Dnešné motto je reakciou na jednu klientku, ktorá sa trápi preto, aký je súčasný svet. Koľko je v ňom zla, násilia a kde je spravodlivosť.
Touto cestou jej ďakujem za inšpiráciu a každý nech si odnesie koľko bude chcieť….
Môj monológ začal slovami:
„Vidíte ja som úplne mimo, ja si žijem svoj krásny život a tvárim sa, že zlo neexistuje.“
No ale, načo mi to je? Ja tomu nepomôžem a aj tak mám dosť zla, keď sa stretávam v každodenných situáciách s ľuďmi. Všetci rozprávajú o zle a nespravodlivosti a neprajníctve a závisti atď.. No a ja (rovnako ako každý jeden z nás) musím riešiť, musím sa učiť správne reagovať, aby som nestratila svoj vlastný pokoj a vlastné šťastie a súčasne neublížila, ba ešte viac, aby som urobila šťastnými iných, či ukázala cestu, ako si každý má ten pokoj nájsť sám. No a okrem toho sa snažím odovzdať aspoň kúsok svojej radosti ďalej.
Každú minútu sme nútení zaujať stanovisko a reagovať. Denne máme tisíc impulzov a my si vyberáme čomu a komu chceme dávať energiu.
No a zas budem hovoriť len za seba, keďže som mimo zlých vecí i udalostí v prítomnom okamihu, nevnímam zlo ako také (pokiaľ sa ma to v tej chvíli, situačne, bytostne nedotýka). Tým pádom ho nepodporím – nedostane zo mňa ani kúsok negatívnej energie, ktorou by som mu pomohla sa zväčšiť a strašiť nielen mňa, ale i iných. Takže zlo nepodporujem a podporujem radšej v radosti, spokojnosti vyššie svety 🙂.
Tak sa osloboďme od negatívnych súdov a hodnotení všetkých a všetkého… Kašlime na to! Nepridáva nám to ani na sile, ani na radosti, ani na pokoji… Nielenže nepridáva, BERIE !!! Berie všetko, i to posledné čo nám zostáva – nádej a viera vo svetlý zajtrajšok…
Uvedomujme si stále, že nič, čo sa stane nie je náhoda. Ľudia sa rodia i umierajú, dejú sa nám príjemné udalosti i nepríjemné a život každého je súčasťou zákona „sejby žatvy“ alebo inak povedané, „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva….“
Vážme každé slovo, lebo všetko, čo vyslovujeme sa zhmotňuje. Vážme i myšlienky, každá myšlienka má silu a rovnako sa zhmotňuje a priťahujeme si všetko do života, čo si namyslíme.
Načo čítame negatívne informácie, načo míňame svetlú tvorivú energiu na niečo, čo nezmeníme, lebo to už bolo – nijako tomu nepomôžem. Akurát môžem zaujať stanovisko k tomu, čo je tu a teraz a ako chcem ísť za sekundu ďalej – ale bez strachov s vysokým cieľom pred sebou, s poučením z minulosti a čerpajúc energiu z minulých zážitkov v prítomnosti.
Prečo namiesto čítania a pozerania negatívnych správ si nevezmem dobrú knihu, ktorá ma obohatí, či nepozriem si hodnotný film, ktorý dá „najesť mojej duši“. Prečo nevenujem energiu do pozitívnych, povznášajúcich a tvorivých vecí, do takých, ktoré ma posunú a v ktorých podrastiem.
Občas počujem poznámky: „prečo to Boh dopúšťa“. Uvedomujme si prosím že nie On, ale robíme si to sami. Je len jedna sila, ktorá je neutrálna a my ľudia ju máme možnosť na základe slobodnej vôle používať na čo chceme – teda na dobré, alebo zlé účely. A to , že človek zlyhal je nám jasné už od pradávna. Vôbec nejdeme tak, ako by sme mali. Inak by tu bol raj na zemi. Zlá sila by bola slabá, keby sme ju neživili našimi strachmi, obavami, zúfalstvom, a o tých ďalších negatívnych vlastnostiach ani nehovorím – schválne som sa dotkla len tých, ktoré každý jeden z nás dennodenne používame. Tým pádom sa spolupodiaľame na tvorbe a zväčšovaní temného princípu – ZLA vo svete – spovedáme sa z toho kresťania? 🙂
Z čoho? No z toho, že máme strach a tým pádom nulovú vieru v tej chvíli… 🙂 Asi ťažko a mali by sme…
Zlá sila by nemala, keby sme jej nedali. A v strachoch jej dávame hodne, ona rastie a berie si svoje obete. Tak teda my ľudia so svojou slobodnou voľbou si volíme… Áno je tu pokušiteľ, ale nikto iný okrem myšlienky nás nenúti k voľbe zla, či neistoty a strachov….
My si volíme. A to v každej sekunde dňa. My neovplyvníme ako sa kto rozhoduje, jediné čo môžeme ovplyvniť je to, ako sa chováme my. A jediné čo môžeme urobiť je byť príkladom a dávať, ale len tam kde prosia a súčasne prijímajú je možné dávať. Ak nasilu – je to zbytočné a zostane to nepovšimnuté a za ďalšie – je to len vybíjanie životných bateriek ak dávame nasilu.
