Škandalózne, ale vlastne logické. V návštevníckom centre Európskeho parlamentu Vás uvíta vyhlásenie: „Národná suverenita je koreňom najhroznejšieho zla našej doby…

Jediným konečným opatrením proti tomuto zlu je federálna únia.“ Informuje o tom britský denník The Telegraph. Ešte zaujímavejšie je, že tento výrok predniesol britský politik Philip Kerr, ktorý bol v tridsiatych rokoch horlivým stúpencom appeasementu a ústupkov hitlerovskému Nemecku, ktorý ešte v predvečer bitky o Britániu v roku 1940 Churchilla nabádal k uzavretiu mieru. Zapadá. Európska únia má totiž nacistické korene.

Už Adolf Hitler vyzýval, aby sa národné štáty v prospech Nemeckom budovanej Novej Európy vzdali svojej suverenity. V tomto zmysle hovoril aj nacistický minister propagandy Joseph Goebbels v prejave k českým novinárom. Že má EÚ nacistické korene, dobre píše britský historik John Laughland v knihe Znečistený prameň. Existuje aj množstvo citátov Hitlera, Goebbelsa a ďalších nacistických pohlavárov, ktoré ospevujú jednotnú Európu. Existuje aj iná kniha na stiahnutie TU

Ako informoval nemecký Die Welt, podobne nemecká kancelárka Angela Merkelová pred časom vyhlásila, že by sa národné štáty mali vzdať svojej suverenity. „Nationalstaaten müssen heute – sollten heute, sage ich – bereit sein, Souveränität abzugeben“, vyhlásila… teda v preklade: „Dnešné národné štáty sa musia – ak by som dnes povedala – boli pripravené vzdať sa suverenity“

9. mája oslavuje Európska únia Deň Európy a je oslavovaný Robert Schuman, teda človek, ktorý podporil poníženie českého národa vo forme Mníchovskej dohody v roku 1938, a ktorý kolaboroval s pro-nacistickým režimom.

„Deň Európy“ sa vzťahuje na 9. máj 1950, keď francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, „otec Európy“, predložil vyhlásenie, v ktorom navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, predchodcu dnešnej EÚ. Mali by sme však vedieť, že „otec Európy“ je muž, ktorý v čase, keď bol poslancom francúzskeho parlamentu, hlasoval za Mníchovskú dohodu. A nielen to. Bol tiež významným zástancom appeasementu voči Nemecku a členom pronemeckej francúzskej kolaborantskej vlády maršala Pétaina.

Nemecký nacizmus bol porazený vďaka nacionalizmu európskych národov bojujúcich za svoju suverenitu. Ako dokazuje Hannah Arendtová vo svojej knihe Pôvod totalitarizmu alebo ako o ňom hovoril samotný vodca Tretej ríše Adolf Hitler, nacizmus bol nadnárodným rasizmom, ktorého cieľom bolo zjednotiť germánske árijské národy do jedného celku – príkladom v praxi boli nadnárodné Waffen SS. Súčasná EÚ je v mnohých ohľadoch pokračovaním Hitlerovho projektu novej Európy.

Nacisti plánovali európsku integráciu, ktorá sa v mnohom podobala súčasnej Európskej únii. Čiže je to naopak, než tvrdia slniečkári – nacizmus bol v skutočnosti porazený vlasteneckým a národoveckým (teda nacionalistickým) vzopätím občanov národných štátov, ktorí bojovali za suverenitu svojich krajín proti snahe vytvoriť nadnárodnú európsku árijskú ríšu.

Projekt Nemeckom ovládanej Európskej únie je po nacizme a komunizme ďalším totalitným projektom, ktorý má zničiť suverenitu a demokraciu národných štátov v prospech centrálnej nedemokratickej diktátorskej moci. Národovci celej Európy sa proti tomuto projektu musia postaviť na odpor. 

