Nebojte sa 🙂 , po búrke vždy vychádza slnko 🙂. Pozrime na život z tej svetlejšej stránky.
Tak ako tu bolo mnohokrát spomínané, všetko zlé je na niečo dobré, len byť POKORNÝ a nechať sa poučiť 🙂.
Veľa z nás si dáva vysoké ciele. Ono to nie je zlé, ale buďme realisti a buďme nohami na zemi i keď s túžbami v oblakoch. Ale …, poďme pomaly, postupnými krokmi. Mnohé veci nejdú naraz a už vôbec nie rýchlo.
Najprv musíme zvládnuť lezenie, potom kráčanie s oporou, následne samostatné prvé kroky a pády, tak istá samostatná chôdza a až potom perfektné výkony (v športe?)v tom, čo ma baví, poprípade to, v čom mám talent a rozvíjam ho a pilnou prácou udržiavam v kondícii, alebo stále hľadám nové veci na obohatenie a zdokonalenie „starého“, aby som nezaspal/a na „vavrínoch“.
I tu sa uplatňuje „zákon pohybu“ (túžba-chcenie-rozhoditie-čin)- všetko, čo sa nehýbe je mŕtve – ak prestávame chcieť stávame sa mŕtvymi – porušujeme zákon – zaručene si potom privodíme i chorobu.
Ale naspäť k tej postupnosti. Je zaujímavé že s chôdzou a výkonmi nám to je jasné, len nejasným sa nám to javí, ak sa jedná o prácu na duchovnom poli, či inak povedané poli sebazmeny, či práce na sebe.
Dokážeme sa neskutočne týrať, že už som mal/a mať zvládnuté to, či ono, už dávno mám mať inú prácu, už dávno som mal/mala zarábať viac. Kde robím chybu? Prečo nemám priateľov? Resp. prečo nemám sebe podobných ľudí okolo seba? Nikto ma nemá rád. Nikto ma nepotrebuje. Nikto nevidí aký/á som múdry/a, nikto nepotrebuje moje rady a ja chcem tak dobre…. , Poprípade, nebudem sa pchať tam, kam ma nechcú (už aj keby chceli, tak nepôjdem, lebo ….. ):-) (Lebo čo??????)
Nielen, že ja som nedokonalý/á , ale i ten svet je hrozný…., čo sa dookola deje a akí sú tí ľudia….., kam to spejeme….
Nájdeme si 1000 dôvodov na to , aby sme boli nešťastní a nespokojní. Dokonca sa v tom každú sekundu utvrdzujeme. Ale ….. sme schopní nájsť aspoň jeden dôvod na to, aby sme sa radovali a boli spokojní? (z toho vyplýva našli svoj POKOJ?)
Ak áno, SUPER. Tak ešte nie sme mŕtvi 🙂. Práve na tom jednom pozitívnom stavajme. To negatívne púšťajme, nezaoberajme sa ním (tým), ničí nám život a mi to dovoľujeme. Je to strata životodarnej energie a vybíjanie životných bateriek na niečo, čo nezmeníme. Ak sme schopní niečo zmeniť, skúsme meniť seba, svoju vlastnú povahu, svoj vlastný prístup k veciam, udalostiam a k ľuďom. Dokážeme meniť svoje postoje?
Začnime konečne stavať na svojich prednostiach, rozvíjajme ich a prestaňme sa zaoberať svojimi slabinami (máme dovolené len na pár minút – kvôli vyhodnoteniu 🙂 )
Súčasne však buďme realisti a nechcime perfektne korčuľovať, keď ešte nevieme ani poriadne udržať rovnováhu pri chôdzi. Pomaly a trpezlivo ďalej zájdeš.
Možno našou životnou úlohou nie je vedieť perfektne korčuľovať, ako si to predsavzala moja hlava 🙂 (samozrejme vôľou, chcením, s vysokým cieľom, kráčajúc nezlomne dosiahnem vysoko a dokážem všetko ale….. je to to, čo chcem ja zvnútra, alebo je to to, na čo som nahováraný/á zvonku a potom mám toho pnú hlavu?)
Možno mojou úlohou je naučiť ľudí úprimnosti, pravdovravnosti, láske, možno…..
Využime svoje prednosti a talenty, možno mám talent v rukách a ja sa celý život sústredím na nohy a nikdy ma nenapadlo využiť svoje skryté talenty.
Poznám sa? Poznám svoje prednosti? Dokážem nájsť cestu ako ich rozvíjať? Dokážem prostredníctvom svojich talentov obohatiť moje najbližšie okolie?
Hľadajme túto cestu a zaručene na nej nájdeme kus svojho šťastia…..
Zamyslime sa nad tým, ako JA – sebou môžem obohatiť svet….
Buďme DAROM pre okolie (svet)….
Krásny deň, rozdávajme sa 🙂 🙂 🙂
Tatiana

Zdieľať článok