Nemôžeme ani zmeniť, ani zachrániť celý svet. Jediné čo môžeme je pracovať na sebe. A byť príkladom dobrého človeka.
Nech vám v ušiach zaznieva a držte si v hlave odkaz – nie môj 🙂, ale pre NÁS: „ Nepozeraj ani vpravo, ani vľavo, dvíhaj za každých okolností (nech sa čokoľvek deje) oči hore a vnímaj len svetlo, zlo nech neexistuje, prestaňte si ho všímať a sa ním zaoberať“.
Spomeňme si na rozprávku Nekonečný príbeh so psom Falcom – ako ubúdal postupne svet fantázie a žrala ho ničota, lebo ľudia prestali fantazírovať, snívať i veriť a ničota požierala všetko krásne a dobré, ktoré sa ešte ako tak slabučko držalo pri živote. Nech akokoľvek bojovali nedarilo sa, tma a ničota postupovala, až dovtedy kým nepochopili, že sa jej musia prestať báť – tak ju zväčšujú a majú začať snívať tvoriť a radovať sa – vtedy naopak podrasti svet „fantázie“. Nijako inak to nie je ani s tým neviditeľným svetom okolo nás, ktorý sa veľmi rýchlo premieta do skutočnosti. Jedine nevšímavosťou toho obecného zla – jeho ignoráciou sa dá temnota poraziť. Nehovorím o situačných záležitostiach, tam treba konať – tam je namieste spravodlivý hnev, či boj za pravdu, ale o tom teraz nehovorím.
Zase môžem hovoriť len za seba a dať svoj príklad zo života – neviem či dobrý, ale zatiaľ som nezistila, že by to bolo zlé 🙂. Ak som zapnutá na FCB, mám ho stále zapnutý len na svojich článkoch 🙂. Ani ma nenapadne zapnúť nástenku a čítať… Prečo? Lebo by ma to pohltilo celú a ja som ja a chcem sebou i so sebou zostať 🙂. Vzalo by mi to všetok čas i energiu a je na diskusiu, či by ma to pozdvihlo. Čo chcem a potrebujem, si cielene vyhľadám sama a ja si vyberám čo k sebe a do seba vpustím. Nemusím sa „hrabkať v „hnoji“ každodenných negatívnych správ zo sveta, aby som našla diamant“.
Žime svoj reálny každodenný život, v ktorom je mnoho impulzov na riešenie. Naozaj potrebujeme vyhľadávať vo virtuálnom svete virtuálny život? Veď koreňom a pôvodom toho je zase len strach…Strach byť sám sebou z očí do očí, strach zo zlyhania, strach ísť von medzi ľudí, strach z riešenia, strach z ublíženia, strach že nesprávne vyhodnotím, strach že zostanem sám/a, či som sám/a, strach z reálneho sveta atď…
Možno je môj postoj až moc tvrdý ale tak to cítim. Ale takto mi to vyhovuje a drží ma to bokom od všetkého smútku, zúfalstva a beznádeje. Ja vidím svet tak, ako ho chcem vidieť, že je krásny a ja si vyberám len pekné veci, samozrejme som obozretná, nie naivná, aby som nevedela ako reálne svet funguje – ale obozretná znamená byť v strehu (nie v strachu a neg. očakávaniach), keby niečo raz možno prišlo. Ale ja neočakávam, že príde zlé – očakávam len dobro, svetlo, lásku a pomoc. Verte, že s takýmto postojom sa mi i mnoho dostáva.
Kto chce vidieť krásno a dobro – príde mu tisícnásobne väčšie krásno a dobro – to je zákon a
kto chce vidieť len tmu príde mu tisícnásobne väčšia tma, zúfalstvo a beznádej.
Ja mám stále čo robiť, stále riešim seba a to mi dá hodne práce 🙂. K tomu riešim pomoc druhým a to ma riadne zamestná. Voľný čas trávim v prírode, alebo si čítam pekné povznášajúce veci, alebo tvorím, alebo si hrám na niečom, alebo idem do kina. Zásadne si nevyberám ťažké filmy, aj keď sú hodnotné i pravdivé a podľa skutočných udalostí (o to horšie :-)), nechcem to vidieť- radšej pôjdem na „trápnu americkú komédiu“, či romantiku, lebo môžem sa uvoľniť, neriešiť, oddychovať, či snívať, jednoducho v prežívaní som v pekných energiách a som pritom šťastná a o to nám ide nie? Aby sme našli svoje vnútorné šťastie. Keď ho budeme mať, môžeme sa oň podeliť a rozdávať. Keď sa naučíme správne čerpať, môžeme byť napojení na nevyčerpateľný zdroj a môžeme spokojne dávať tam, kde treba a kde pýtajú. Kto sa dnes usmieva? Kto dnes múdro dáva a rozdáva? Takmer nikto. Svet je naozaj chorý. Čo môžem urobiť ja aby som ho zmenila, či zmenil? Zmeniť seba a svoje vnútorné postoje 🙂. Tak skúšajme byť šťastní a tvorme krásne svety, nedovoľme aby „NIČOTA“ požierala náš vysnívaný, dobrý svet.

S Láskou Tatiana

Zdieľať článok