšľavosťou, že má v sebe niečo Božské!
Namiesto toho velikášstva, by sa mal človek usilovať hlavne o to, aby si dostál a aj zaslúžil označenie človek, aby konečne získal status pravého človečenstva a len potom pochopí, ako primitívne a nízke bolo jeho naparovanie sa, že má v sebe niečo z Boha samotného!
Doba takejto rúhavosti končí!
Blažení budú všetci, ktorým Svetlo Pravdy a ešte v poslednej chvíli bude môcť otvoriť ich duchovný zrak, lebo doteraz sa Pravde uzatvárali a dokonca pred Ňou utekali!
Doba tejto lenivej povrchnosti na jednej strane, alebo zlovôle na strane druhej, však nenávratne pominula! Ten dobeh tohto zla, v určitej jeho zotrvačnosti, bude už len veľmi krátky.
Pre každého dnes platí:
„Buď – Alebo!
Buď priamou cestou ku Svetlu a Pravde, bez akýchkoľvek okľúk a zdržovaní, alebo strmhlav do priepasti, odkiaľ viac NIET NÁVRATU…

My ľudia na Zemi, sme neboli stvorení na obraz Boží!

Myslieť si opak, by bolo strhovaním MAJESTÁTNOSTI STVORITEĽA, do nízkosti rozumu a „prachu hmoty“.

M.N.: „Narodenie a smrť človeka, ako aj jeho ďalšia reinkarnácia je len malý zlomok z celého Božieho stvorenia. My ľudia sme dielom Boha a slovné spojenie „stvorení na obraz Boží“ sa nikdy nespája s tým, že Boh je ako my. Predpokladám, že spojenie „na obraz Boží“ je síce pomenovanie správne, iba sa zle vysvetľuje. Tak ako keď staviate dom a máte k nemu projekt a vizualizáciu ako by mal vyzerať, tak asi takto sa dá chápať vyobrazené Božie dielo ktorým sme my. My sme len ten obraz, tá vizualizácia, no nie ten samotný dom. Aspoň ja to takto vnímam…“