Božie cesty sú niekedy nevyspytateľné a surfovanie globálnou džungľou informácií o to viac. Zaujímal som sa pôvodne o odtajnené spisy norimberských procesov, predovšetkým o prípad Mengele, ktorý bol, ako som sa na svoje prekvapenie kedysi dozvedel, odsúdený v neprítomnosti tribunálom v Norimbergu za vraždu cca. 3000 židovských dvojčiat a 40.000 ďalších obetí, ktoré poslal do plynu, „len“ na doživotné odňatie slobody. Iní vyfasovali za menej povraz. Mimochodom ako sa neskôr ukázalo, v okamihu rozsudku roku 1947 nebol Dr.  Mengele vzdialený od Norimbergu viac než 2 hodiny jazdy autom.

Čo som ale nakoniec v archívoch našiel, bolo nemenej otrasnejšie ako skutočnosti o veru neuveriteľnom diletantstve vtedajších nemeckých úradov pri pokusoch o jeho dolapenie. Čím si osvienčimský „anjel smrti“ asi tak mohol byť istý, keď si nechal argentínskymi úradmi vystaviť pas na meno José Mengele (sic!), s ktorým potom v 60. rokoch „inkognito“ prechádzal letiskovými kontrolami? Hesenská krajinská vláda po desaťročiach spánku šípkovej Ruženky až roku 1985 vypísala na jeho dolapenie na vtedajšiu dobu astronomickú sumu 1 milión mariek, ktorú zainteresované organizácie navýšili o ďalších 6 miliónov. V čase, keď sa dotyčný už 6 rokov spovedal zo svojich hriechov v očistci po tom, čo sa pred svojimi prenasledovateľmi prekľučkoval na večnosť cez zátoku pri Sao Paule, kde sa r. 1979 utopil.

Nechal som teda pátranie po stopách „anjela smrti“, ktorý tak rafinovane unikol spravodlivému trestu. Avšak stránky http://www.profit-over-life.org/index… , http://www.dr-rath-foundation… a http://www.relay-of-life… mi to vynahradili a priniesli veľa zaujímavých noviniek o postmoderných anjeloch a archanjeloch, ktorých aktivity neboli a nie sú o nič skazonosnejšie než habilitačné aktivity osvienčimského mäsiara s tuplovaným doktorátom. Keď som si dočítal knihu s hákovým krížom na obálke, bolo mi definitívne jasné, že to žiadny kunderovský žart nie je.

Prvá otázka, ktorú si človek v takom okamihu položí, je, ako je možné, že verejnosť sa dozvedá o skutočnej povahe vzniku bruselskej EÚ od nezárobkovej súkromnej nadácie, a nie napr. z niektorého z verejnoprávnych médií? Nota bene 63 rokov po ukončení norimberských procesov so zástupcami farmaceutického koncernu IG Farben a až v okamihu, keď posledný podpis Lisabonskej zmluvy bol iba formalitou?

Je možné, že inštitúcie Európskej únie si samy dnes už vôbec neuvedomujú, ako z jedovatého substrátu 12 rokov po 2. svetovej vojne vyklíčili? Odpoveď na tieto otázky nájdeme práve v knihe medzinárodného tímu autorov Paula Anthonyho Taylora, Alexandry Niedzwieckej a Matthiasa Ratha NACISTICKÉ KORENE ‚BRUSELSKEJ EU‘.

Pre pamätníkov a obete preživšie holokaust nie je tajomstvom, že kľúčovú úlohu v jednej z najhorších tragédií ľudstva zohral chemický a farmaceutický koncern IG Farben, podľa lokality pobočky v Osvienčime svojho času nazývaný tiež IG Auschwitz. Ale máloktorý z nich si dnes asi ešte spomenie, že 7 kilometrov od hlavného vyhladzovacieho tábora v Osvienčime sa nachádzal priemyselný areál o rozlohe 24 km2 (8 x 3km), na ktorom sa nachádzala vtedy najväčšia chemička sveta, ktorú tam materský koncern IG Farben postavil a kde do úmoru dreli a v plyne umierali desaťtisíce moderných otrokov a pokusných ľudských morčiat z celej Európy. Vyhliadky, že by v tejto továrni na smrť prežili viac ako 6 mesiacov, bola nulová.

