Rýchla teraz napísaná úvaha o bilancovaní roku 2025.

Ideme zhodnotiť staré a minulosť?

Bol to zaujímavý rok.

Veľa priniesol a možno aj veľa odnáša ….

2025 bol rokom viery , ale i rokom strachov.

Dva protiklady .

Veríš?

Komu? Čomu? Ako?

Strach-choval si sa?

Prečo? K-vôli čomu? Z čoho? Z koho?

Čo to znamená , že sme riešili strachy a vieru?

Boli sme vystavovaní rôznym situáciám v ktorých vyskakovali “kostlivci zo skrine”.

Ako to myslím ?

Nuž každý jeden z nás má niečo čoho sa bojí, má niečo, čo ho ovláda, má niečo, čo je kdesi hlboko zapísané a hlboko skryté a nechcelo to ísť na denné svetlo ( temno to nedovolilo), aby sa to “náhodou neosvetlilo” a tým pádom nevyriešilo a nezmizlo ( strach temnoty z vašej slobody – kedy stratí moc nad vami a nemôže ovládať ).

Tak uvažuje temnota ona chce svojich (tvojich ) kostlivcov mať v skrini.

Takže našou úlohou je, naopak postarať sa a otvoriť tie dvere (skrine) duše – vyvetrať, prevetrať, vyprášiť a kostlivcov vyhodiť .

Znie to jednoducho – ľahko sa povie, ťažšie sa to žije.

Teda vykoná.

Strachy brzdia, blokujú, snažia sa zastierať, berú masky, podporujú skrývanie a neriešenie, berú odvahu a naopak dodávajú váhavosť,státie, stagnáciu, nepohyb, odmietanie, nečinnosť a zámky.

Všade kde je strach, je pretvárka, neuprimnost, panika ,zamietavé postoje, faloš, ovládanie, alebo naopak zmakčilosť a ústupčivosť , závislosť, či neprirodzená nezávidlosť, nízka hodnota, neviera, opičiak láska atď..

Bol to rok kedy si bolo nutné upratať v hodnotách a vo vlastných prioritách i chceniach .

Bol to rok rozpadu umelého, silou a vôľou užívaného – kvôli tomu, že to bolo bezduché.

Všetko čo nemalo silu ducha,

rozpadlo sa hoc si to kriesil i nasilu a iskru dúchal .

Strach za mrežami držal ducha a

Láska na steny srdca búcha.

Museli sme strachom čeliť nedovoliť sa rozdeliť bo v jednote je sila ,

Museli sme začať veriť ,

že nad strachom zvíťazíme,

tlak, temno s strach porazime,

zvedomiť si, že už sa toho nebojíme .

Uvefomiť si a uveriť, že s Bohom za chrbtom stojíme .

Tsk veru tak.

Boli sme preskúšaní v oblasti viery .

Viera je vlastne porazený mŕtvy strach a

strach rovná sa nemám živú vieru .

Vždy pri strachu sa konfrontuj, čomu veríš , či neveríš a prečo veríš , či neveríš.

Rýchlejšie sa dopátraš vlastných odpovedí i riešení.

V starom toku sme sa museli naučiť pravej živej viere.

Skutočne sa postsviť za seba : kto som, aký som (aby som si mohol uveriť ), čo chcem, kam smerujem a hlavne uveriť tomu, že to zvládnem .

Že s božou mocou i pomocou zvládnem všetko.

Museli sme sa tiež učiť veci pustiť. A veríť tomu pánu Bohu, že sa postará.

Niečo je v mojich rukách a niečo zas v božích .

Bolo treba sa učiť rozlišovať – kedy bojovať ,lebo je to na mne, a kdy naopak – pustiť, lebo je to na pánu Bohu.

Mnohí to robili opačne, keď mali držať a ísť za svojim a nepúšťať sa,

nechávali to na SAMA – že samo sa to…

a naopak, kde mali púšťať , tak sa držali – zo strachu a chceli mať všetko pod kontrolou – nedokázali pustiť.

Bilancujme, či sme to mali správne, alebo sme občas chybovali, pochybovali a nekonali, či konali naopak .

Fungovali sme často vo zvykoch, stereotypoch, mysliac si, že konáme dobro .

Dobro ?

Áno ?

Ale rástol som v službe?

Silnel som? Múdrej som?

Alebo mi odchádzala sila i energia.

Bol som viac vyčerpaný sko radostný a posilnený?

Všetko svetlé oblažuje a nadnáša.

Všetko tmavé vyčerpáva a sťahuje.

Učili sme sa to spoznávať, identifikovať, pomenovať a v tom najlepšom prípade i meniť ?

Či a ako sme to zvládli nám ukáže život sám a najbližšie mesiace.

Bilancujte, ak sa vám chce a dá.

Možno prídete na mnoho zaujímavého .

Užite si ešte poslednú hodinu starého – rozlúčte sa so všetkým ťažkým, smutným, nie dobrým, všetkým, čo vám bralo a nedávalo, so všetkým, čoho ste sa báli , rozlúčte sa so strachom ako takým i so strachmi z konkrétneho , dajte odchod neviere v seba i neviere ako takej a hlavne neviere v Boha, že je tvorca, že pomáha a že je to veľká námaha z lásky k vám sa starať.

Rozlúčte sa so všetkým, čo vás zdržiavalo i so všetkým čo vás nepúšťalo a samo nesprávne neopúšťálo , rozlúčte sa so všetkým, čo vás menilo k horšiemu . Rozlúčte sa so všetkým, čo vás ťažilo, i s tým , čo si vás nevážilo.

Staňte sa novým a po novom, aby ste nový rok privítali inak, ako noví – veriaci- silní- duchovní – presadzujuci si svoju dušu, ale už nikdy nie svoje ego. To znamená idúci cez cit, cez lásku, cez hodnoty s hĺbku bytia, nie len povrchného žitia.

Nech sa deje !

Bol to skutočne zaujímavý rok.

Verím, že ďalší do neba a raja krok.

Užívajte ešte to dobré, staré a vitajte to nové a začínajúce.

Tešte sa na budovanie v radostnom chceni a tvorení nových zajtrajškov.

Tatiana

Zdieľať článok