Tak zajtra i pozajtra ich budeme ZNÁSOBENE žať.
(Keď zasadíme 2 vrecká zemiakov, určite nakopeme 4-6 vriec) 🙂
Nezaoberajme sa tým, čo nechceme (priťahujeme to). Myšlienky, smútky i trápenia majú svoju silu.
Čím viac proti niečomu (niekomu) bojujeme, to negatívne (čo sa nám nepáči) podporujeme (tým že na to myslíme, očakávame, pripravujeme sa …), ono rastie a tým skutočnejším sa to stáva… my sa potom cítime bezmocní….. (aj keď v skutočnosti bezmocní nie sme) 🙂.
Meňme svoj postoj v postoj prijatia, nechajme ľudí, veci, udalosti a deje odplávať a „ONI nám dajú pokoj“.
Uvedené tvrdenia platia pri ohováraní v práci, v rodine, v priateľstvách, patria tu partnerské hádky, hádky s deťmi, či „zúfalé chcenia“ niečo zmeniť.
Prestaňme sa trápiť a hovoriť o veciach ktoré nechceme, myšlienkami a prežívaním ich živíme a oni rastú a ako silnejšie nás zajtra počkajú.
Nie nadarmo sa vraví „Na po… i záchod spadne“ 🙂.
Čím silnejšie sa postavíme do role „chudáka“, ktorého je treba ľutovať, lebo sa mu deje všetko zlé, o to rýchlejšie sa to bude i realizovať. Ak sa budeme ľutovať my sami, neočakávajme že sa niečo zlepší, naopak … bude ešte horšie.
Preto preč s takýmito myšlienkami, neplytvajme vlastnou silou i silou zhora na negatívne veci.
Pokúsme sa vnútorne pustiť veci ktoré nás trápia (ono sa to vždy nejako vyrieši).
Predstavme si, že príde partner domov s „hádavou náladou“ . Čo sa vo väčšine domácností udeje? Nemusím to rozoberať, zažívame … 🙂.
Ale, ak budem múdry/a a nenechám sa do hádky zatiahnuť, lebo som nad vecou, uvedomujem si energie partnera (alebo kohokoľvek, kto hádku provokuje) i o čo sa snaží, tak to nechám voľne plynúť, nebudem sa brániť ani obhajovať, veď ja dobre viem kto som i aký/á som a nemusím o tom diskutovať (keď on/ona má hádavú náladu).
V takomto prípade sa so mnou asi ťažko poháda, nemá súpera – ja s ním nebojujem, ja počúvam (a možno sa v duchu i usmievam) 🙂 (som nad vecou)….
Vždy, keď sa od niečoho citovo odpútame, ono samo odíde…
Zrekapitulujme svoj život a spomeňme si na situácie, keď sme sa kvôli niečomu s niekým zúfalo hádali a bránili a dookola sa obhajovali. Je pravidlom, že čím väčšia obrana, tým väčší útok.
Prečo?
Treba si uvedomiť, že TAKMER VŽDY (to je tiež pravidlo 🙂) SA BRÁNIME, keď SI NIE SME ISTÍ SVOJOU POZÍCIOU, SEBOU, SVOJIM ROZHODNUTÍM…
Ak nás niekto obviní z toho, čím sme si istí, že nie sme (zlodej, mimozemšťan a pod.), tak sa bez problémov dokážeme tomu zasmiať a hodiť to z pleca na plece. Určite sa nezačneme hádať a rozvíjať diskusiu o mimozemšťanoch, alebo o tom kto je zlodej, alebo ako to dotyčný myslel a že to nie je pravda a podobne.
Ale, akonáhle sa nás niečo dotýka, tak sa necháme vyprovokovať a oheň je na streche…
Ak sme objektom ohovárania, a pri všetkej skromnosti, sme si vedomí že na našej strane žiadna chyba nebola (samozrejme musí nastať naša vnútorná rekapitulácia danej konfliktnej situácie, alebo našej povahy) a budeme si pripravovať reči na svoju obhajobu, garantujem vám, že je to zbytočné a ešte sa to zhorší.
Ak niekoho „škrieme“ (prečo, vie iba on sám) tak ten svoj postoj voči nám len veľmi ťažko bude chcieť zmeniť a ak má silu (osobnostnú, zlostnú, mediálnu a pod.) postará sa o to, aby nás v zlom svetle videli i iní …
Čím bude väčšia naša obrana rečami a komentármi, tým viac sa to bude rozmazávať a za chvíľu sa kúpeme až topíme v …
Ak si prestaneme takýchto ľudí všímať, ak prestaneme partnerovi v hádavej nálade oponovať, ak si vypočujeme na svoju adresu nepeknú poznámku a s hrdosťou sa nad to povznesieme (lebo vieme, že to je len malosť, nezrelosť, či zúfalstvo „útočiacich“), ak prestaneme dodávať energiu svojimi „rozoberaniami, smútkami a pod., samo to odíde.
Netvrdím, že netreba za seba bojovať a byť letargický, či ľahostajný, ale stačí ak budeme nenútení, prirodzení, vedomí si svojej ceny a hodnoty i toho kto som a aký som človek a tým pádom seba vedomý (bez zloby, bez mučivých myšlienok, bez nervov, negatívnych očakávaní, či negatívnych prežívaní).
Nebojujme, radšej sa zamerajme na svoje pozitívne stránky, na to, ako žijeme, na to, aby sme boli príkladom… 🙂.
Pekný deň a utekajme do života BYŤ VZORMI (v čomkoľvek chceme, len si niečo vyberme 🙂).
S Láskou Tatiana

Zdieľať článok