Tí neskompromitovanejší členovia predstavenstva a dozornej rady koncernu IG Farben boli v povojnových procesoch s nacistickými zločincami odsúdení na dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Čo však bolo verejnosti donedávna s diabolskou vynaliezavosťou utajované, je, že hneď po odpykaní trestu opäť zasadli na kľúčové miesta v predstavenstvách a dozorných radách koncernov, ktoré vznikli rozbitím resp. reštrukturalizáciou pôvodnej IG Farben: BASF, Bayer a Hoechst.

Jeden zo zakladajúcich členov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, organizácia, z ktorej sa Európska únia nakoniec vznikla, nemecký právnik a prominentný nacista (člen NSDAP 1933 – 45) prof. Dr. Walter Hallstein napr. roku 1939 ako univerzitný profesor a člen Zväzu „ochrancov práva“ – samozrejme nacistického – verejne podporil norimberské rasové zákony a rasistickú pseudofilozofiu „krve a pôdy“. Potom, čo Hallstein dotazník, po vojne mu predložený Američanmi v rámci procesu denacifikácie, falšoval a všetky svoje nacistické aktivity nielen že poprel, ale dokonca sa snažil vyvolať dojem, že aj on sám sa stal ‚obeťou nacizmu‘ (v knihe nájdeme fotokópiu dotazníka), sa roku 1957 stáva prvým a zakladajúcim prezidentom Európskej komisie. Na fotke z r. 1957 dokumentujúci podpis tzv. „Rímskej zmluvy“, ktorej logickým vyvrcholením je tá „Lisabonská“, sedí tento ‚vlk v rúchu baránkom‘ hneď vedľa prvého povojnového západonemeckého kancelára Konráda Adenauera. Rovnako ako dnes jeho nástupcovia, aj on úradoval bez demokratickej kontroly 10 rokov ako prezident Európskej komisie, čím položil základné kamene, na ktorých pochybné a nedemokratické štruktúry ‚bruselskej EÚ‘ dodnes fungujú.

Ďalším nacistom v Norimbergu odsúdeným za vojnové zločiny a otrokárske aktivity koncernu IG Farben bol Fritz Ter Meer, ktorý roku 1956 po odpykaní trestu presadol z väzenskej prične rovno na kreslo predsedu správnej rady koncernu BASF. Aj on je dnes považovaný za jedného z architektov korporatívnej moci ‚bruselskej EÚ‘.

A ako sa hovorí, do tretice všetkého dobrého, v Norimbergu obžalovaný, ale zázrakom trestu uniknutý Carl Wurster, ktorý sa už roku 1952 stal v novozaloženej chemičke BASF predsedom správnej rady. Aj on je považovaný za jedného z ‚otcov zakladateľov EÚ‘. Do roku 1945 člen dozornej a správnej rady firmy DEGESCH, Deutsche Gesellschaft für Schädlingsbekämpfung, Nemeckej spoločnosti pre potieranie škodcov (rozumej „hmyzu“), pobočky koncernu IG Farben, ktorá vlastnila okrem iného aj patent na výrobu neblaho presláveného insektic. známe, sa skvele osvedčil vo vyhladzovacích táboroch aj pri potieraní miliónov židovských „škodcov“. Carl Wurster sa po vojne celé desaťročia navyše profiloval aj v úlohe zákulisného deus ex machina európskej integrácie a ako mimoriadne vplyvný lobista chemického priemyslu a poradca špičkových politikov v Spolkovej republike.

Mimochodom jedno námestie v centre mesta dodnes nesie meno tohto prominentného poradcu. Na nižšie citovanej webovej stránke možno vidieť autentické archívne dokumenty, napr. prejav hlavného žalobcu v norimberských procesoch s vojnovými zločincami v koncerne IG Farben, Telforda Taylora, vrátane videozáznamov z norimberských procesov, uložených v archíve Stevena Spielberga v Múzeu na pamäte. Na stránke tu , sa dočítame ďalšie podrobnosti, ktorým uveriť tiež nebude ľahké. Zvlášť pamätníci, šesť desaťročí kŕmení báchorkami o vznešených pohnútkach a cieľoch európskeho zjednotenia pod modrou vlajkou s dvanástimi kruhovo zoskupenými žltými hviezdami, si budú pripadať ako v Jiříkovom videní.