Odpoveď:
Vnímate to veľmi správne.
Ak by sme to mali doplniť o konkrétnosti, tak naša duchovná iskra je v prvopočiatku skutočne len akousi iskrou, plamienkom, doslova ako semienko z čistej Duchovnej substancie.
Ak je ale toto semienko ponorené do hmoty, prežívaním vzklíči. Obalí sa hmotou, teda duševnými záhalmi a nakoniec aj fyzickým telom v pozemskej rovine. Správnym žitím a prežívaním, učením sa a konaním Dobra, toto semienko rastie, vyvíja sa a mení podobu.
Tá prvotná Duchovná iskra začína nadobúdať kontúry ušľachtilej Duchovnej postavy a čím viac sa takýto človek vyvíja a učí, tým rýchlejšie dozrieva a tým sa aj jeho Duchovná podoba zušľachťuje a tak naberá kontúry vznešenej Duchovnej bytosti.
Opakovanými a správne využitými pozemskými životmi, splní svoju úlohu, aby vo svetoch záhrobných zakrátko dokončil i svoj celkový vývoj v Neskoršom Stvorení. Už nikdy sa potom nebude musieť vrátiť na Zem a ak dokončí aj vývoj v Svetlých oblastiach neskoršieho Stvorenia, smie už ako plne vedomý a Svetlom prežiarený Duchovný tvor vystúpiť až pred Bránu Raja a v poslednom odložení všetkého z tých mnohých púti Neskorším Stvorením, je napokon vpustený do Raja, ako plnohodnotný zrelý Ľudský Duch.
Na začiatku púte to bola teda nevedomá, po živote túžiaca Iskra Ducha a na konci tejto vývojovej Cesty, je to plne vedomý, zrelý Ľudský Duch, nesúci si v sebe svojou čistotou a zrelosťou oprávnenie vstúpiť do Ríše Svetla, do nášho skutočného Duchovného Domova v RAJI /biblicky opísaný Raj sa netýka žiadneho miesta na Zemi, ani v Neskoršom Stvorení, je ním myslená Duchovná Ríša vo Svetlých Výšinách tohto Stvorenia/.
Jeho zjasnelá postava najkrajších rysov a čŕt, mladíckeho vzhľadu a krásy, je už tou Duchovnou bytosťou, o ktorej môžeme povedať, že je to ZRKADLENIE Obrazu Božieho.
ALE NA Obraz Boží, ako to je obrazne podané v biblii, boli v pradávnych časoch ihneď Stvorené najvyššie Duchovné, resp. PRADUCHOVNÉ Bytosti, Majestátne a ušľachtilé Svetlé postavy obrovských rozmerov, nekonečnej krásy a my sme po našom Vstupe do Raja, ako plne vyvinutí ľudskí duchovia, iba ZRKADLENÍM ich nádhery!
Sú to však výhradne oni, ktorí boli stvorení na Boží Obraz a o ktorých sa píše v biblii. Na obraz Boží teda nie je stvorený žiadny človek na Zemi, ani v Neskoršom Stvorení.
Cez všetku ich nádheru a jasnosť týchto Praduchovných Bytostí, sa jedná o skutočne len matný obraz Majestátnosti Stvoriteľa, pretože tieto Praduchovné Bytosti sú zasa svojim Zjavom a významom ZRKADLENÍM niektorých Bytostí v Božej Ríši a i z tých Majestátnych Sfér Bytia, je ešte nekonečne ďaleko k Stvoriteľovi. I Bytosti v Božej Ríši, sú ešte od Stvoriteľa nepochopiteľne ďaleko!
Len si to prežime v čistote citu – MAJESTÁT Stvoriteľa a k tomuto Obraz postavme spravidla nevedomého a primitívneho človeka na Zemi, ktorý by sa chcel rovnať tomuto Obrazu Majestátnosti. Je to spupnosť, malosť a domýšľavosť toho najvyššieho druhu!
Sú teda ďalšie a ďalšie Bytosti i v Božskej Ríši, oveľa Majestátnejšie a žiarivejšie, než naše Večné Praduchovné Vzory v tomto veľkom Stvorení ľudského ducha, ktoré je našim domovom. Dnes, tu na Zemi sme v jeho najspodnejšej časti, v oblasti, kde je ešte možné naviazať spojenie So Svetlom, s našim Duchovným domovom a tým aj získať možnosť konečného návratu Domov.
Sú oblasti a úrovne, stojace v hierarchii Stvorenia ešte oveľa hlbšie, ako je Zemská sféra, odtiaľ však je precitnutie ducha už len veľmi obtiažne a tým aj malá pravdepodobnosť, že takýto ľudský duch aj nájde cestu Domov…
Všetko to veľké Dianie, teda smeruje po veľkých stupňoch až k Trónu Najvyššieho, k Nekonečným diaľavám Najčistejšieho SVETLA.
Pre nás je ale podstatné, že Praduchovné bytosti sú našimi Najvyššími učiteľmi a Vzormi v tomto našom Stvorení a neúnavne nám pomáhajú v našom vývoji.
Oni boli Stvorení IHNEĎ ako plne vedomé a dokonalé Praduchovné Bytosti, no my sme druhovo o celé dva stupne stojaci tvorovia nižšie, v Hierarchii celého Stvorenia. Medzi Prastvorenými a nami, stoja ešte Stvorení, oni sa tiež, ako Prastvorení nemuseli vyvíjať, ale to by bolo už na samostatnú tému.
My na Zemi sa musíme k nutnému stupňu duchovnej zrelosti ešte len vyvinúť, ale v tom vývoji a v tej námahe, je obsiahnuté neopísateľné čaro Bytia, pretože tak, ako na Zemi každého človeka šľachtí práca, čestná a poctivá snaha o „chlieb každodenný“, tak o čo krajšie je to v rovine ducha, ak sa človek správne namáha aj duchovne a deň po dni odhaľuje viac a viac z nádhery tohto Božieho Diela Stvorenia.
Je to ako nikdy nekončiace Tajomstvo, postupne odkrývať tú nádheru Života. Tu už slová nestačia, tu už nastupuje blaženosť…

Zdroj

Zdieľať článok