Buďme ako deti“, tie nepremýšľajú, konajú, chcú dobre pre seba. Idú za svojim – bez strachov a váhaní. A čo je na tom zlé, že sa chú mať dobre? Nič. Je to správne. V tomto nech sú vzorm.
Nemusíme byť „veľkí“, nemusíme „vyrásť“ nemusíme čakať, kým „budem…“, aby som mohol/a búrať všetko staré a „vyrovnal/a“ sa.
Nepotrebujeme k tomu silu, ani veľkosť. Stačí chcenie, viera a presvedčenie, pravda a „nerozumovanie“.
Deti na rozdiel od dospelých nejdú cez mrtvoly, nekonajú vypočítavo a zištne, nevyužívajú a nezneužívajú druhých, vnímaú a konajú tak ako cítia. Nepozerajú na následky, ich vnútro je poväčšinou „čisté“, nezaťažené predsudkami…
Z malých vecí sa skladá svet i život. Robme každý deň „v malom“ – búrajme a v konečnom dôsledku bez bolesti (s malými odreninami) a príprav sa stane to „veľké“.
Skôr si uvedomujme každosekundové myšlienky, naše dennodenné konania a rozhodnutia a tam – v nich buďme bdelí, vnímaví, rozhodní a konajúci v pravde (tak, ako cítim, ale skutočne cítim, nie myslím že…. ) – v skutkoch, nie v premýšľaní a nekonečnej analýze v čase, keď nemám zamestananú hlavu ničím iným.
Nejdo o to, aby sme silou a rozumom niečo chceli presadiť, čím viac tlačíme, tým väčší odpor a „dosiahnutie“ sa nekoná.
Chcime a konajme v prirodzenosti, nebojujme, len buďme vnímajme a konajme tak, aby sme sa cítili „čisto“.
Vieme ako to je….. 🙂 To cítime ….. 🙂
Krásny deň čistotníci snaživí 🙂

Tatiana

Zdieľať článok