Takmer trištvrte storočia bol svet udržiavaný v klamnej predstave, že 2. svetovú vojnu má na svedomí akýsi uvrieskaný psychopat Adolf Hitler so svojou suitou rasisticky motivovaných magorov, nacistov. Skutočnosť je ale iná: 2. svetová vojna bola predovšetkým dobyvačnou vojnou, ktorá prebiehala v réžii petrochemického a farmaceutického koncernu, ktorého cieľom bolo ovládnutie multibiliónového globálneho trhu v oblasti vznikajúcich patentovaných chemických výrobkov.

Oficiálne dokumenty amerického Kongresu a tribunálu s vojnovými zločincami v Norimbergu jednoznačne dokazujú, že 2. svetová vojna bola vtedy najväčším a neblaho presláveným petrochemickým a farmaceutickým kartelom svojej doby, nemeckým IG Farben, ktorého súčasťou boli firmy Bayer, BASF, Hoechst a ďalšie z logistického a technického hľadiska nielen pripravované, ale predovšetkým umožnené. Ako obžaloba v Norimbergu nakoniec jednoznačne preukázala, bez spomínanej účasti koncernu IG Farben by k 2. svetovej vojne ani nemohlo dôjsť.

1. svetová vojna, druhá najväčšia tragédia 20. storočia, bola v skutočnosti prvým pokusom o svetovládu, iniciovaným zástupcami tých istých korporačných záujmov. Navyše po tom, čo oba pokusy o vojenské podmanenie Európy a celého sveta zlyhali, spomínaný petrochemický a farmaceutický Kartel investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomicky a politicky nastolením bábkovej ‚bruselskej EÚ‘.

Preto vôbec neprekvapuje, že nábor kľúčových aktérov pre bruselskú EÚ prebiehal v liahňach technokratov, ktorí už mali plány na povojnové usporiadanie Európy pripravené – pod kontrolou koalície nacistov a Kartelu. Táto kniha vám poslúži ako úvod na pochopenie pohnútok a stratégie satrapov tohto kartelu, ktorí sa po vojne jednoducho prezliekli z vojenských uniforiem do elegantných šedých oblekov, pričom ich metódy a ciele nedoznali zmeny hodnej zmienky. Najznámejší z nich bol Walter Hallstein, prvý prezident takzvanej ‚Komisia Európskej únie‘.

Odpoveď na otázku, prečo ste vlastne ešte nikdy nepočuli o týchto otrasných skutočnostiach, je v podstate jednoduchá: po roku 1945 Kartel investoval stovky miliárd dolárov do dezinformačnej kampane, ktorej prvoradým cieľom bolo, prepísať európske a svetové dejiny a zahladiť tým stopy svojej zločineckej minulosti. Táto nesmierne nákladná kampaň, zastierajúca korporačný pôvod oboch svetových vojen, bola evidentne podmienkou tretieho pokusu Kartelu o dobytie a kontrolu Európy – tentoraz pod vlajkou bruselskej EÚ.

Kartel bol nepochybne zainteresovaný na tom, aby s pomocou bruselskej EÚ získal kontrolu nad Európou bez toho, aby temný pôvod sadiva, z ktorej vzklíčila, vyšiel najavo. Tento plán, ako vidno, nakoniec zlyhal. Zverejnenie našej knihy a desaťtisícov autentických dokumentov znamená, že experimentu bruselskej EÚ zvoní hrana. Žiadny demokrat, žiadna organizácia, žiadna politická strana teraz už nebudú môcť podporiť tretí pokus o dobytie Európy.

Čo je teraz z historickej perspektívy najviac potrebné, je, aby ľudia začali konečne konať. To je obzvlášť naliehavé, pretože politici v mnohých európskych krajinách sa nechali korporačnými záujmami petrochemického a farmaceutického Kartelu natoľko zmanipulovať, že už prestali byť nezávislými reprezentantmi záujmov svojich voličov. Budúcim garantom slobody, demokracie a nezávislosti európskych národov sa teraz môže stať jedine široké, ľudové hnutie.

Zdroj

Zdieľať článok